A PERFECT CIRCLE – Eat the Elephant

Na štvrtý radový album hviezdnej formácie A PERFECT CIRCLE sme si museli počkať neuveriteľných 14 rokov.

Som úprimne rád, že sa môžem k tomuto dielu vyjadriť. Čo sa mi pýta na úvod? Nejaká definícia alebo základný kameň rozboru: Sci-fi vo voľnom páde alebo možno trochu inak – Óda na melancholické predely.

A PERFECT CIRCLE – Eat the Elephant

Je čas zastaviť a iba sa započúvať. Dočkali sme sa. A PERFECT CIRCLE nás po dlhom čakaní poctili novým albumom „Eat the Elephant“. Cítil som také chvenie, keď som si album púšťal prvýkrát. Doprial som si maximálne sústredenie a ono sa to vyplatilo. Nový album A PERFECT CIRCLE začína jazzovou melanchóliou, pri ktorej sa do popredia tlačia predstavy a sny. Jemné tóny nádhernej melódie a perfektného, frázovaného spevu, sa na nás tak jemne spustia hneď po úvode aj v druhom songu „Dissilusioned“. Výborná atmosféra ponurého optimizmu mi dáva do rúk triumf k prirovnaniu. Pýta sa mi ANATHEMA alebo dokonca aj PINK FLOYD. Aj keď A PERFECT CIRCLE sú určite vo svojom koncepte a celku ako takom jedinečný.

Album je postavený na melancholických základoch využívajúc občas štruktúry post rocku. Nahrávka naberá postupne na rockových obrátkach až v skladbe „The Doomed“. Nové piesne majú veľmi silné melodické základy, ktoré miestami ťahajú až do veľmi inteligentne zvládnutého pop rocku, tak ako v piesni „So Long, and Thanks for All Fish“. Túto novinku môžem s veľkou gurmánskou chuťou. Berie ma. Cítim, ako sa mi tak zvláštne pomaly ich skladby zarývajú pod kožu. A áno, tento album je aj pre fanúšikov kapely PIK FLOYD.

Ak by sme sa bavili o škatuľkách, kľudne ho môžeme označiť aj ako art rock. A PERFECT CIRCLE mi naozaj lahodia a z nových piesní cítiť veľa nápadov, ale aj výbornej práci pri masteringu či produkcii. Album si pláva v takej zvláštnej melancholickej stratosfére. Piesne nie sú rýchle, ale ani veľmi pomalé. Úprimne, som prekvapený. Čakal som tvrdší, priamočiarejší a viac rockový album. Prekvapený som ale v dobrom. V skladbách je stále čo objavovať a album núti k absolútnej pozornosti. Čím viackrát nahrávku počúvam, tým sa mi vynárajú neprebádané výšiny. Nie je to povrchná vec na jedno počutie.

A PERFECT CIRCLE

Nádherné melódie s prevažne klavírnou linkou mi naozaj evokujú posledné albumy ANATHEMY. Maynard James Keenan má však takú hlasovú charizmu, že to proste nie je nikto iný, iba A PERFECT CIRCLE (dobre, mohol by to byť aj TOOL). Piesne sú tak zvláštne vygradované do totálne melancholickej dokonalosti. So zavretými očami sa niekedy hľadá lepšie. To je aj prípad tohto diela.

Pre mňa najlepšia skladba, ktorá reprezentuje celý album je „Delicious“. Nádherne nalinkovaný spev, fantastická rytmika a tak trochu „toolovské“ zmeny nálad. Nechcem ale A PERFECT CIRCLE porovnávať s TOOL. TOOL je skrátka niečo iné, i keď kapely majú rovnakého vokalistu. Album sa nám vo svojich troch záverečných skladbách pomaly preklápa akoby na začiatok. Klavírna melanchólia a tichý duch až „nadžezlého chilloutu“ zatvára oči. Perfektne zvládnutý návrat. Dobre načasované songy, dobrá rytmika a geniálny spev. V desiatej skladbe s názvom „Hourglass“ cítiť perfektnú prácu Maynardovho spevu. Pieseň je totálnym popom, ba až odkazom na Mobyho. Ale to je možno len moja súkromná halucinácia.

Posledné dve piesne len podčiarkujú celú atmosféru novinky A PERFECT CIRCLE, ktorá je krásna a hravá. Je melancholická a zabalená do 3D pohľadov. Posledná, skoro 7-minútová psycho balada s tanečným nádychom nazvaná „Get the Lead Out“ je takým zlatým klincom na záver. Melú sa v nej všetky farby a zvuky. A PERFECT CIRCLE sú vlastne takí novodobí novátori samých seba. Čakal som niečo iné a o to som príjemnejšie prekvapený. Prekrásny album. Tichá melanchólia, ako dôkaz umeleckého rastu a nestagnácie hviezdneho zoskupenia jednotlivcov, hudobníkov, žijúcich pod jednou strechou. Dobrá práca.

Hodnotenie autora: 8 / 10

Žáner: progressive alternative rock
Krajina pôvodu: USA
Vydavateľstvo: BMG
Dátum vydania: 20.04.2018
Web: https://www.aperfectcircle.com/
Zostava:
Maynard James Keenan – vokály
Billy Howerdel – gitary, basgitary, klávesy, vokály
Jeff Friedl – bicie
Tracklist:
Eat the Elephant (05:13)
Disillusioned (05:53)
The Contrarian (03:58)
The Doomed (04:41)
So Long, and Thanks for All the Fish (04:26)
TalkTalk (04:15)
By and Down the River (05:04)
Delicious (03:49)
DLB (02:06)
Hourglass (05:14)
Feathers (05:48)
Get the Lead Out (06:40)
Diskografia:
Mer De Noms – 2000
Thirteenth Step – 2003
eMOTIVe – 2004
Eat the Elephant – 2018
Definitíva:
„Eat the Elephant“ od A PERFECT CIRCLE sa nesie na pokojných vlnách takej zvláštnej rockovej melanchólie. Občas sa v skladbách zjavia znaky post rocku, niekedy len dobre vygradovaného popu. Na nahrávke však dominuje rockový feeling. Najbližšie má toto dielo k posledným veciam od ANATHEMY, no zaujme aj Stevena Wilsona, či samotných PORCUPINE TREE. Pri počúvaní mám proste radosť. A to je asi to podstatné. Oplatilo sa čakať.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“