Osemnásty štúdiový zárez nórskej black metalovej stálice DARKTHRONE rozvíril vody metalového bulváru ešte predtým než samotný album vyšiel, pretože pozorným očiam viacerých poslucháčov neušlo, že rovnaký obal ako novinka „Eternal Hails……“ už v minulosti použila kapela ZEPHYROUS.

DARKTHRONE – Eternal Hails……

V pokoji môže ísť o náhodu, pretože v skutočnosti ide o maľbu „Pluto and Charon“ od britského umelca Davida A. Hardyho, ale keďže poznáme Fenrizove uctievanie obskúrneho metalu, je vysoko pravdepodobné, že toto rozhodnutie bol zámer (koniec koncov, album „Arctic Thunder“ napríklad pomenovali podľa už neexistujúcej nórskej kapely z 90. rokov).

V podobnom duchu sa nesú aj ostatné prvky celého albumu. Každý, kto DARKTHRONE trochu viac sledoval v poslednom desaťročí vie, že kapela čiastočne upustila od svojich rýdzo blackových koreňov a premenili sa na projekt, ktorý cez prizmu black-metalovej estetiky ťahá doomové, punkové a dokonca klasicky heavy metalové prvky. Tento kokteil miešali posledné dva albumy, rovnako je na tom aj aktuálny počin.

V čom sa ale táto nahrávka od svojich predchodcov drasticky líši je zvuk. Hoci kompozične je to stále mix doomu, blacku a NWOBHM, všetky nástroje znejú, ako keby cestovali v čase do dôb nahrávania prvých singlov VENOM alebo PENTAGRAM. Pre mňa osobne je to prvok albumu, ktorý ho najviac definuje, ale zároveň aj najviac ťahá k zemi.

DARKTHRONE

Pri úvodnej „His Master’s Voice“ znie cielene lacný zvuk sviežo a priam nostalgicky. Pri niektorých riffoch som sa dokonca musel vyložene zasmiať od radosti, pretože napriek tomu, že mnoho kapiel sa snaží v súčasnosti emulovať zvuk starých kapiel, nikto sa tomu asi nepriblížil tak verne, ako DARKTHRONE na ich nových veciach.

Nadšenie trvá ešte pri „Hate Cloak“, ktorá vyšla ešte skôr, ako celý album, no pri tretej „Wake of the Awakened“ už začínam mať pocit, že nórska dvojica ma už do konca ničím neprekvapí. Žiaľ, tieto obavy sa naplnia a v niektorých momentoch musím epochálne skladby trochu posúvať dopredu.

Chýbajú mi tu nejaké „šokujúce“ momenty, ako pri predchádzajúcich albumoch „Old Star“ a „Arctic Thunder“, kde sa stretávali rozmanitejšie postupy. Stredotempový cval striedali náhle pomalé rytmy a breakdowny ako ušité niťou požičanou od Tommyho Iommiho. V podstate aj veci na novinke fungujú na rovnakom princípe, ale sú usporiadané viacej schematicky a predvídateľne. Škoda.

Na ďalšiu radovku od DARKTHRONE som sa veľmi tešil, ale po niekoľkých vypočutiach sa mi vintage zvuk a neustále opakovanie podobných riffov zunovalo a radšej som si opäť pustil predošlú nahrávku, ktorú aj dnes považujem za jeden z mojich najobľúbenejších metalových albumov roku 2019.

Hodnotenie autora: 6 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Maroš Buchel

Redaktor, hudobný publicista a muzikant.