OZZY OSBOURNE – Patient Number 9

Je mi tak trochu smutno. Aj za Ozzyho. Práve jeho instagramový účet bol prvým, kde som si na sociálnych sieťach prečítal o úmrtí kráľovnej Alžbety II. Ozzy hneď na druhý deň vydával svoju dlho očakávanú novinku. Dátumy si nevyberieš. Zomrela kráľovná, nech žije kráľ.

Na predchádzajúci album majstra Osbourna „Ordinary Man“ (recenzia TU) sme čakali dlhočizných 10 rokov. Na aktuálnu novinku len dva roky. Trinásty radový album deduška Ozzyho Osbourna dostal názov „Patient Number 9“ a vyšiel 9.9. Už to len otočiť… a máme 666.

Ozzy Osbourne – Patient Number 9

Na tejto aktuálnej nahrávke účinkuje celý rad hostí, a vôbec nie hocijakých –sú to muzikanti riadneho kalibru. Poďme si ich predstaviť. V štyroch piesňach sa oprel do struny niekdajší Ozzyho dvorný gitarista Zakk Wylde. V dvoch uznávaný anglický rockový gitarista Jeff Beck, v dvoch tiež aj Ozzyho súputník z BLACK SABBATH Tony Iommi, v jednej Mike McCready z PEARL JAM, Dave Navarro (ex-RED HOT CHILLI PEPPERS) či Josh Homme (QUEEN OF THE STONE AGE). Na albume sa zjavil dokonca aj sám veľký bluesman Eric Clapton. O bicie sa postarali Chad Smith (RED HOT CHILLI PEPPERS) a už nebohý Taylor Hawkins (ex FOO FIGHTERS). Aby sme nevynechali žiadneho hosťa, tak na gitabasgitaru hrajú Robert Trujillo (METALLICA) a Duff McKagan (GUNS N’ ROSES). Skutočne teda ide o riadnu porciu uznávaných muzikantov.

Album má presnú hodinu a vošlo sa naň 13 piesní. Hneď v prvej „Patient Number 9“ hosťuje Jeff Beck. Otvárací song je perfektnou rockovou vypaľovačkou, ktorá svojim melodickým refrénom približuje Ozzyho najlepšie časy z obdobia „Bizzard of Ozz“. Geniálny song, ktorý sa dostáva pod kožu veľmi rýchlo. Nasledujúca „Immortal“ dostáva poctu v podobe gitár kapely PEARL JAM – konkrétne Mika McCreadyho, ktorý vystrihol neskutočné sólo. Máme tu opäť rockovú pecku so štadiónovým refrénom.

V piesni „Parasite“ počujeme prvý krát gitaru Zakka Wylda, a verte, že je skutočne nezameniteľná. A máme tu refrén do rádia ako vyšitý. Pokojne aj v nedeľu na obed. Kamarát mi povedal, že Ozzyy na albume „Ordinary Man“ vymäkol. Čo si čakal? Usmial som sa. Nie je to pravda. Nevymäkol. Len časy „Ozzmozis“ sú skrátka nenávratne preč. Legendárny muzikant spolupracuje so silnými osobnosťami a persónami. A je jasné, že sa to na jeho albume musí odraziť. Aj napriek tomu pôsobí novinka veľmi vyvážene a konzistentne. Navyše je živelná a veľmi chytľavá. Nečakajte však heavy metalový ráz, oveľa, oveľa viac je rockový.

Ozzy Osbourne

Štvrtá skladba „No Escape From Now“ je najbližšie k jeho domovskej kapele BLACK SABBATH a práve tu dostávame ojedinele hutnú dávku heavy metalu. Asi aj preto, že na gitaru hrá Tony Iommi. A prichádza spolupráca s geniálnym Ericom Claptonom v „One of Those Days“, nádherný song v strednom tempe.

V „A Thousand Shades“ spomalíme, ale máme tu ďalšiu prekrásnu pieseň. Keď sa pozrieme do minulosti, tak Ozzy má na každom albume aspoň jednu pomalú pieseň, ktorá sa stala hitom. A na novinke je to práve táto. A nepíšem to z úcty k Ozzymu.

„Mr. Darkness“ by mohlo byť pokračovanie „Mr. Crowley“, ale nie je. Žije si svojim životom a máme tu znova heavy nádych a je plný životodarných ingrediencií. Pieseň jej pod taktovkou Zakka Wylda. Zakk pokračuje aj v „Nothing Feels Right“ a „Evil Shuffle“, ktorá má nádych doom metalu a pokojne by ju Zakk mohol mať aj v repertoári svojej domovskej kapely BLACK LABEL SOCIETY.

V „Degradation Rules“ sa zase ukázal Tony Iommi, tu dostávame blues rockový song s nádychom pomalých heavy metalových vôd. Áno, čudujs a svete, pieseň má najbližšie k BLACK SABBATH. Mimochodom, harmoniku, ktorú počujeme, nahral sám Ozzy.

Novinka je jednoducho lepšia ako bol predchodca. Prečo? Presne preto, lebo sa opiera o korene Ozzyho muziky viac ako „Ordinary Man“. Nemáme tu zbytočné experimenty, ktoré vôbec nie sú potrebné. Dokonca „Dead and Gone“ by pokojne pasovala do albumu „Dark at the Moon“ z roku 1983.

Šialene ma bavia refrény na tomto albume. Šialene ma baví nielen maestro Osbourne, ale všetci, ktorí toto hudobné dielo tvorili. Ťažko je vybrať najlepšiu pieseň albumu, pretože každá je svojim spôsobom veľmi výnimočná a svojim spôsobom veľká.

„God Only Knows“ nás postupne ťahá do finále a „Darkside Blues“ je už iba záverečným popevkom: Všetci odišli a ostali len spomienky. Ostatní už spia, v bare je iba jediná osoba. Má klobúk, paličku a harmoniku. Usmeje sa a otočí… Na bare necháva nedopitý drink a pomalým krokom niekam odchádza. Je to Ozzy Osbourne žijúca legenda a človek, ktorý stál za vznikom heavy metalovej muziky.

Som očarený, fascinovaný a naplnený. A aj keby už Ozzy nikdy viac nevydal žiadny album, jeho odkaz ostane večný. Amen. Ďakujeme!

Hodnotenie autora: 9 / 10

Žáner: hard rock/heavy metal
Krajina pôvodu: Veľká Británia
Vydavateľstvo: Epic Records
Dátum vydania: 09.09.2022
Web: https://www.ozzy.com/
Zostava:
Ozzy Osbourne – spev, harmonika
Zakk Wylde – gitara
Jeff Beck – gitara
Tony Iommi – gitara
Mike McCready – gitara
Eric Clapton – gitara
Josh Homme – gitara
Dave Navarro – gitara
Robert Trujillo – basgitara
Duff McKagan – basgitara
Chris Chaney – basgitara
Chad Smith – bicie
Taylor Hawkins – bicie
Tracklist:
Patient Number 9 (feat. Jeff Beck) (07:21)
Immortal (feat. Mike McCready) (03:03)
Parasite (feat. Zakk Wylde) (04:05)
No Escape From Now (feat. Tony Iommi) (06:26)
One of Those Days (feat. Eric Clapton) (04:40)
A Thousand Shades (feat. Jeff Beck) (04:26)
Mr. Darkness (feat. Zakk Wylde) (05:35)
Nothing Feels Right (feat. Zakk Wylde) (05:35)
Evil Shuffle (feat. Zakk Wylde) (04:10)
Degradation Rules (feat. Tony Iommi) (04:10)
Dead and Gone (04:32)
God Only Knows (05:00)
Darkside Blues (01:47)
Diskografia:
Blizzard of Ozz – 1980
Diary of a Madman – 1981
Bark at the Moon – 1983
The Ultimate Sin – 1986
No Rest for the Wicked – 1988
No More Tears – 1991
Ozzmosis – 1995
Down to Earth – 2001
Under Cover – 2005
Black Rain – 2007
Scream – 2010
Ordinary Man – 2020
Patient Number 9 – 2022
Definitíva:
Fantastická novinka od Ozzyho Osbourna prekonáva všetky očakávania. Má to jeden silný dôvod: opiera sa o korene jeho vlastných albumov z najlepších čias. „Patient Number 9“ je hudobnou lahôdkou. Je to nevšedný výlet plný nostalgie, ktorý obstojí v súčasnej konkurencii, ak ju vlastne celkom neprevalcuje. Ozzy už ale nemusí s nikým súťažiť. Je to výhra už len vďaka tomu, že si aj v roku 2022 môžeme vypočuť jeho vokál na novom albume!

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články