Dopomôcť k tomu má horúca aktualita s milým názvom „Malina“ (ňom ňom!), ktorá jednoznačne dokumentuje ďalší, nie nezanedbateľný vývoj u týchto Nórov. Ten síce možno nebude každému po chuti a určite sa nájde aj viacero pochybovačov nad svetlou budúcnosťou našej pätice z chladného Notoddenu, ale o to chalanom zaručene ani nešlo. Prečo nejaké pochyby? Novinka totiž na jednej strane predstavuje priame pokračovanie minulého zárezu „The Congregation“, no tentokrát s tým, že ide o ešte citeľnejšie vzďaľovanie sa metalovým brehom a následné plachtenie do pokojnejších, prog rockom, ba niekedy popom zaváňajúcich vôd.

LEPROUS – Malina

Áno, LEPROUS sa stále vedia pekne pohrať s rôznymi nápadmi, vkusne zaranžovať niekedy až neskĺbiteľné motívy a pútať pozornosť poslucháča po celú dobu nahrávky, ale za akú cenu? Na „Malina“ sa preto dá hľadieť dvoma rozdielnymi očami – buď prijmete fakt, že chalani i napriek istému vymäknutiu jednoducho hľadajú nové polohy, alebo dosku v krčme pri pive opľujete so slovami o zrade. Pravda je vraj vo víne, tu je však v „malinovke“ a asi niekde uprostred.

LEPROUS totiž nestratili schopnosť zaujať chytľavým chorusom, zapamätateľnou melódiou, ale i dobrým songom, kde hrá opäť prím najmä vždy bezchybný spevák a frontman Einar Solberg. Ten je pre kapelu dôležitý rovnako, akým bol aj istý Freddie Mercury pre istých QUEEN, proste nosný pilier, na ktorý sa postupne nabaľujú ďalšie a ďalšie motívy.

LEPROUS

Na novinke je tento fakt dokonca ešte viac podtrhnutý, veď posúďte sami pri úvode „Bonneville“ a naopak aj záverečnej zdravici „The Last Milestone“. Obe pevne stoja na jeho bohatom hlasovom fonde, no výborné sú aj predovšetkým viaceré silno nákazlivé refrény, či hovoríme o „Stuck“, „From the Flame“, „Illuminate“, „The Weight of Disaster“ či „Leashes“. Bez pardonu, so štipkou fantázie pri remixovaní, tu máme nové položky pre Miša a Monuv playliste rádia Expres.

Doske „Malina“ skutočne občas chýbajú osviežujúce bublinky. Áno, v tejto chvíli ukazujem práve na vás páni Suhrke a Ognedal! Aj napriek tomu, že ste až dvaja, pekne mäsitého gitarového riffu sa od vás človek akosi nedočká, a to v prípadoch, keď si ho samotná skladba („Illuminate“, „Captive“) DOSLOVA žiada. Na druhej strane to všetko občas nie je iba o tučných gitarách a tvrdosti, LEPROUS sa jednoducho sem-tam nepríjemne zamotajú do vlastnej pavučiny („The Last Milestone“ potrebuje nožnice ako hrom!) a aj nádejná pecka úplne stratí svoj drive a šmrnc. Štart v podobe zasnenej, jazzom nasiaknutej „Bonneville“ taktiež akosi celkom nedáva zmysel, čo je suma-sumárum trocha viac výčitiek, než by som si pri hodnotení celej kolekcie prial.

LEPROUS ale po väčšinu stopáže rozhodne bavia. Historické poklady ala „Bilateral“ a „Coal“ sa v tejto chvíli zdajú byť máličko nedostižné, no to asi prezradia až veci budúce. Snáď bez žánrovej nálepky „progresívny pop“…

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.