Za posledné dve desaťročia sa stali pevnou súčasťou európskej a dokonca postupne aj svetovej power metalovej scény. Nedopomohla im k tomu nejaká výraznejšia osobitosť či skladateľská výnimočnosť. Boli nimi priebojnosť a pracovitosť prepojené s príjemnými melódiami, a zakaždým vynikajúcimi vokálmi všetkých doterajších spevákov. Tým najvýraznejším prvkom však bola vodcovská osobnosť Gusa G., z ktorého sa časom stal medzinárodný fenomén aj vďaka spolupráci s Ozzym Osbournom.

FIREWIND – Firewind

Je to práve on, na ktorom stojí a padá celá forma kapely, a kto jej dodáva lesk. Na poslednej doske sme si mohli všimnúť, že na vybičovanie k výnimočným výkonom potrebuje ďalšiu skúsenú skladateľskú dvojičku. Takou bol na predchádzajúcom albume „Immortals“ (recenzia TU) významný producent a hudobník Dennis Ward (UNISONIC, PLACE VENDOME, ex PINK CREAM 69). Tento raz bol však zaneprázdnený prácou v štúdiu s HELLOWEEN a k celkovej pohode nepridali ani odchody skúseného a dlhoročného parťáka Boba Katsionisa (klávesy a gitary) a po krátkom jedno albumovom zájazde aj Henninga Basseho.

Tým, kto Gusovi vytrhol tŕň z päty, bol Herbie Langhans. Bývalý spevák SINBREED, známy aj z koncertných vystúpení AVANTASIA, sa nielenže zdatne zhostil vokálnych povinností, ale aj sa postaral o zásadnú väčšinu textov piesní. Vniesol do tvorby svoje melodické vnímanie a svojim členitým vokálom prispel k farebnosti nahrávky.

Vďaka odtieňu Herbieho prejavu sa najnovší materiál svojím charakterom vracia k prvým radovkám kapely, kedy prím hrala hlavne živelnosť a elegantná surovosť. Súčasne však stále znie moderne aj vďaka dlhoročným skúsenostiam a profesionalite prítomných muzikantov. Doska okamžite atakuje a valcuje robustným a dravým zvukom, nekompromisne oceľovými riffmi a drviaco-nástojčivou rytmikou.

FIREWIND

Aj vďaka tomuto je výsledok viac heavy než výhradne power metalovým albumom, kde rýchlosť je poväčšine nahradená dôrazom a údernosťou danou aj famóznym Herbieho hlasom so širokou škálou – od hromového burácania, až po precítene rozpínavé momenty. Tak, ako sa na FIREWIND patrí, miesia sa tu tradičné heavy/power metalové ingrediencie, hard rockové elementy, esencia metalu 80. rokov, grandiózne sa javiace veľkolepé plochy zakaždým vystlané bohato zdobeným riffingom, sviežimi a bezprostrednými gitarovými sólami.

Kompozične ide o veľmi vyrovnaný materiál, z ktorého nevyčnievajú žiadne položky, žiadna nemá výraznejšie hitový potenciál, ale spoločne v rámci jednej dosky zapadajú do uceleného konceptu. Úvod dosky nám obstará melodicky temnejšia „Welcome to the Empire“, ktorá začne s gradujúcou gitarovou linkou doznievajúcou v neoklasickom opare. Trilkujúcich gitár a power metalového nasadenia sa nám dostane v refrénovej morde „Devour“, svižnej „Break Away“ alebo záverečnej „Kill the Pain“.

Hrozitánske riffy sa zadrapnú v „Rising Fire“, podobne neoblomne úradujú v „groovy“ rytme v „Perfect Stranger“ a ich úsečnosť je znať v „All My Life“ s parádne spletitým sólom. „Diovské“ nuansy Herbieho vokálu dominujú v „Overdrive“ s refrénom rockového cvengu.

Vokálne i klávesovo nadýchanú s klenutým refrénom „Orbitual Sunrise“, clivú baladu „Longing to Know You“ či osemdesiatkovo rockovo sviežu „Space Cowboy“ spája spoločný príbeh o kozmonautovi vyslanom do vesmíru a jeho následných myšlienkových pochodoch.

S príchodom Herbieho Langhansa do radov FIREWIND prišla do kapely nielen výdatná kompozičná posila, ale nadovšetko aj univerzálny vokál, aj vďaka ktorému má najnovšia doska dravé nasadenie a drží ako kliešť až do svojho konca.

Hodnotenie autora: 8 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na chod nášho webu.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk