Úvod albumu obstará rovnomenná skladba Relentless Revolution, ktorá ma hneď pri začiatku albumu trošku zneistila. Nemôžem si pomôcť, ale na chuť som jej neprišiel doteraz. Našťastie v ďalšej a zároveň aj najdhšej skladbe Claws In So Deep sa to trošku upraví. Okrem typických thrashových prvkov obalených v modernom šate si v Claws In So Deep kapela zakladá najmä na melodických refrénoch, kde započujeme aj hosťa Rodriga Y Gabriela. Nasledujúce thrashové skladby ma tiež nijak extra neoslovili, ale treba priznať, že páni hudobníci to vedia. V prvej časti albumu som sa absolútne nevedel stotožniť so spevom Marka Oseguedea. Okrem kvalitnej inštrumentálnej stránky ma zaujal ešte aj nový bicmen Will Carroll. Môj dosť rozpačitý dojem z úvodu našťastie napravila silná stredná časť albumu. River of Rapture, Absence of Light, This Hate, Death of the Meek sú naozaj neuveriteľne silné skladby, ktoré vás chytia za srdce. Zo všetkých štyroch cítiť priamočiarosť a akýsi návrat ku koreňom. Zo silného stredu albumu však najviac vyniká This Hate, v ktorej sa už Mark prezentuje zbesilejším spevom, do popredia sa dostáva výrazná melódia a tempo je pritom stále rytmické a rýchle. Touto skladbou sa kapela asi najviac približuje ku svojím prvým dvom nezabudnuteľným albumom The Ultra-Violence a Frolic Throught he Park. Záverečná časť albumu tiež nie je na zahodenie. V I Chose the Sky počujeme šlapavé thrashové tempo, Markov spev až od podlahy a to všetko podporené skvelou inštrumentálnou časťou. Volcanic zasa prináša ukľudnenie v podobe skoro až balady, v ktorej dominuje atmosféra. Death Angel sa na Relentless Retribution snažili spojiť modernejšie prvky, snažili sa niekam posunúť a všetko to nenápadne zabaliť do old school hábitu. Práve tieto kontrasty najviac vynikajú v skladbách Truce a Opponents At Sides. Ale pozor, v niektorých častiach vás prekvapia možno až power metalovým nádychom. Okrem melodických refrénov započujeme aj kričané refrény typické pre hardcore. Ako oživenie to však pôsobí dobre. Mix typických prvkov s tými novými pôsobí naozaj sviežo.

Tomuto albumu som zo začiatku naozaj nevedel prísť na chuť. Až pokým som sa nedostal k jeho strednej časti, tá ma ozaj zmietla. Musím však pripomenúť, že nie na prvýkrát. Nielen dobré víno, ale aj kvalitná muzika zreje dlhšie. V prípade Relentless Retrubution nato neprídete po prvom raze. Nová a mladá krv v kapele priniesla do tvorby Death Angel svoje prvky, ktoré cítiť v každej skladbe. Taktiež však cítiť aj odkaz starej školy. Relentless Retribution je naozaj pestrou nahrávkou, ktorá stojí za vypočutie.

Žáner: thrash metal Krajina pôvodu: USA Vydavateľstvo: Nuclear Blast, 2010 Web: http://deathangel.us, www.myspace.com/deathangel
Zostava: Mark Osegueda – vokály Ted Aguilar – gitara Rob Cavestany – gitara Damien Sisson – basgitara Will Carroll – bicie	Diskografia: The Ultra-Violence – 1987 Frolic Through the Park – 1988 Act III. – 1990 The Art of Dying – 2004 Killing Season – 2008 Relentless Retribution – 2010
Tracklist: Relentless Revolution (4:28) Claws In So Deep (7:44) Truce (3:31) Into the Arms of Righteous Anger (4:31) River of Rapture (4:35) Absence of Light (4:32) This Hate (3:33) Death of the Meek (5:15) Opponents At Sides (6:21) I Chose the Sky (4:06) Volcanic (3:34) Where They Lay (4:30)	Definitíva: Z pôvodnej zostavy, tejto dnes už legendy,  ostali dvaja členovia. Spevák Mark Osegueda  a gitarista Rob Cavestany. Tí sa obklopili mladšími muzikantmi a vytvorili svieži thrashmetalový album,  no nezabudli pritom ani na svoje korene.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla