Accept – Blood of the Nations

Heavy metalová legenda z Nemecka je späť! Wolf Hoffmann a Peter Baltes sa pokúšali oživiť Accept už niekoľkokrát, no neúspešne. Hlavným kameňom úrazu bol Udo Dirkschneider. Prvý comeback s Udom v zostave nedopadol najhoršie, no nebola to ani žiadna sláva. Hoffmann s Baltesom sa pokúšali Uda zlanáriť aj druhýkrát, no on to rezolútne odmietal. Dvojica gitaristov už ani nedúfala, že by sa Accept mohol oživiť, keď tu znenazdajky natrafili na američana Marka Tornilla. Comeback Accept bola vlastne taká zhoda náhod. Ešte pred oficiálnym vydaním novinky Blood of the Nations sa kapela predstavila na viacerých festivaloch. Kto ich mal možnosť vidieť, napríklad na Masters of Rock, tak po ich vystúpení mohol tušiť, že ak bude nový album, taký ako ich živá show, tak sa máme načo tešiť…
A to sa aj potvrdilo. Pätica hudobníkov pripavila pre svojich fanúšikov (a nielen pre nich), naozaj skvelý zážitok. Prvý štúdiový album po 14 rokoch nesie všetky typické prvky pre muziku Accept a zároveň znie sviežo a moderne. V dvanástich skladbách sa hudobníci pohrali s nostalgiou, pretože každá skladba má jemný nádych 80 – tych rokov minulého storočia. To však nevadí, práve naopak. Blood of the Nations je naozaj neuveriteľne pestrý album, v ktorom vynikajú gitary pánov Hoffmanna a Franka a nad všetkým vyčnieva vynikajúci vokál Marka Tornilla. Accept nezabudli ani na skvelé melódie a dôraz kladú na celkovú atmosféru albumu. Pri počúvaní novinky sa tým skôr narodením oživia spomienky, tým mladším zas album prefrčí cez uši takým spôsobom, že svoje dlhé vlasy budú ešte veľmi dlho prečesávať. Z každej jednej skladby ide obrovská sila a priamočiarosť. Ťažko je vyberať najlešiu skladbu, pretože páni muzikanti ponúkajú vyvážený album. Hneď od úvodnej Beat the Bastards bude každému jasné s kým má tú česť. Rezavé gitary, heavy metalová smršť podporená vynikajúcim Tornillovým vokálom. V rovnomennej skladbe Blood of the Nations muzikanti dokonca tak zrýchľujú, že skladba má v istých častiach až power/speedový nádych. Tornillov vokál miestami až príjemne desí a zároveň drží rýchle tempo s hudobnými nástrojmi. V skladbe sa nezabudlo ani na gitarové vyhrávky a sóla. Hneď po takejto vypaľovačke nasleduje menšie ukľudnenie v podobe najdlhšieho songu na albume Shades of Death. Po pomalom rozbehu sa skladba pohybuje v strednom tempe avšak podporená tvrdými a hutnými gitarami. Svoj talent tu opäť dokazuje Tornillo. To, že je skladba v strednom tempe len vynikajúco zvýrazňuje jej skvelú atmosféru. Celkovo základná kostra skladieb je postavená v strednom tempe, z ktorého potom kapela vybočuje do rýchlejších pasáží. Accept nezabudli ani na „slaďák“, ktorý dostal názov Kill the Pain a v ktorom sa Mark Tornillo prezentuje nielen svojím jačákom a zachrípnutým hlasom, ale aj čistým spevom. Naozaj bravúrna skladba. Ďalšia Rolling Thunder je rytmická a rýchlejšia, kdež to Pandemic a New World Comin majú až silný hard rockový nádych. Opäť veľmi dobrý ťah pred záverečnými No Shelter a Bucket Full of Hate. V No Shelter zažijete heavymetalové besnenie a záverečná Bucket Full of Hate vás donúti si púšťať nový album znova a znova. Albumu naozaj nie je čo vytknúť. Čo skladba, to hit. A ako ďalší bonus pipravila kapela naozaj veľmi pekný cover svojho albumu, ktorý vystihuje celú nahrávku. Neprajníci mu možno budú vyčítať jeho dlhú stopáž a možno práve tú potenciálnu hitovosť každej skladby. No, keď si album pustia viackrát, zistia, že Accept sú ozajstní páni muzikanti, ktorí robia muziku od srdca. Aspoň ja som im uveril. Možno by ozaj nezaškodilo o niečo skrátiť dĺžku albumu, ale ktorú skladbu vyhodiť, keď všetky sú dobré?

Musím sa priznať, že nikdy sdom nebol veľkým fanúšikom Acceptu, ale dovolím si tvrdiť, že kapela urobila comeback roka! Nielen štúdiovým albumom Blood of the Nations, ale aj svojimi koncertami. Accept sú momentálne ako malí chlapci, ktorí sa nevedia vybesnieť. To dokázali nielen na albume. Udo je Udo, ale myslím, že každý zarytý fanúšik tvorby Acceptu práve s týmto legendárnym spevákom musí uznať, že Mark Tornillo prišiel ako blesk z jasného neba. Dovolím si tvrdiť, že skupinu nemohlo nič lepšie stretnúť. Aspoň momentálne cítiť, že v kapele ťahajú všetci za jeden koniec povrazu a všetko robia spontánne. Návrat s Udom (ak by vôbec nejaký bol), by nemal takúto spontánnosť a jednoduchosť. Naozaj bravó! Už som si myslel, že padne na prvá desiatka na Valhalle, ale snažím sa byť objektívny…

Žáner: Heavy Metal
Krajina pôvodu: Nemecko
Vydavateľstvo: Nuclear Blast, 2010
Web: www.myspace.com/accepttheband
Zostava:
Mark Tornillo – vokály
Wolf Hoffmann – gitara
Herman Frank – gitara
Peter Baltes – basgitara, doprovodné vokály
Stefan Schwarzmann – bicie
Diskografia:
Accept – 1979
Im A Rebel – 1980
Breaker – 1981
Restless and Wild – 1982
Balls To the Wall – 1983
Metal Heart – 1985
Russian Roulette – 1986
Eat the Heat – 1989
Objection Overruled – 1993
Death Row – 1994
Predator – 1996
Blood of the Nations – 2010
Tracklist:
Beat the Bastards (5:23)
Teutonic Terror (5:12)
The Abyss (6:52)
Blood of the Nations (5:36)
Shades of Death (7:30)
Locked and Loaded (4:27)
Kill the Pain (5:46)
Rolling Thunder (4:53)
Pandemic (5:35)
New World Comin (4:49)
No Shelter (6:02)
Bucket Full of Hate (5:11)
Definitíva:
Tak tomuto sa hovorí comeback roka!
Skvelý album je pestrou heavymetalovou jazdou,
typickou pre Accept. Je radosť opäť počuť
gitarové duo Hoffmann – Frank a ešte
väčšia radosť je počúvať vokál Marka Tornilla.
Naozaj skvelý album!

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 9,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla