Tak, tak, prešli 2 roky a po „Straight Out of Hell“ tu máme ďalší štúdiový počin od Michaela Weikatha, Markusa Grosskopfa, Andiho Derisa a spol.. V záplave nových albumov som si to poriadne nestihol ani uvedomiť, že je čas tešiť sa na nový album HELLOWEEN. V podstate to však bolo asi lepšie, pretože by som mal prehnané očakávania.

HELLOWEEN – My God-Given Right

Skupina je vo forme, o tom netreba polemizovať. Od albumu „Gambling with the Devil“, akoby tekvice započali novú éru a na spomínaný materiál logicky nadväzovali ďalšie albumy „7 Sinners“ a „Straight Out of Hell“. Všetko do seba pekne zapadalo ako malo. Až prišiel na rad „My God-Given Right“…

Album počúvam denno-denne viackrát a to najmä v snahe priniesť vám kvalitnú recenziu a taktiež aj s úcty k týmto hudobníkom. Posledné tri štúdiovky mi taktiež do uší šli pomenej a krásy jednotlivých nahrávok sa odkrývali až postupne. Čakám nato aj pri aktuálnej novinke, ale očakávaný efekt sa žiaľ nie a nie dostaviť.

Samozrejme, máme tu zaujímavé a typické melódie a riffy hodné týchto pánov. Od úvodu viete, že počúvate HELLOWEEN, ale akoby nejakú jeho future verziu. Až na pár výnimiek. Ešte pred vydaním albumu sa samotní hudobníci vyjadrovali, že sa chcú vrátiť ku koreňom, ale zároveň si ponechať moderný prístup. Toto veruže naplnili do bodky. Avšak album mi nesadol a nie a nie to prekusnúť, spev Andiho Derisa býva na albumoch výborný, ale tu mi v niektorých pasážach je absolútne proti srsti (obávam sa, čo to bude naživo), pasáží na vytiahnutie už má oveľa, oveľa menej. To by som však ako chybu nebral.

HELLOWEEN v roku 2015

HELLOWEEN sa celú svoju kariéru nevydali vyslovene slabý alebo zlý album. Tie, ktoré svojho času neprijala kritika („Chameleon“, „The Dark Ride“ alebo „Rabbit Don’t Come Easy“) sa časom dostali do uší fanúšikom aj kritikom. Na mysli mám najmä prvé dva zmieňované, najmä teda moju obľúbenú „The Dark Ride“.

Pri novinke „My God-Given Right“ však niečo nefungovalo už od začiatku. Artwork nevyzerá zle, ale je veľmi, veľmi netradičný na HELLOWEEN. Ono, kapela to už začala riešiť na predošlom albume a obal aktuálneho, pokračuje v jeho odkaze. Avšak ani videá z natáčania a ani singel nenavnadili na album správne ako mali. Ja chápem, že zmluvy sú zmluvy, žiť z niečoho treba, ale odporúčal by som už týmto legendám dlhšiu pauzu medzu štúdiovými albumami. Napríklad ako to robia kolegovia BLIND GUARDIAN, ktorí začiatkom roka vydali parádny album.

Ale späť k HELLOWEEN. Chýbajú silné refrény, zapamätateľnejšie melódie, skôr sa pustili na poli melodického power metalu do neprebádaných vôd, Weikath dokonca skúša krkolomné progresívne rytmické pasáže („Claws“) a až tak to skupine nesvedčí… A v takomto prípade je hodinová stopáž vskutku pridlhá.

HELLOWEEN

Jednoznačne medzi najlepšie piesne radím skladby „Battle’s Won“, „Creatures in Heaven“, „Lost in America“ a „Free World“, ktoré majú dobrý refrén, pekné melódie a sóla. Ale ruku na srdce, z trinástich piesní je to ozaj veľmi málo. Za zmienku istotne stojí záverečná rozsiahla a mierne epická „You, Still of War“ a ťahavejšia a ponurejšia „The Swing of a Fallen World“. Medzi vydarenejšie kúsky patrí ešte aj titulná pieseň, ktorá sa drží atmosféry posledných albumov, ale tiež nie je tou, ku ktorej sa budem s určitosťou vracať.

Balada z pera Saschu Gesrtnera „Like Everybody Else“ je veruže veľmi slabá, nezachraňuje ju ani dobrý Derisov spev. Čo sa albumu nedá vytknúť je istotne pestrosť. Nájdeme tu aj tvrdé skladby („Claws“, „Russian Roulé“, „Free World“ alebo Grosskopfovu „Heroes“), melodickejšie, experimentálnejšie i rozsiahlejšie. A aby som neostal nič dlžný, absolútne mi nereže veselá Derisovka „If God Loves Rock ‚n‘ Roll“, taktiež ani „Wicked Game“ alebo „Russian Roulé“.

Rád by som bol, keby čas preveril aj tento album, ale obávam sa, že novinka je prešlapom a časom sa zaradí medzi slabšie albumy tejto kapely. Možno sa pýtate po toľkej kritike novinky, prečo dostala toľko bodov. Jednoducho preto, lebo aj napriek tomu, že v bohatej diskografii HELLOWEEN radím túto nahrávku medzi slabšie albumy, aj tak dosahuje táto skupina veľkú kvalitu oproti mnohým iným spolkom. A vyslovene zlý album ešte nenahrali. Aj na tých „horších“ sa nájdu svieže nápady a pár dobrých piesní, a to je prípad aj aktuálneho počinu. Jednoducho remeselne výborné, no nedostavil sa výsledný efekt, u mňa teda sklamanie. Aký názor máte vy?

Hodnotenie autora: 5,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk