MOONSPELL – Hermitage

Dnes už legendárna portugalská vlčia svorka MOONSPELL vydala v závere februára už svoj trinásty album. Dostal názov „Hermitage“.

Čerstvučká novinka znie inak, akoby čakala väčšina fanúšikov. To treba napísať hneď v úvode. Taktiež aj to, že MOONSPELL počas svojej existencie nevydali slabý album. Dokonca aj nahrávka„Sin/Pecado“ z roku 1998, ktorá znela miestami viac ako DEPECHE MODE, bola svojim spôsobom krásna.

MOONSPELL – Hermitage

Portugalci majú za sebou silnú základňu fanúšikov. Či však ostane rovnako silná aj po novinke „Hermitage“, ukáže až čas, pretože práve čas je najlepším recenzentom umeleckých hodnôt.

Po odchode bubeníka Miguela Gaspara (nahradil ho istý Hugo Ribeiro, ktorý je ale len Fernandovým menovcom), ostali v kapele už len dvaja pôvodní členovia. Našťastie je ňou ústredná postava kapely, spevák a básnik v jednej osobe Fernando Ribeiro a klávesák Pedro Paixão. Mimochodom, MOONSPELL debutovali v roku 1995 doteraz uznávaným albumom „Wolfheart“ a možno málokto vie, že ako kapela začínali pod názvom MORBID GOD.

Umelec sa vyvíja prežitým, videným, ale aj vysnívaným. Každý album MOONSPELL bol výnimočný niečím iným. Napríklad predošlý „1755“ (recenzia TU) bol naspievaný v rodnom jazyku, bol koncepčným dielom, ktorý sa venoval pustošivému zemtraseniu v roku 1755, ktoré postihlo Lisabon a takmer ho zrovnalo so zemou. „Darkness and Hope“ (2001) bola gotikou ako vyšitou. Taký „The Antidote“ z roku 2003 mal doslova hitový potenciál, „Memorial“ (2006) bol zase absolútne najtvrdším albumom v ich histórii. A takto by sme mohli pokračovať…

MOONSPELL

Tvorba tejto portugalskej skupiny je skutočne inovatívna a nikdy neklesla do „umeleckého pátosu“, či zvláštne vyumelkovaných póz. MOONSPELL sú jednoducho umelci. Muzikanti, ktorí tvoria, rastú a vidia svet svojimi očami. A novinka „Hermitage“ je úplne iná, ako všetci jej predchodcovia. Je to vývoj Fernanda a jeho spoluhráčov, je to ich smerovanie, ktoré je vo svojom progrese nezastaviteľné. Temná priam gotická atmosféra je mierne na ústupe, oveľa viac v popredí je akýsi progresívnejší smer.

„Hermitage“ však pôsobí veľmi melancholicky, ba miestami až zasnene. Vkusný prístup k štruktúrovaným skladbám samotných hudobníkov je skutočne veľmi fascinujúci. Fernando Ribeiro znie na novinke ako postava náladotvorného básnika, ktorý v citlivej podobe prináša svoju kapelu do zdarného cieľa. Čo pieseň, to hlbočina odžitého alebo vysnívaného. Celkom iný prístup v tvorbe, ako napríklad pri ostatnom albume „1755“.

Aktuálna novinka ale nie je žiadnym albumom do rádií s hitovým potenciálom. Je ako stvorená do tejto doby. Do doby, keď je potrebné spomaliť a viac vnímať. Viac cítiť, viac vidieť, ale aj viac prežívať. Album je potrebné poriadne napočúvať, cítiť a nechať ho prejsť do vás samých. Sám Ribeiro tvrdí, že hoci sú stále tou istou kapelou, sú staršími a vidia veci inak. Pokoj umelca je ako prístav. A práve doska „Hermitage“ akoby stála v pokojnom prístave. MOONSPELL totiž opustili vody vlčích vytí a dali sa na pokojnú cestu meditujúcich starých vlkov.

MOONSPELL

Všetkých 10 piesní na novinke sú skutočným umeleckým dielom. Niekedy v nich počujem zádumčivosť starých DEPECHE MODE, inokedy hĺbku meditatívnych PINK FLOYD. Každopádne, album nám predstavuje kolekciu piesní s veľmi širokým záberom. Tentokrát to urobím inak. Nemá zmysel popisovať a rozpitvávať piesne, či dávať na piedestál jednu pred druhú. Ide o celok, ktorý miestami pôsobí ozaj meditatívne, ale nebojte sa, stále obsahuje typický prejav hlavnej postavy tejto kapely. Aj keď agresívne polohy sú v úplnom útlme či menšine. No, keď ich Fernando spustí, sú ako pohladením duše.

Líder kapely dokonca nevylúčil, že „Hermitage“ môže byť labuťou piesňou skupiny, ale osobne si myslím, že tomu tak nebude. Nemá zmysel popisovať piesne, rozpitvávať ich, alebo dávať na piedestál jednu pred druhú. Album pôsobí miestami skutočne meditatívne. Jeho príjemne uchopený charakter je skutočne veľkou hudobnou udalosťou, ale aj lahôdkou.

MOONSPELL vydali album, ktorý je na niekoľko počutí a nemožno vylúčiť, že niektorých fanúšikov môže skutočne minúť. Je to ale o nastavení a nahliadaní na „Hermitage“, ako na výsostne umelecký fenomén v rámci kapely ako takej.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Žáner: gothic metal/dark metal
Krajina pôvodu: Portugalsko
Vydavateľstvo: Napalm Records
Dátum vydania: 26.02.2021
Web: https://www.moonspell.com/
Zostava:
Fernando Ribeiro – spev
Ricardo Amorim – gitara
Aires Pereira – basgitara
Pedro Paixão – klávesy
Hugo Ribeiro – bicie
Tracklist:
The Greater Good (05:04)
Common Prayers (04:09)
All or Nothing (07:22)
Hermitage (04:43)
Entitlement (06:16)
Solitarian (04:07)
The Hermit Saints (04:22)
Apophthegmata (05:42)
Without Rule (07:42)
City Quitter (Outro) (03:00)
Diskografia:
Wolfheart – 1995
Irreligious – 1996
Sin/Pecado – 1998
The Butterfly Effect – 1999
Darkness and Hope – 2001
The Antidote – 2003
Memorial – 2006
Night Eternal – 2008
Alpha Noir/Omega White – 2012
Extinct- 2015
1755 – 2017
Hermitage – 2021
Definitíva:
MOONSPELL opustili vody vlčích vytí a dali sa na pokojnú cestu meditujúcich starých vlkov. „Hermitage“ je ako stvorený do tejto doby. Do doby, keď je potrebné spomaliť a viac vnímať. Viac cítiť, viac vidieť, ale aj viac prežívať. Portugalci sa muzikou bavia a to neuveriteľne cítiť.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

bitmix bitcoin mixing service with lowest fee

Odporúčané články