Po intre nesúcom rovnaké meno ako názov albumu sme totiž svedkami 40-minútového  poctivého a nekompromisného grindového mäsa. Kto by si myslel, že NAPALM DEATH po toľkých rokoch budú mať chuť spomaliť, je na omyle. Počúvať „Words from the Exit Wounds“ z roku 1998 a novinku je vcelku fakt zážitok – s pribúdajúcim časom by človek čakal opačný vývoj, opak je však pravdou.

Priznám sa, že posledný album, ktorý som pred novou doskou počúval najviac, bol „Smear Campaing“ z roku 2006, neskorším plackám som až takú pozornosť nevenoval. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že NAPALM DEATH za ten čas veľkými hudobnými zmenami neprešli. Stále to je nekompromisne rýchly grind s typickými znakmi ich tvorby. Barney, ktorý je nasratý na celý svet, je v hrdelných prejavoch (ako obvykle) podporovaný Mitchom (mimochodom, jeho vokálne linky boli nahrávane v Prahe a Las Vegas) , Dannymu  to stále klepe na výbornú a basa Mr. Emburyho skrátka zabíja.

Napriek faktu, že väčšina pesničiek je postavená na podobnom koncepčnom základe a rýchlosti, album skrátka baví a je radosť ho počúvať.  Osobne ma teší aj fakt, že záverečné skladby nepredstavujú obyčajnú vatu, ale bavia rovnako ako tie úvodné. „Hierarchies“ spolu s „One Eyed“ zaraďujem medzi mojich favoritov celej dosky. Prvá zmienená patrí medzi tie, ktoré po prvom vypočutí zanechajú najsilnejšie dojmy, najmä vďaka silnému refrénu:

Klip bol natočený ku skladbe „Smash a Single Digit“ a musím uznať, že je veľmi podarený. NAPALM DEATH pochopili, že ľudí nebaví sa pozerať na bandu hrajúcu v jednej miestnosti, ale že hodnotu nesú klipy s myšlienkou a nápadom. Veď, pod recenziou ho nájdete, talže posúďte to sami.

„Apex  Predator – Easy Meat“ dokazuje, že NAPALM DEATH sú stále schopní hrať rýchlu, agresívnu a v rámci žánru zaujímavú hudbu. Koľko kapiel si to po 34 rokoch na scéne dokáže ešte stále povedať?