BRUTAL ASSAULT 2014: SOBOTA

Je pred nami úplne posledný festivalový deň, a ten si treba určite vychutnať čo najlepšie. K tomu samozrejme výborne poslúži ranná masáž v podobe českých porno grinderov SPASM, kvôli ktorým sa oplatilo vstať z postele o čosi skôr než obyčajne.
Takže, po vykonaní základných hygienických potrieb, tak nastáva porno exkurzia pre pokročilých. Kapela si to veselo a spokojne drhne iba v trojici bez gitary a taktiež je pred pódiom veľké množstvo „zvrhlíkov“, čo je o takejto hodine pomerne nezvyčajné. SPASM sú ale postupom času čoraz väčší pojem, čo dokazujú aj naživo, kde popri neuveriteľne zábavných príhovoroch frontmana Radima upúta aj zaujímavý chliev valiaci sa z reproduktorov. Zvuk je samozrejme katastrofálny, čo však vadí iba málokomu a už vôbec nie predným radom. V nich je možné zahliadnuť obrovské množstvo „prípadov“ s rôznymi (nafukovacia Anča, kefy na čistenie WC atď…) rekvizitami a doplnkami, takže lepší začiatok sme si želať ani nemohli.

Ďalšou skvelou partiou spoza rieky Morava je opäť čoraz populárnejšia kapela INSANIA. Tá  momentálne propaguje veľmi podarený aktuálny kotúč s názvom „Zapal dum poraž strom…“, z ktorého zaznelo viacero vecí na čele s „Nejsvětější trojice“ alebo „Ať shoří v pekle všechny kapely světa!“. Nemohla chýbať taktiež hitovka „Peklo jsou ti druzí“, takže sa skákalo, spievalo a hromžilo ostošesť. Potešil taktiež výborný zvuk. Ten len a len vyšperkoval inštrumentálne bezchybné vystúpenie plné tvrdých gitarových riffov, chytľavých melódií a  spevavých refrénov.



Zaujímavý chod obstarala staručičká mašinéria IMPALED NAZARENE. Set plný black/crust/thrashových vypaľovačiek prilákal pred pódium početné zástupy čiernoodených fanúšikov, a tí boli počas celého vystúpenia masírovaní nekompromisným výkonom týchto fínskych black metalistov. Playlist bol okupovaný množstvom starších, („Steelvagina“, „Sadhu Satana“) ale aj novších („Flaming Sword of Satan“) rýchloviek, takže si na svoje prídu všetky generácie poslucháčov. Dobre naladený krikľúň Mika si rázom podmanil celé okolie, a to sa mu vďačne odvďačovalo búrlivým potleskom. Vystúpeniu tak chýbali iba dve veci – tma a lepší zvuk.

S prvými tónmi CRUACHAN utekám kade ľahšie, keďže tento „juchuchu“ metal nemôžem, až na pár svetlých výnimiek ani vystáť, takže prednosť dostáva až thrash metalová klasika v podobe nezlomných SODOM. Tých som musel jednoznačne vidieť, keďže pred pár rokmi mi ušli len o vlások. A bol to veru nárez! Čo na tom, že gitarista Bernemann vyzerá, ako by si práve odskočil z domova dôchodcov?! Riffuje totiž stále na jednotku a spolu s neodmysliteľným Tomom Angelripperom tvoria dvojku, ktorá takmer nemá v rámci nemeckej thrashovej scény konkurenciu. Ale späť k vystúpeniu. Bol to koncert s priam božsky poskladaným setlistom! Začína sa s legendárnym „Agent Orange“ a pokračuje skvelými „City of God“, „Remember the Fallen“, „Sodomy and Lust“, „In War and Pieces“ a končí náklepom „Ausgebombt“. Zvuk spočiatku robí vrásky, no s pribúdajúcimi minútami sa blíži k ideálu. Energie majú títo traja chlapi na rozdávanie a z nej by veru mohli pokojne čerpať aj tak trochu unavení SLAYER.

Nasledujúci SOILWORK akosi príliš veľa vody nenamútili. Snaha bola prítomná, no celý koncert namiesto rozdávania kopancov akosi len hladkal. Z cdčka sú SOILWORK vždy výborní, lenže v tento sobotňajší večer tomu chýbala drzosť, potrebné nasadenie a hlavne gule. Celkovému hodnoteniu nenapomáha ani evidentný a dosť využívaný halfplayback, ktorým si spevák Bjorn pomáhal častejšie, ako je treba. Hitovka „Let This River Flow“ nech bude jasným príkladom…



Veľká a dlhoočakávaná chvíľa prichádza so zotmením a hlavne s nástupom legendárnej partičky KRABATHOR, ktorá sa dala dohromady iba pre toto exkluzívne vystúpenie na festivale BRUTAL ASSAULT. Či to chalani v najslávnejšej zostave Bruno, Christopher, Pegas potiahnu aj ďalej, v tejto chvíli nevedno, no death metalová hodinka spomínania a rekapitulovania dopadla v Josefovskej pevnosti pomerne kvalitne. O „keci“ medzi skladbami sa staral najmä démonický Bruno, lenže občas bolo toho pátosu predsa trocha priveľa. Ďalšia, a veruže posledná výčitka smeruje najmä ku gitarovej práci, ktorá nebola vždy stopercentná. Hlavne so sólami mal Christopher neraz pomerne veľké problémy. Odhliadnuc od týchto  zaváhaní môžem konštatovať, že KRABATHOR v ten večer excelovali. Hralo sa mnoho „letitých šlágrov“, veď posúďte sami – „In the Blazing River“, „Pain of Bleeding Hearts“, „Orthodox“ či v prídavkovej časti staručičké „Apocrypha“ a najmä „Imperátor“. Potešilo taktiež aj prekrásne outro v podobe inštrumentálnej „Believe…“, po ktorom nastáva už iba obligátne lúčenie, fotenie a odchod zo scény. Kto vie na ako dlho…

DOWN to sú pre mňa Phil Anselmo, Pepper Keenan, a to je tak všetko. Tvorba tejto southern metalovej svorky bola pre mňa akosi vždy záhadou, no vďaka týmto menám som sa na ňu úprimne tešil. Vytriezvenie sa však dostavilo pomerne rýchlo. Po neuveriteľne naťahovanom úvode strieda jedna ťažkopádna skladba tú ďalšiu, no hlavný problém tkvel niekde inde. Značne pripitý frontman Anselmo usrkával z fľaše vždy keď hrdlo ráčilo a púšťal sa do tak siahodlhých kecov, že som radšej utekal kade ľahšie. Niekomu sa síce mohli zdať tieto príhovory zábavne (nevravím, že som sa občas nepousmial!), lenže samotný koncert tým veľmi trpel a hlavne neodsypával.



Úplne iná káva boli miláčikovia publika SATYRICON! Satyr, Frost a spol. predviedli svoju víziu svojského black metalu. Ten je v ich podaní tvrdý, dravý, rýchly, ale zároveň melodický, progresívny a hlavne dokáže chytiť a už nepustiť. Zvuk je priam krištáľovo čistý, hit preto strieda hit, a tých ma veru kapela na svojom konte neúrekom – „Now, Diabolical!“ (s tak trochu nečakane hosťujúcim Anselmom, ktorý si narýchlo odskočil od vedľa), „The Pentagram Burns“, „K.I.N.G“, „Fuel for Hatred“ či „Black Crow on a Tombstone“. Šialenstvo nastáva pri nemilosrdnom náklepe „Possessed“ alebo klasickej hymne „Necrohaven“ z nového albumu. Ten bol prezentovaný celkom dostatočne a skladby z neho naživo fungujú pomerne spoľahlivo. Neraz sa chopil gitary aj veľmi charizmatický ťahúň Satyr a trojgitarový záprah znel prinajmenšom veľmi zaujímavo. Priam dokonalo magickej atmosfére veľmi napomáha aj mesiac v úplnom splne, ktorý vyčnieva ponad pódium. Úžasné!

Chaotický hardcore v podaní CONVERGE nemôže takmer nikdy omrzieť a štvorica sa za posledné roky na BRUTAL ASSAULTE veľmi udomácnila, čo potvrdila aj táto ďalšia (za posledné roky už tretia!) návšteva. Po minulom a pomerne nepresvedčivom vystúpení som toho veľa neočakával, lenže kapela už po pár sekundách dokazuje, že skepsa tu určite nie je na mieste. Táto skupina možno ani tak nie je o samotných songoch, než o neuveriteľne nákazlivej energii, ktorá z ich hudby doslova trieska. Bubeník? Maniak! Gitarista? Šialenec! Basák? Drvič! Jacob Bannon za mikrofónom? Bez komentára… Ten človek je schopný nabehať za vystúpenie pár kilometrov, čo sa tak trochu v sobotu odzrkadlilo aj na jeho slabšom výkone, keď v čistejších pasážach akosi nestíhal. V ten večer si však odkričal svoje a mnohé mordy „Reap What You Saw“, „Dark Horse“ či „Trespasses“ jednoducho valcovali. A valcovali až tak, že v tú dobu už ledva stojíme na nohách a únava proste nepustí.

Skvelý hudobný maratón s názvom BRUTAL ASSAULT tu pre nás preto končí, ale už teraz sa všetci tešíme na ďalší, jubilejný dvadsiaty ročník. Podľa všetkého príde aj legendárna SEPULTURA, takže o rok naspäť v Josefove!

Najlepší: THE DEVIN TOWNSEND PROJECT, SODOM, OBSCURE SPHINX, SATYRICON
Potešili: KRABATHOR, SLAYER, AMON AMARTH, HAVOK, THE OCEAN, BROKEN HOPE
Sklamania: SHINING, DOWN

Autor: Demonick

Foto: Sachtikus (official pre Brutal Assault a pre Mortemzine.net)

ATMOSFÉRA A FANÚŠIKOVIA NA BRUTAL ASSAULTE