Počas piatich rokov, ktoré oddeľovali aktuálny album od toho predchádzajúceho „Few Against Many“ z 2012 sa udialo mnoho. Gus G., ako hlavná persóna skupiny, dala do kopy dva sólové albumy „I am the Fire“ a „Brand New Revolution“, ktoré sa prirodzene vzďaľovali hudobnému vyzneniu domovskej kapely, držali si rockový „groove“, šmrnc, ale zachovávali inštrumentálny rukopis gitarového majstra. Nemožno opomenúť ani zmenu za mikrofónom, keď Henning Basse nahradil dlhoročného vokalistu Apolla Papathanasia. Meno, pre fanúšikov kapely nie úplne neznáme, keďže už počas turné k albumu „Allegiance“ zaskakoval za Apolla počas pár  živých vystúpení.

FIREWIND – Immortals

Práve táto zmena spôsobila, že novinka sa pre mňa osobne stala relatívne očakávaným kúskom. O inštrumentálnych zručnostiach chalanov nebolo vôbec pochýb. Hádankou bol charakter nahrávky, ktorý bolo možné čakať po zmene vokálu. Osobne som stále uprednostňoval prvé tri záseky, pred érou ktorej dominoval vokál Apolla. Tá akoby stratila hutnosť, nátlakovosť prvých albumov. Pôsobila na môj vkus až príliš učesane a hoc núkala nepočetnosť melódií, tie boli príliš prchavými, nezaujímavými a často vyšumeli, prípadne sa zlievali. Hoci o vokálnych kvalitách Apolla nemám žiadne pochyby, predsa len od Henninga som očakával robustnejší prejav, ktorý by strhával a dodával potrebnú silu, monumentálnosť a vzhľadom na jeho farbu hlasu aj rockový nádych.

„Immortals“ tak hlási návrat k priamemu power metalovému kumštu. Rozvíja zvuk, ktorý dominoval nahrávkam „The Premonition“ a „Days of Defiance“. Čiže ústup od „groove“ motívov, ktoré boli prítomné na minulom albume. Podstata FIREWIND zostala zachovaná a opäť sa stavia na riffovej ostrostreľbe, melodických refrénoch, mohutných choráloch a nie zriedkavých klávesoch, či už ako rovnocenný partner v sólových súbojoch s Gusovou gitarou, alebo len ako motívy obohacujúce epické aranžmány.

Nemožno opomenúť výrazný podiel práce, ktorý odviedol na novinke Dennis Ward (basgitara UNISONIC a PINK CREAM 69), ten okrem mixu prispel aj k samotnej tvorbe piesní. Niekoľko z nich bolo oprášených z jeho neuskutočneného projektu so samým Gusom. Čo sa týka spoločného námetu jednotlivých piesní, tak tentokrát  kapela spracovala malú časť z bohatej gréckej histórie a to bitku pri Salamíne a Termopylách (480 rokov p.n.l.).

FIREWIND

„Immortals“ ako prvý koncepčný pokus v histórii kapely síce dáva možnosť rozvíjať elementy, ktoré im možno neboli v doterajšej tvorbe blízke, ale aj napriek tomu si album drží pestrosť a variabilitu.  Dosku načína power metalový hymnus „Hands of Time“ so „strato“ nádychom v úvodnej gitarovej vyhrávke alebo následným klávesovým sólom. Dvojka „We Defy“ už ale postráda bohatosť čierno-bielych klapiek, Ide o náklad hustých gitarových riffov a tradičného Gusovho gitarového vyšívania. „Ode to Leonidas“ je prvý epický kúsok začínajúci sa s adekvátnou výpravou v podobe predslovu samotného Leónida, pokračujúc judášskymi riffmi s explozívnymi refrénom. Vskutku náklad, ktorému svedčí Henningov vokál, ten svojou intenzitou za podpory ťažkotonážnej rytmiky drví a jeho mohutnosťou velí, hoci aj samotným šíkom Grékov vzdorujúcich Peržanom.

Naopak „Back on the Throne“ zase dýcha hard rockom, zavíjajúcimi gitarami a ťažobou riffov. Farebnosť nahrávky podčiarkne opäť výpravná „Live and Die by the Sword“ ako výstavný kus albumu zmietajúci sa vo víre temp a inštrumentálnej nádhery. „War of Ages“ dýcha v refréne nápevom moderných PRETTY MAIDS. Dôjde aj na baladické momenty v „Lady of 1000 Sorrows“, ktoré nám dovolia vydýchnuť pred gitarovou krútňavou  vo „Warriors and Saints“ a záverom v podobe „Rise from the Ashes“. Tá sa okrem mnohých melodických zákutí pyšní skvelým sólom a progresívnymi momentmi.

Hoci tej spomenutej pestrosti je dostatok, nič z toho sa neprejavuje negatívne na súdržnosti a kompaktnosti materiálu. To je dané aj kvalitou jednotlivých piesní, z ktorých ani jedna výrazne nezaostáva, rozpráva svoj príbeh a skvelý Henning ženie album svojim energickým vokálom, strháva v epických momentoch, a nebojí sa ani tých rockových alebo baladických kúskov.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk