Na stred týždňa nádherne zaplnené bratislavské MMC (odhadom do 600 hláv) bolo totiž svedkom troch nezabudnuteľných a najmä úplne jedinečných vystúpení. Turné nazvané „Europe 2016 Tour“ a smrtiaci kov vo svojich rôznych podobách – melodickej, majestátnej i rýdzo drvivej. Skutočne šalamúnsky poskladaná zostava, kde všetko klapalo na 100 percent!

Presne takáto bola aj organizácia celého večera. Chalani z Octopus Promotion si dali naozaj veľmi záležať a opäť potvrdili dobre známy fakt, že momentálne patria medzi úzku špičku v príprave podujatí tohto typu. Časová presnosť doslova vyrážala dych, a kým sme o siedmej hodine večernej mohli bez problémov vniknúť do sympatických útrob klubu, presne o hodinku neskôr už sadal šikovný bicmen Ken Bedene odklepával inač po všetkých stránkach zničujúci set ABORTED.

Prekvapivo dostatočne zaplnený priestor pred pódiom dokazoval, že na Belgičanov je dnes zvedavé množstvo ľudí a po 30-minútovej búrke snáď nebolo jednej jedinej nespokojnej duše. Pätica na čele s maniakálnym vokalistom Svenom predviedla maximálne energický výkon, kde nebolo času na vydýchnutie a to aj vďaka maličkým pauzám a kadejakým nudným kecom. Najmä spomínaný Sven alias Svencho rád prilieval olej do ohňa a svojím vizuálnym prejavom pripomínal rozzúreného býka. Názvy skladieb po mne ozaj nechcite, tu doma rozhodne nie som, avšak z posledného EP EP „Termination Redux“ zazneli dve a výrazný priestor dostal aj album „Goremageddon: The Saw and the Carnage Done“. Hoc by ale ABORTED postavili celý svoj playlist na cover verziách Evy a Vaška, výsledok by bol vždy rovnaký – devastujúci!

Čoraz populárnejší rodáci z Atén, SEPTICFLESH, mali pred sebou neľahkú úlohu a preto na to išli trochu iným spôsobom. Masaker zrazu vystriedal pocit tajomna, mystiky a hlavne zvuk klasických inštrumentov, ktorý už dlhé roky patrí k „septikom“ rovnako ako mlieko do kávy. Aj napriek tomu, že všetky tie husličky zneli iba z pásky. No sound, tak ako aj v prípade ABORTED, je plne vyvážený, nástroje krásne čitateľné a prakticky všetko tip top. „War In Heaven“. Prvá položka z aktuálneho albumu „Titan“, vďaka ktorej Spiros, Christos, Kerim a hosťujúci Dinos Prassas dostávajú do varu čoraz hustejšie bratislavské publikum. Pokračuje sa s „Communion“, hitovkou „Pyramid God“ a ďalšími ukážkami najnovšej tvorby, či už „Order of Dracul“ alebo „Prototype“. Žiaľ, na staršie veci sa opäť nedostáva.

Ľudia sa však bavia, kapela je po príchode bombardéra Kerima (mohli sme ho vidieť za bicími v BEHEMOTH) v evidentnej pohode, no neodpustím si poznámku smerom k frontmanovi. Charizmatický Spiros to síce s fanúšikmi vie, ale nabudúce by som sa namiesto neustálych výkrikov ala „hej, hej“ či „one, two, three“, venoval viac hre na basgitaru. Tá totiž neraz pripomína viac módny doplnok než hudobný nástroj a zrovnanie s Maxom Cavalerom je teda skutočne na mieste. Odhliadnuc od tohto prehrešku, boli chvíle so SEPTICFLESH plné skvelých tajomných melódií, potemnelej atmosféry a bombastického orchestra.

Headlineri z ďalekej Kanady si dali trochu na čas a prípravy sa posunuli až na hranicu tridsiatich minút. Zvuk však v prvých dvoch veciach „Breaching the Asylum“ a „If I Was God… I´d Burn It All“ za mnoho nestál a už som pomaly začínal vetrať prúser. Ani fanúšikovia sa priveľmi nechytali. Lenže od trojky a maximálnej bomby „As I Slither“, akoby Maurizio a spol. mávli čarovným prútikom a v klube to doslova začína vrieť. Čo má hlasivky vrieska, čo má krk to headbanguje a väčšina z nás bude zajtra v práci asi „Crippled And Broken. Práve táto riffojazda z albumu „In the Arms of Devastation“ uzatvára hodinu a štrvť dlhý set, kde KATAKLYSM dokazujú, že sú ešte stále tou koncertnou mašinou numero uno. Za tú dobu stihnú namiešať takmer geniálny setlist plný neskutočne chytľavých klasík ako „Manipulation of Souls“, „In Shadows and Dust“, „The Ambassador of Pain“, „Push the Venom“,  či „Where the Enemy Sleeps…“. Z nového, po dlhej dobe ozaj kvalitného výlisku „Of Ghosts and Gods“, sme sa dočkali viacerých ukážok a  „Thy Serpents Tonque“, „Soul Destroyer“ a „The Black Sheep“ môžu smelo konkurovať svojím starším súrodencom.

Štvorica, vedomá si skvelého prijatia, je po celý čas vo výbornej nálade a neustále vtipkuje. Najmä sympatický basgitarista Stéphane Barbe schytáva jeden posmešok za druhým a to kvôli údajnému „odpadnutiu“ zo slovenskej klasiky alias borovičky. Nuž, stáva sa… Navzdory tomu sa KATAKLYSM nenechávajú zahanbiť a priam ukážkovo zakončujú tento výnimočný večer plný kvalitnej death metalovej muziky.

PLUSY:
Kde len začať… Divácka návšteva, kapely, zvuk a svetlá, bohatý merch, atmosféra a bezchybná organizácia

MÍNUSY:
žiadne