OBITUARY predviedli v Košiciach síce vcelku krátky, avšak veľmi výživný koncert

Tie tropické letné klubovky, to vám je veru občas poriadne horúce peklo. Niečo veľmi podobné sme zažili na úplnom začiatku mesiaca, kedy do metropoly východu po prvýkrát v kariére zavítala death metalová legenda OBITUARY.

KOŠICE. Na turné „European Headlining Tour 2018“ išlo prakticky o poslednú klubovú zastávku, v rámci ktorej sa v Košiciach mala predstaviť i naša stálica DEHYDRATED a zaujímaví Nemci DESERTED FEAR.

Žiaľ, poslední menovaní museli svoju účasť nakoniec prekvapivo odvolať, čo má za následok dosť výrazné oklieštenie programu. Drvivú väčšinu z dychvyrážajúcej „päťstovky“ prítomných (žeby sa slovenský fanúšik konečne spamätal a začal chodiť na koncerty?) však suverénne najviac zaujímali spomínaní Floriďania, takže vo finále to skutočne trápilo iba málokoho.

DEHYDRATED

Úvodný štart sa aj vďaka tomu posúva na rozumných 19:15, teda až na dobu, keď je na vzduchu ako tak dýchateľno a pri čakaní pred Collosseom nehrozí žiaden šialený úpal. Postavy v čiernom a tričkách svetových značiek, ktorým jednoznačne dominovala tá s nápisom „Obituary“, sa v prekrásnom množstve zišli už počas jediného supportu v podobe DEHYDRATED. Pre mňa osobne to bola úplne prvá živá skúsenosť s junákmi z okolia Piešťan a zároveň musím rázne dodať, že priam na jednotku s hviezdičkou!

Náš národný, takmer jedenásť rokov hybernujúci poklad, je od vydania aktuálneho výlisku „Ressurection“ v perfektnej forme, čo pätica s prehľadom dokázala i v Košiciach. Chalani mali za úlohu poctivo rozohriať tunajšie pódium, no oni ho presne podľa technických postupov z neďalekého U.S. Steel, doslova skoro roztavili.

Frontman Dragan velí kormidlu lode pevnou rukou a jeho neľudský murmur spadá do extraligy, kde sa bežne pohybuje smotánka typu Chris Barnes. Začína sa presne načas, úvodnou „The Glory´s Hangman“ a banda šľape ako hodinky, pričom sa vražedný sound zo spomínanej novinky spoľahlivo darí preniesť aj na samotný stage. DEHYDRATED krásne nachádzajú ideálny pomer medzi nebezpečnou rúbanicou, technickejšími serepetičkami, strednotempovým drvením kostí, a aj vďaka vrelému prijatiu publika nakoniec dostávame ešte jeden bonusový song. Výsledná polhodinka je však na svojom konci a správne „dehydrovaní“ sa všetci poberáme doplniť tekutiny.

John Tardy z OBITUARY

Teplota v klube sa šplhá do závratných výšin, k hlavnému chodu to máme ešte pekne ďaleko a nepríjemné dlhá, okolo štyridsaťpäť minútová pauza, sa javí sťa nekonečno. Za ten čas sa však sála stihne naplniť k prasknutiu a OBITUARY bez veľkých rečí nastupujú na scénu, berú do rúk nástroje a štartujú neodmysliteľnú inštrumentálku „Redneck Stomp“, nasledovanú rýchlym šlágrom „Threatening Skies“. Presne v tej chvíli sa rozpútava poriadne divoká party s minimom vzduchu a maximom potu, kde telá lietajú vzduchom a kapela zotína hlavy sťa nadržaná gilotína počas francúzskej revolúcie.

Pozor! Ktože nám sedí za bicími? To iba istý pán Lee Harrison z bájnych MONSTROSITY supluje za Donalda Tardyho, ktorý žiaľ z rodinných dôvodov odbehol z rozbehnutého turné. Lee síce niekoľkokrát odvážne vypadáva z rytmu, no aj napriek tomu klobúk dole pred rýchlosťou, s akou nastúpil do rozbehnutého vlaku. Niečo podobné občas postihlo aj inač nezameniteľného Johna Tardyho, frontmana s tým najchorobnejším hlasom, lenže vek človek rozhodne nezastaví a spevák tých pár výkyvov v podstate ustál so cťou.

Zaplnený košický klub Collosseum

Možno to zatiaľ vyznieva príliš kriticky, ale celé vystúpenie bolo rozhodne veľmi fajn a ten najklasickejší smrtiaci kov sme si užili v jeho plnej kráse. OBITUARY totiž ponúkli krásny výlet do svojej bohatej histórie, len by nabudúce mierne pomohlo zaradenie dvoch/troch peciek navrch, keďže približne hodinka a asi jedenástka ponúknutých skladieb, je pre takúto historickú legendu až neslušne málo.

Čerstvé kombo „Sentence Day“/„A Lesson In Vengeance“ fungovalo popri klasických „By the Light“, „Chopped in Half“, „Turned Inside Out“ priam náramne a zároveň sa krásne vykryštalizovala „Visions In My Head“, ktorá platí za jednu fantastickú koncertnú hitovku. Chalani blbnú, jeden úsmev strieda ďalší príhovor, a preto je trochu ľúto, že po obligátnej pauze prichádza iba tradičná prídavková uzávierka „Slowly We Rot“ a definitívne lúčenie.

OBITUARY potvrdili špekulácie, že v útulnom klube sú ich šou ešte o niečo znamenitejšie než na veľkých festivaloch, avšak košický koncert ten ostravský spred dvoch rokov žiaľ neprekonal.

PLUSY:
Výborná početná divácka kulisa, podarený zvuk, uvoľnená atmosféra, výkony obidvoch kapiel

MÍNUSY:
Nedýchateľný vzduch a teplo, krátky set hlavnej hviezdy, absencia DESERTED FEAR

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.