Deathspell Omega – Paracletus

Hneď na začiatku tejto recenzie som nútený položiť rečnícku otázku. Môže nahrať kapela zameraná na black metal, ktorá pochádza z Francúzska nahrať zlý album? Námatkovo spomeniem partičky muzikantov ako Misanthrope, Nehemah, Wormfood alebo Hell Militia. Aktuálny album Paralectus je už ich 5 štúdiovým albumom.
Na Paralectus sa dostalo desať skladieb rozprestierajúcich sa na ploche niečo viac ako 40 minút. Jedným dychom musím dodať, že Paracletus je pre recenzenta naozaj veľmi ťažko opísateľná nahrávka.

Hneď úvodné intro vás znepokojí a je predzvesťou toho, čo vás nasledujúce minúty čaká. Chaotické gitary dodávajú skladbám na celej nahrávke neopakovateľnú atmosféru. Všetko to dopĺňajú vynikajpce bicie. Od Deathspell Omega však počas skladieb neviete čo máte očakávať a tak sa deje aj na albume Paracletus. V takej Abscission je prvá polovica skladby v podstate v pokľudnom tempe (až na bicie) a v druhej polke sa zmení vokálna linka, nastane chaotické tempo, aby toto všetko sa vrátilo do pomalšej a skvelej ničiacej a pochmúrnej atmosféry. Abscission je jedna z najvydarenejších skladieb na celom albume. Hudobníci opäť nezabudli ani na pár avantgardných prvkov, ktoré sa na albume z času na čas objavia. Nahrávka je plná emócií, nečakaných zvratov a neopakovateľnej atmosféry, ktorej majstrami sú práve francúzski muzikanti všeobecne. Celkovo novému albumu vládne chaos a technika zabalená vo vynikajúcom zvuku. Medzi lepšie nahrávky patria určite spomínaná Abscission, Phospene, Epiklesis II., Malconfort a záverečná Apokatastasis Panton, ktorá ponúkne správne vyvrcholenie albumu.

Podľa mojich slov chvály to opäť vyzerá na vysoké hodnotenie. Avšak musím jedným dychom dodať aj to, že toto nie je nahrávka pre každého. V niektorých momentoch som mal aj ja sám pocit, že nie každá skladba je úplne vyvážená a v podstate blackový chaos, ktorý muzikanti vytvorili mi miestami vadil. Tým zas nechcem nahrávku zhodiť. Deathspell Omega v tom čo hrajú sú ozaj majstri, žáner posúvajú niekam ďalej a hlavne sa neboja experimentovať. Na Paracletus máte stále čo objavovať a tak skoro vás neomrzí. Treba mu však dať viacero šancí. Buď tomu chaosu prídete na chuť, alebo iba čiastočne. A to sa stalo aj v mojom prípade.

Žáner: post black metal
Krajina pôvodu: Francúzsko
Vydavateľstvo: Norma Evangelium Diaboli/Season of Mist, 2010
Web: www.noevdia.com
Zostava:
Miko Aspa – vokály
Hasjarl – gitara
Khaos – basgitara
Diskografia:
Infernal Battles – 2000
Inquisitors of Satan – 2002
Si Monumentum Requires, Circumspice – 2004
Fas – Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum – 2007
Paracletus – 2010
Tracklist:
Epiklesis I. (1:42)
Wings of Predation (3:43)
Abscission (6:07)
Dearth (3:47)
Phosphene (5:07)
Epiklesis II. (3:06)
Malconfort (4:57)
Have You Beheld the Fevers? (2:59)
Devouring Famine (5:09)
Apokatastasis Panton (4:01)

Definitíva:
Deathspell Omega a ich nový album
 nie je určený pre každého,
vlastne ako vždy u týchto Francúzov.
Na svoje si prídu milovníci bizarnosti,
alebo disharmónie. Novinka by však mohla zaujať
 aj milovníkov neprebádaných sfér. Jednoznačne album pre fajnšmekrov!

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla