Solefald – Norron Livskunst

Nórske duo Solefald sa na hudobnej scéne pohybuje od roku 1995 a za ten čas si stihli vypracovať svoj špecifický štýl. Avantgarda sa v ich tvorbe mieša s post black metalom. Za 15 rokov existencie stihli Cornelius Jakhelin a Lars Nedland vydať šesť unikátnych albumov. Akoby jednu éru kapely uzatvorili v roku 2008 kedy im vyšla výberovka The Circular Drain.
Áno, novinka Norron Livskunst sa dá nazvať, novým štartom tohto dua. Tematicky sa nový album opäť uberá smerom k predkom. Tentokrát sa však Solefald zamerali na obdobie okolo roku 1900. Solefald vždy dokázali poslucháča niečím šokovať a pripraviť každým jedným albumom nevšedný zážitok.

Norron Livskunst otvára v ich podaní klasická a najviac avantgardou nasiaknutá skladba (oproti zvyšku albumu) Song Till Storment, ktorej dominuje melodický vokál striedaný v pohodobom tempe s hovoreným slovom. No hneď od ďalšej skladby zistíte, že Lars a Cornelius tentokrát viac vsadili na priamočiarosť skombinovanú s blackovými prvkami. Avantgarda ide trošku bokom a to nielen v skladbe Norron Livskunst. Niekomu sa bude možno zdať, že na novinke je menej prekvapujúcich momentov a nečakných zvratov. Pozornému poslucháčovi však neunikne, že tomu tak nie je. Solefald vás prekvapia nečakanými zmenami spevu alebo tempa. V skladbe s krkolomným názvom Tittentattenteksti sa na vás z reprákov hneď vyvalí zaujímavý ženský, akoby nekontrolovateľný a miestami až bláznivý „spev“, vzápätí sa tento spev zmení na príjemný a pohodový refrén. Jednoducho, neskutočná nádhera. Tento zaujímavý hlas patrí Agnete Kjolsrud, ktorú sme počuli v tomto roku už aj na albume Abrahadabra od Dimmu Borgir. Taká Stridsljod (Blackabilly) je veselá blacková jazda pripomínajúca možno trošku kolegov z Notre Dame. Vo Vitets Vidd I Verdi vás prekvapí skvelý ženský spev, ku ktorému sa pridá ďalší čistý vokál, do ktorého neskôr vtrhne blackový škrek. Skladba je melodická so silným atmosférickým základom. V Raudebaden započujete napríklad aj niekoľko thrashových prvkov. Jednoducho pestrosť, prejavu obalená v štýle Solefald. Čo viac dodať? Hugferdi ponúkne rýchlejšiu blackovú a miestami až symfoblackovú pekelnú jazdu. Rytmické tempo  a spojenie čistého vokálu s blackovým škrekom vás donúti podupkávať si nohou do rytmu. Solefald prekvapia aj nečakanou rytmickou časťou. Neprehliadnuteľná je aj tretia časť An Icelandic Odyssey nazvaná Waves Over Valhalla, ktorá začne melodickým vokálom, podporeným klávesami a sekavými riffmy. Do toho sa vkradne blackové tempo, rôzne prechody a agresívnejšie sekavé riffy. Na pozadí toho je výraznejšia gitarová pasáž. Ono, veľmi ťažko sa približuje tento album, pretože pri každom novom počutí objavíte množstvo nových, úžasných prvkov a nečakaných zvratov vo všetkých skladbách. Totálne upokojenie na vás čaká v pohodovej a najdhšej skladbe na albume Eukalyptustreet. V nej započujeme opäť vynikajúci saxofón, ktorý robí hudbu Solefald tak výnimočnou. Okrem toho opäť príjemne pôsobí aj šepkaný polospev. Solefald už pomaly, ale isto čoraz viac upúšťajú od avantgardných začiatkov. Uvidíme, či s odstupom času sa bude dať Norron Livskunst označiť za zlomový album, najmä kvôli väčšej priamočiarosti a citelnejšiemu prikláňaniu k blackovým prvkom.

Norron Livskunst vás za dlho neomrzí. Aj po viacerých vypočutiach budete nachádzať na albume stále nové a nové prvky. Rozmanitosť, spojenie viacerých štýlov spevu, určitej disharmónie sa vo vás zakliesnia a nedokážu opustiť vašu myseľ. Ja som z tohto albumu unesený od chvíle, kedy som ho vložil do prehrávača. Na druhej strane treba priznať, že Norron Livskunst nie je nahrávka pre širšiu verejnosť. A v podstate ani žiadna z ich doterajších ani nebola a tak to má byť. Solefald možno upustili od niektorých prvkov (najmä tých avantgardných), ktoré ich zdobili pri albumoch Neonism, Pills Against the Agelles Ills alebo In Harmonia Universali. No posun ďalej je citeľný. 

Fanúšikovia ich avantgardnejšej tvorby mi budú možno oponovať, no v mojom pomyselnom rebríčku za tento rok sa Solefald dostali na samý vrchol. Podarilo sa im skĺbiť, všetko čo zdobilo ich tvorbu, poslucháča dokážu opäť prekvapiť a zároveň sú mierne priamočiarejší a najmä sa niekam posunuli. Koniec koncov, myslím si, že fanúšikov tohto dua poteší, každý ich album. Mňa potešil viac ako špeciálne. Chcem, či nechcem po prvýkrát udeľujeme na stránkach Valhalla.sk plný počet bodov. Solefald vás touto nahrávkou úplne pohltia.

Žáner: post black/avantgarde metal
Krajina pôvodu: Nórsko
Vydavateľstvo: Indie Recordings, 2010
Web: www.myspace.com/solefaldofficial
Zostava:
Cornelius Jakhelin – vokály, gitara, basgitara
Lars „Lazare“ Nedland – vokály, klávesy, bicie, elektronika, perkusie
Hostia:
Agnete Kjolsrud – vokály
Benedicte Maurseth – vokály, hardingfele
Kjetil Selvik – saxofón
Vangelis Labrakis – gitara
Diskografia:
The Linear Scaffold – 1997
Neonism – 1999
Pills Against the Agelles Ills – 2001
In Harmonia Universali – 2003
Red For Fire: An Icelandic Odyssey: Part I. – 2005
Black For Death: An Icelandic Odyssey: Part II. – 2006
Norron Livskunst – 2010
Tracklist:
Song Till Storment (4:56)
Norron Livskunst (4:16)
Tittentattenteksti (4:14)
Stridsljod /Blackabilly/ (5:49)
Eukalyptustreet (9:24)
Raudedauden (3:11)
Vitets Vidd I Verdi (5:35)
Hugferdi (5:53)
Waves Over Valhalla /An icelandic Odyssey Part III./ (6:28)
Till Heimen Yver Havet (4:15)
Definitíva:
Ďalší album Solefaldu pre fajnšmekrov.
Myslím, že spoločne s In Harmonia Universali
najvydarenejšia nahrávka od tohto dua.
 A v hodnotení roka 2010 určite jeden z tých
najlepších albumov. Pri počúvaní novinky dosiahnete
absolútny vrchol.
Norron Livskunst vstúpil ako prvý
album do našej Valhally.

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 10 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla