Starého psa novým kúskom nenaučíš je stará pravda, ktorá platí o muzikantoch z GRAVE DIGGER dvojnásobne. Dunivá rytmika dobýjajúca hradby gitarových riffov týčiacich sa okolo ústredného refrénu a smrtiace gitarové sóla sú hlavnými ingredienciami každej dosky. Úspech tej či onej definuje melodická príťažlivosť refrénu ručiaceho skrz azbestové hrdlo Chrisa Boltendahla a gitarové umenie Axela Ritta, ktoré musí kombinovať nutnú ťažobu riffov a potrebný odpich a eleganciu v sólových partoch.

GRAVE DIGGER – Healed by Metal

Predchádzajúci počin „Return of the Reaper“ (2014) kompozične nadväzoval na ich legendárny návrat na scénu „The Reaper“ z 1993 a ulahodil uchu heavy metalového fanúšika priamočiarosťou a nekompromisnosťou. Motívy gitarových riffov alebo sól ostávali v hlave, refrény mali náboj. Nahrávka sa pýšila skvelým introm a parádnym obalom. Možno povedať, že od čias albumu „Reingold“ (2003) patrila k najvydarenejším. Teda bolo čo prekonávať a na čo nadväzovať.

Tentokrát opäť s grafickým motívom od Gyulu Havancsáka, avšak bez intra sa na nás valí ďalšia dávka tradičného metalu v podaní GRAVE DIGGER. Slovo tradičný je príznačným pre túto nahrávku. Kto pozná skupinu a stretol sa s ich pár kúskami, vie čo má očakávať. Tohtoročné dielo zvukovo pokračuje v šľapajach albumov, ktorých spoločným menovateľom je gitarista Axel Ritt. Ten dáva kapele svojou hrou skôr power metalový odtieň, ktorý sa tak výrazne líši od hutnej a nátlakovej hry Uwe Lulisa  (momentálne hrajúceho v ACCEPT) alebo od hry Manniho Schmidta (exRAGE, REFUGE), ktorý ju šperkoval pestrejšou ekvilibristikou.

Aj z toho dôvodu mi aktuálny GRAVE DIGGER pripadá presvedčivejší v rýchlejších, svižnejších skladbách ako v ťažkotonážnych kúskoch, ktoré nie sú podporené dostatočnou gitarovou tvrdosťou, či adekvátnou výpravnosťou refrénu. A to je aj jednou z výraznejších slabín albumu „Healed by Metal“.

GRAVE DIGGER

Úvodná a súčasne titulná skladba zahraná v pomalšom tempe nemá dostatočný potenciál strhnúť, ako by sa patrilo. Hoci je vystavaná na typických prvkoch hudby hrobárov, kvalitatívne sa skôr hodí na záver dosky ako bonus. Brvou, metalový fanúšik pohne maximálne pri prvkoch južanského rocku, ktoré spríjemnia začiatok tejto skladby ďalej pokračujúcej v predvídavosti a v najslabšom refréne albumu.

„When the Night Falls“, ako druhá v poradí, svojou úvodnou gitarovou paľbou a svižným, vzdušným tempom pripomenie ľahkosť minulého albumu. Zato ale príliš priehľadný „Lawbreaker“  dáva opäť vzniknúť pochybám o sile tohtoročného materiálu. Našťastie tie sú zmetené melodickou dvojicou „Free Forever“ a „Call for War“. Kým tá prvá prekvapí doslova vzletným refrénom, opäť melodickým využitím akustickej gitary a príjemne sa vtierajúcim gitarovým sólom kopírujúcim spevavú linku piesne. Tá druhá nás zase navráti do obdobia kedy kapela úspešné vládla škótskymi vysočinami („Tunes of War“ z 1996).

Sila nahrávky tkvie v jej melodickosti, ktorej sa nám dostáva vo väčšom ako to býva zvykom u GRAVE DIGGER, toto tvrdenie je podporené hlasovou štylizáciou Chrisa, ktorý neťahá slohy, hlavne refrény s žilou navretou na krku a až takpovediac z päty. Preto skladby ako „Kill Ritual“ s hravým a skočným bridžom a podarená refrénová pecka „Hallelujah“ vyčnievajú nad tradičnejšie metalovo poňatými kúskami a určite sa nestratia v koncertných setlistoch. Albumu prospieva aj jeho celková dĺžka, ktorá sa aj s dvoma bonusmi zmestí do trištvrte hodiny. Záverečná skladba „Laughing with the Dead“ nás síce otrávi refrénom, poteší zase ale basovou linkou Jensa Beckera. Taktiež možno povedať, že ani obe bonusové piesne by sa nestratili medzi regulárnymi položkami. Sú nimi príjemne sa počúvajúca „Kingdom of the Night“, ale hlavne „Bucket List“, krotá sa hrdí špinavým rockovým nádychom v refréne.

Súčasní GRAVE DIGGER už nedokážu prekvapiť, sami sa do tejto pozície nestavajú a nežiadajú to od nich ich verní. Dôležitá je kvalita materiálu, ktorú kapela pravidelne dodáva. Hoc pre mňa osobne je novinka „Healed by Metal“ o kúsok pozadu oproti minulému dravšiemu predchodcovi, ale aj napriek tomu je z čoho vyberať a je nutné uznať, že súčasnému heavy metalového priehrštiu sluší väčšia melodickosť.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk