Zaujímavé a na úvodnú skladbu albumu úplne trefné intro nie je ani zďaleka to, čo si vás hneď od začiatku na albume podmaní. „Speed“ to spolu s pánmi za gitarami rozbaľuje hneď po pár sekundách a ja sa opäť ocitám v neskutočnom metalovom kolotoči, ktorý, zdá sa, tak skoro neskončí. Zborové refrény a výborné gitary, môžem si na úvod albumu priať ešte niečo viac? Samozrejme, ďalšiu dávku v podobe Two Lives Worth Of Reckoning. Tu navyše vyzdvihujem aj výkon Dirka Verbeurena za bicími. Tempo síce nie je už tak zbesilé ako hneď z úvodu, formácia sa snaží naladiť poslucháča skôr na melodickú vlnu, ktorú badať na celom albume. Táto a teda aj ďalšie skladby sú popretkávané „Speedovým“ krikom v slohách a melodických častí v refrénoch (ten v Two Lives Worth Of Reckoning je obzvlášť dobrý). Konceptu klasických sekaných riffov, bicích v úzadí a spevákovho striedania kričaných pasáží so spevom sa kapela drží aj naďalej a nie je to nič, čo by mohlo poslucháča tak rýchlo omrzieť. Každá skladba je v základe iná, hlavne čo sa týka tempa a rytmu. Na albume by ste márne hľadali krátke skladby, ani jedna sa stopážou nedostala pod štyri minúty. Pri písaní recenzií, respektíve pri počúvaní albumov pred ich opísaním som si zvykol testovať albumy tromi rôznymi spôsobmi. Doma z hi-fi veže (alebo z notebooku), za pochodu mestom cez MP3 prehrávač a nakoniec pri jazde autom. Pri poslednom (a mojom obľúbenom) spôsobe to tento krát  skončilo pri tridsať eurovej pokute za rýchlosť, čo môžem byť ešte rád, lebo ak by som šiel tak rýchlo ako páni muzikanti, tak je to na vodičák. Jednoducho povedané The Panic Broadcast je album, ktorý dokáže poslucháča veľmi dobre vyhecovať. Teda úvod albumu určite. Ako som už spomenul, hudobníci tento krát vsadili skôr na tú melodickejšiu nôtu a tak Deliverence Is Mine a Night Comes Clean poslucháča nachvíľu upokoja. Druhá menovaná skladba má však dosť chytľavý a jednoduchý refrén, ktorý sa zostane v šedej kôre mozgovej premietať ešte pár minút po jej vypočutí. Budíček prichystal „Speed“ v King of Treshold. Jeho prezývku pomaly, ale isto začínam chápať. Túto skladbu radím medzi najlepšie na albume (aj keď je naozaj ťažké vybrať to NAJ, keď je toho viac než dosť). Melodika ide bokom a rozpútava sa šialenstvo. Po prvej slohe gitary krotnú pod burácajúcimi bicími, čo vyúsťuje do niekoľkosekundového gitarového sóla podporovaného klávesmi. Okovy týmto inštrumentom opäť strháva spevák Strid a začína sa ďalšia dokonalá zbesilosť. Pomalý „vybrnkávaný“ záver skladby ma na chvíľu (dosť nepríjemne) zaskočil, bola to však len predpríprava na Let This River Flow, ktorá začína podobným štýlom. Netreba sa báť, aj keď ide opäť o melodickejšiu vec, žiadny slaďák sa nekoná. Škoda, že ma páni policajti nenamerali keď mi hrala skladba Epitome. Pri nej totiž nie je dôvod stúpať na plynový pedál. Ubrali aj umelci, Bjorn Strid sa opäť blysol chytľavým refrénom. Taká vydarená romanca, pri ktorej pookreje nejeden metalista. Samozrejme všetko v rámci žánru, ktorým sa Soilwork prezentujú. Aby ste sa náhodou po štyri a pol minútach nerozplakali, tak na záverečných pár sekúnd vás opäť pozdravia burácajúce gitary. Záver albumu sa nesie v podobnom duchu ako jeho úvod, i keď je to o pár stupňov kľudnejšie. Za zmienku stojí predposledná skladba Enter Dog of Pavlov, ktorá má až dva a pol minútové intro, ktoré na úvod upúta, ale nie je to nič výnimočné. Skladba presne zapadá do albumového konceptu, ktorý som už opisoval vyššie.  Po poslednej, štvorminútovej Sweet Demise otáčam kľúčikom k sebe a vystupujem z auta s pocitom, že tých tridsať euro mi za ten zážitok aj stálo.

Nie je to úplne ten pravý Soilwork, akí sme poznali doteraz. Niekoho možno odradí, že sa tu nachádza niekoľko skladieb, v ktorých páni nejdú na 110%, ale v tých ostatných to hravo vynahradia.

Žáner: melodic death metal Krajina pôvodu: Švédsko Vydavateľstvo: Nuclear Blast, 2010 Web: www.soilwork.org
Zostava: Bjorn „Speed“ Strid – vokály Peter Wichers – gitara Ola Flink – basová gitara Sven Karlsson – klávesy Sylvain Courdet – gitara Dirk Verbeuren – bicie	Diskografia: Steelbath Suicide – 1998 The Chainheart Machine – 2000 A Predator´s Portrait – 2001 Natural Born Chaos – 2002 Figure Number Five – 2003 Stabbing The Drama – 2005 Sworn to a Great Divine – 2007 The Panic Broadcast – 2010
Tracklist: Late For The Kill, Early For The Slaughter (4:10) Two Lives Worth Of Reckoning (4:56) The Thrill (4:33) Deliverence Is Mine (3:51) Night Comes Clean (5:12) King Of The Threshold (4:57) Let This River Flow (5:21) Epitome (4:45) The Akuma Afterglow (4:30) Enter Dog of Pavlov (5:38) Sweet Demise (4:09)	Definitíva: Na album som sa tešil oprávnene. Soilwork odviedli veľmi dobrú robotu  a ja som rád, že po nudnom prvom polroku, kedy ma sklamal jeden album za druhým  sa leto nesie v podaní kvalitných vecí zo žánrov, ktoré počúvam.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla