SONS OF APOLLO – MMXX

Výber z tých najlepších, čo sa týka progresívnej hudby vôbec. Tak by som začal recenziu tohto albumu, na ktorý som bol bohovsky zvedavý.

Keď sa v kapele stretnú také osobnosti, akými sú členovia SONS OF APOLLO, môže byť z toho celkom stret ega alebo konzistentná výprava do nekonečnej krajiny. V tomto prípade je to našťastie prípad číslo dva. Druhý album mágov svojich nástrojov dostal názov prozaických „MMXX“. Aktuálna novinka začína presne tam, kde skončil ich spoločný debut „Psychotic Symphony“ z roku 2017.

SONS OF APOLLO – MMXX

Najbližšie k nim mi asi ide posledný album DREAM THEATER (recenzia TU), i keď nie až tak celkom. Komplikovanosť a štruktúra piesní je viac heavy, ako u spomínaného predchodcu. Na SONS OF APOLLO ma berie rytmika. Aleže šialene. Ako inak, keď bicie obsluhuje Mike Portnoy a basovú gitaru Billy Sheehan.

Album „bije“ viac do hard rocku, ako do metalu. Predvedená zručnosť, ale rovnako tak aj nápady, ktoré sršia z nového albumu sú veľmi vyvážené. Progresívne šialenstvo, ako sa patrí. Výborný spev Jeffa Scott Sota mi miestami pripomína Iana Gilliana z legendárnych DEEP PURPLE.

Piesne sa vlnia v neskutočnej konzistencii. Vynikajúce nástroje, ktoré sa nepredbiehajú, ale naopak dopĺňajú. Derek Sherinian dostáva so svojimi klávesmi obrovský priestor. Aj preto dostáva hudba SONS OF APOLLO taký zvláštny nádych až vesmírneho progresu. Genialita všetkých zúčastnených sa zhmotňuje v dokonalú predstavu progresívneho rocku. Nemôžem porovnávať novinku s debutovým albumom v nejakej kritickej rovine. Obe nahrávky sú veľmi silné a presvedčivé. Debut možno viac prekvapil. A pri druhom albume už mali fanúšikovia určité očakávania.

SONS OF APOLLO

Výborná gitara Rona Thala je absolútnou ozdobou tohto progresívneho predstavenia, ktoré si pre nás SONS OF APOLLO na začiatku roka 2020 predstavili. Spanilá jazda, pieseň za piesňou. Album však nie je na jedno počutie. Za mňa je spojenie týchto hudobníkov najväčšou a najsilnejšou vecou, ktorá sa na poli progresívneho rocku/metalu mohla stať. A už to, že 24. marca vystúpia v Košiciach je až neuveriteľné. Je to čerešňa na torte.

Nedá mi nezavŕtať do Mikeho Portnoya. Jeho práca v DREAM THEATER bola pre mňa neskutočná, na všetkých albumoch, ktoré s kapelou vydal. Ten chlap je v toľkých projektoch a zoskupeniach, až to je pre mňa neuveriteľné. Ale čo je základ? Že to nie je na úkor kvality. Ba práve naopak. Verím, že sa ešte niekedy do svojej domovskej kapely DREAM THEATER vráti. Cítim to v kostiach, žeby to tak mohlo byť. A ak aj nie, nevadí. V projektoch, kde figuruje, je jednoducho zárukou kvality. Dal by som za neho ucho o ohňa.

SONS OF APOLLO vydali prenádherný a dych berúci album. Silný a jednoznačne kvalitný materiál, ktorým disponujú hovorí sám za seba. Absolutórium a fantastické prevedenie. Hlavne súhra a umenie, ktoré dokázali zo seba hudobníci dostať, je skutočne obdivuhodné. Pýtam sa, čo ešte môže na scéne progresívneho rocku ešte prekvapiť? Čo nás môže ešte viac okúzliť? Momentálne na túto otázku odpovedať neviem. Možno to budete vedieť vy. Každopádne, necháme sa prekvapiť.

Hodnotenie autora: 8 / 10

Žáner: progressive metal
Krajina pôvodu: USA
Vydavateľstvo: InsideOut Music
Dátum vydania: 17.01.2020
Web: http://www.sonsofapollo.com/
Zostava:
Jeff Scott Soto – spev
Ron „Bumblefoot“ Thal – gitara
Billy Sheehan – basgitara
Derek Sherinian – klávesy
Mike Portnoy – bicie
Tracklist:
Goodbye Divinity (07:16)
Wither To Black (04:48)
Asphyxiation (05:09)
Desolate July (06:11)
King of Delusion (08:49)
Fall To Ascend (05:07)
Resurrection Day (05:51)
New World Today (16:38)
Diskografia:
Psychotic Symphony – 2017
MMXX – 2020
Definitíva:
Progresívne šialenstvo v tej najpríčetnejšej podstate. Vynikajúce skĺbenie všetkých genialít, ktoré v sebe nesú umelci tvoriaci zoskupenie SONS OF APOLLO. Výborné prevedenie albumu „MMXX“ a z toho prameniaci perfektný pocit.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články