Doteraz som od GRACE DISGRACED nepočul absolútne nič, takže boli pre mňa absolútne neznámou. Po prvom letmom prehraní som mal z tohto počinu zmiešané pocity. Sedem skladieb s dlhšou stopážou a všade prítomný odkaz legendárnych DEATH. Samozrejme, že nelámal som nad touto kapelou palicu hneď po prvom vypočutí.

Časom sa mi celý album „The Primal Cause: Womanumental“ začal dostávať pod kožu. Áno, všade prítomný odkaz DEATH tu cítiť aj naďalej, no ruskí hudobníci ukazujú, akí sú talentovaní. Ich hudba má hlavu a pätu a nad všetkým vyčnieva neľudský growl speváčky Poliny Berezko. Nemôžem si pomôcť, ale keď som lovil v pamäti po growlujúcich speváčkach, tak veruže Polinin vokál je jedinečný, má zvláštnu farbu a silu. Samotná postava tejto dievčiny je veľkým plusom pre celú túto kapelu.

Skladby sa pohybujú v strednom, prípadne trošku rýchlejšom tempe, nečakajte, však žiadne klepačky, ani nič podobné. Každá zo siedmich skladieb má poslucháčovi čo ponúknuť, každá je pestrá, plná nepredvídateľných technických vyhrávok. Rozhodne to nie je album na jedno vypočutie.

Veľmi ťažko je hodnotiť skladby  jednotlivo, pretože každá žije svojim vlastným životom, v každej vás niečo prekvapí a pri každej potrvá dlhšie, pokým sa vám vryje do pamäti. Hlavné časti skladieb si v pohode zapamätáte, ale pri každom počúvaní vás prekvapí niečo nové. Vyzdvihnúť by som chcel gitarové sóla a vyhrávky v piesni „Secondary“, výborná je celá „Panacea“, ktorej úvod síce až priveľmi pripomína obdobie albumu „The Sound of Perserverance“, no hádajte od koho…, ale po minúte sa skladba skvele rozbehne. Polina odštartuje zbesilejšiu jazdu hovoreným slovom, do ktorého vydáva neľudský vokál zo svojho hrdla, postupne sa opäť začnú vyžívať chalani Alexander a Andrej pri technických častiach. A o sóle ani nehovoriac.

Z ruskej Moskvy si razí cestu do Európy veľmi zaujímavá skupina GRACE DISGRACED, o ktorej si dovolím tvrdiť, že časom budeme počuť viac. Prepracovaný technický death metal so silným odkazom na veličinu žánru DEATH, všetko zabalené v ich ponímaní a s veľmi dobrých ženským growlingom. Stále však mám trošku zmiešané pocity z tých vyhrávok alá DEATH, pretože v niektorých pasážach je to presne ako vystrihnuté z ich albumov „Symbolic“ a „The Sound of Perserverance“, no potom príde moment, ktorý dá nato veľmi rýchlo zabudnúť… V konečnom dôsledku však stojí zato vypočuť si tento album a ak budete mať čas, určite si treba ísť pozrieť týchto Moskovčanov počas ich turné naživo. O tom vás budeme ešte včas informovať na našich stránkach.