Priznám sa, že pred písaním tejto recenzie som mal trochu obavy, ako taká recenzia kapely bez stáleho speváka bude asi vyzerať. Nová Apocalyptica nie je len bezduché brnkanie na struny a takmer na polovici z dvanástich skladieb sa mikrofónu zhostili známi hostia, ktorí odviedli výbornú robotu, ale o tom až trochu neskôr. Pri tomto albume by som rád vyzdvihol aj názvy jednotlivých piesní, ktoré sú viac než pozoruhodné a (aj keď budem trochu predbiehať), podčiarkujú moje záverečné slová o vyzretosti, ktorá sa dá vycítiť aj v skladbách, kde spev nie je prítomný.

Album štartuje sedem minútová At the Gates of Manala, na ktorej hosť (ne) chýba. Teda nie je prítomný, ale skladbe žiadny vokál naozaj nie je treba. Ide o sedem minútovú len ťažko zadefinovateľnú symfóniu, ktorá rozpráva príbeh bez spevu, dej si teda do hudby môžete vložiť sami a bude vám tam pasovať takmer čokoľvek. Nejde o žiadny zbesilý vypalovák, je to zmes viacerých rytmov, ktoré sa dajú jednoducho opísať ako hrubý prierez všetkým, na čo si spomeniete, keď sa povie meno tejto kapely. Nasleduje porcia skladieb s hosťami a pri každej sa ocitnete, ako keby v inom metalovom žánri. Prvá v poradí, End of Me s Gavinom Rossdaleom ponúka nádych melodického a speedového metalu, druhá Not Strong Enough s Brentom Smithom, mne zas pripomína niečo na štýl Chada Kroegera z Nicklebacku a tým pádom sa na tri a pol minúty ocitnete v rockovom žánre. Na ďalšej skladbe, ktorá nesie názov tohto roku sa predstavil asi najznámejší hosť na albume. Je ním Dave Lombardo, bubeník legendárnej americkej thrash metalovej formácie Slayer. K jeho výkonu sa pridali aj fínski kolegovia, ktorí v tejto skladbe do strún tresli oveľa mohutnejšie. Priznávam, že viacnásobné počúvanie jednotlivých albumov väčšinou prospieva dobrému hodnoteniu a album sa mi tak viac dostane do uší. Pri 7th Symphony je tomu, ale skôr naopak. Album na viac vypočutí už nemá čím prekvapiť. Na prvý, či druhýkrát je priíemným prekvapením, ale odkryje všetky svoje plusy naraz a poslucháčovi už nemá ďalej veľmi čo ponúknuť. Vytráca sa aj klasický obraz Apocalypticy – to sa týka aj skladieb z úvodu albumu, ktoré chválim – ako tak klasicky ešte vyznieva nepodarená balada Beautiful, ktorá je bezcitným dvojminútovým ťahaním slákov. Nie je to balada, ktorá vás vtrhne do melanchólie alebo vo vás prebudí iné myšlienky. Hrubo sa dá album 7th Symphony rozdeliť na dve časti a to skladby s hosťami a spevom a na songy čisto inštrumentálne. Aj keď sa čisto inštrumentálne vecičky snažia predviesť niečo nové, fínska formácia sa nevybrala správnym smerom. Iskru tomuto albumu dodávajú akurát tak prvé štyri skladby, teda väčšinou tie s hosťami. Ale napríklad taká Broken Pieces so ženským vokálom (ktorý mám mimochodom veľmi rád) je vyslovene nemastná – neslaná a cítiť (nie len) z nej umelú snahu vytvoriť niečo iné, čo Apocalyptica nie je.

Album stojí a padá na skladbách, kde sa objavuje mužský vokál (End of Me, Not Strong Enough, Bring them to Light) a česť inštrumentálok zachraňujú úvodná At The Gates of Manala a 2010. Áno, je to skoro polovica albumu, ale tá album ako celok zachrániť veľmi nedokáže.  

Žáner: cello/symphonic metal Krajina pôvodu: Fínsko Vydavateľstvo: Jive / Sony Music, 2010 Web: www.apocalyptica.com
Zostava: Eicca Toppinen – čelo Paavo Lojtonen – čelo Perttu Kivilaakso – čelo Mikko Siren – bicie, basa Hostia: Gavin Rossdale – vokály v End Of Me Brent Smith – vokály v Not Strong Enough Dave Lombardo – bicie v 2010 Lacey Strum – vokály v Broken Pieces Joe Duplantier – vokály v Bring Them To Light	Diskografia: Playes Metallica by Four Cellos – 1996 Inquisition Symphony – 1998 Cult – 2000 Reflections – 2003 Apocalyptica – 2005 Worlds Collide – 2007 7th Symphony – 2010
Tracklist: At the Gates of Manala (7:02) End of Me (3:27) Not Strong Enough (3:35) 2010 (4:29) Through Paris in a Sportscar (3:50) Beautiful (2:17) Broken Pieces (3:53) On the Rooftop with Quasimodo (4:58) Bring Them To Light (4:43) Sacra (4:21) Rage of Poseidon (8:39) The Shadow of Venus (6:04)	Definitíva: Z albumu som mal pocit, ako keby sami muzikanti cítili, že len hrou na čelá nemôžu stále  ohúriť poslucháčov a ich studnica  posúvania slákom vyschla. Úvod albumu im vyšiel veľmi dobre, potom však skladby ustrnuli a nedokázali  sa vymaniť z monotónnosti.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla