Od príchodu skvelého speváka Honzu Toužimského do skupiny už uplynul nejaký ten rôčik a s kľudným svedomím môžeme povedať, že zostava kapely je už nadobro ustálená a novší členovia (Honza a bubeník Doxa) sú v ARAKAINE a jeho zvuku nadobro zakorenený.

ARALAIN – Arakadabra

S Honzom v kapele je toto v poradí už piata radovka a ARAKAIN pomaly kráčajú ďalej v šľapajách zmodernizovaného zvuku. Napriek dušovaniu sa členov, že album prináša niečo nové a určitý posun v ich zvuku, tam nič také nepočujem. V nastolenom vyznení posledných radoviek hrajú a znejú aj skladby nové. Podladené gitary, groove riffy, thrash metal takmer vymizol, refrény, refrény sa snažia zaujať svojou melodickou linkou. Niektoré vydarené, iné menej. Samozrejme, podľa toho, čo kto očakáva.

Prvou skladbou čo skutočne zaujme je „Král slunce“. Našlapaný začiatok, agresívne, ale zároveň stredné tempo, lenže refrén nie je to, čo mohli ponúknuť staršie skladby ako napríklad „Prospektor“ alebo „Strážnej anděl“.

ARAKAIN

Mám dojem, že ARAKAIN sa začínajú utápať sami v sebe a taktiež, že spoločné turné s príliš preceňovanými DYMYTRY im veľmi neprospieva. Kapely sa na seba začínajú podobať, čo teda pre ARAKAIN vôbec nie je dobré. Aspoň, že sólové výjazdy Mirka Macha sú stále nadštandardné a majú v sebe fluidum, ktoré zaručene zaujme.

„Vyděšenej“ by najviac z kompozícií zapasovalo na nejakú staršiu nahrávku, ale podotýkam, že s Honzom, resp. Petrom Kollárom za mikrofónom. Najkrajšie riffy zase schováva pieseň „Arakadabra“. Veľmi podarenými piesňami sú aj „Kruhy v obilí“ a „Nero“.

Loď menom ARAKAIN 2016 dopláva do prístavu s povinnou baladou „Ve vlasech tvých“ a zanecháva vo mne zmiešané dojmy. Tie sťažne sú mi povedomé, posádka tiež, ale je akási deravejšia, ako som si ju pamätal….

Hodnotenie autora: 6 / 10

Názor redakcie:
V poradí pätnástym (nepočítajúc vykopávky „Archeology“ či zbierku „Legendy“) štúdiovým albumom nás po dvoch rokoch čakania opäť obdarúva česká legenda ARAKAIN a počin je to vskutku prinajmenšom zaujímavý.

Za prvé, chalani jednoznačne pritvrdili, ale o samoúčelnú rezbu určite nejde, skôr naopak. Takto rozmanitú dosku nemali „Áčka“ už poriadne dlho! Thrash? Moderný groove? Klasické balady? Dostane sa nám všetkého, a to mierou vrchovatou. Žiaľ, tu vidím i najväčší problém „Arakadabra“. Ako celok jednoducho nedrží pohromade a pri celkovom počte 16 skladieb dokonca aj mierne nudí.

Celkom pochopiteľne. Pri toľkej kadencií, sa proste musí vyskytnúť aj nejaký ten slepý náboj. Suma sumárum, mam teda z novinky ARAKAIN tak trochu zmiešané pocity. Kapela hrá o 106, frontman Honza Toužimský je opäť mužom na správnom mieste a pár peciek sa predsa len nájde („Hra s ohněm“, „Peklo“, „Král slunce“, „Nenávidím“, „Stroj“, „Big Boss“), no trocha vaty a najmä debilný názov a obal (!!!) body máličko strhávajú.

Autor: Demonick

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Marko Hundža

Redaktor Valhalla.sk