Blaze Bayley – The King of Metal

Je to už doba dávno minulá, keď veľké kapely strácali svojich frontmanov, ktorí ich opúšťali pre túžbu tvoriť vlastnú hudbu. Venovať sa tomu, po čom im srdce piští. Zväčša narazili na realitu všedných dní, kedy im nepritekalo toľko všemocných dukátov do ich rozpočtov. Do toho náhle zabúdania na nešváry a opätovné „veľkolepé reuniony“, na ktorých dohnali zameškané aj s patričným bonusom. Netvrdím, že som sa netešil, keď prišla možnosť vidieť legendárne spolky v pôvodných zostavách, to určite nie, no neprestal som ich sledovať ani v časoch akéhosi intermezza. IRON MAIDEN aj JUDAS PRIEST dokázali svetu ponúknuť kvalitné nápady a perfektných spevákov aj v týchto časoch. Obecenstvo ich nie vždy prijalo, nie vždy chcelo platiť za koncert či nahrávku s iným ako pôvodným spevákom. Práve to bol kameň celého úrazu a po jeho údere aký si hlavobôľ, pri ktorom na to doplatili hlavne Blaze Bayley a Tim „Ripper“ Owens. Obaja nesporne kvalitní a odhodlaní speváci.
Blaze nastúpil na cestu sólového umelca v roku 2000. Za dvanásť rokov dokázal aj s aktuálnou novinkou vytvoriť šesť štúdiových a dva živé albumy. Fanúšikov nechal na seba čakať najdlhšie medzi albumami „Blood And Belief“ a „The Man Who Would Not Die“. Blaze bežne pracuje s dvojročným odstupom a inak tomu nie je ani dnes, keď si môžeme vypočuť opäť niečo nové.

Keď ohlásil názov novinky,  metalový svet spozornel. „The King Of Metal“, nehrabe mu? Pomyslel som si aj ja, ale to by som ho nemohol poznať, aby som mu uveril, že to myslí vážne. Novinári a kritici (zvaní či nezvaní) ho začali pranierovať a prirovnávať so samozvanými „kráľmi“ metalu. Zneistel som aj pri zverejnení artworku, kde jeho tvár v akomsi martýrsko/ježišovskom prevedení dokresľuje tento celkový dojem. Nepátral som po hlbšom význame a dúfal, že všetko ozrejmí osobne. Tak aj bolo, na turné, ktoré po našej hrude sčíta tri zástavky, predstavil myšlienku všetkým zúčastneným dosť jasne. Aj hudobný obsah patrične odprezentoval a kto navštívil jeho šou vie, o čom píšem. Povinnosť bola preštudovať celý album dôkladne, aby som si spravil celkový obraz. To sa po zakúpení albumu aj udialo.

V celkovom dojme mi najviac vytŕča titulná a zároveň úvodná skladba „King Of Metal“. Je stelesnením akéhosi maidenovského otvaráku. Rázna a nekompromisná, no v celom koncepte najslabšia. Nie zlá, ale chýba jej, povedal by som, prevzdušnenie a obsahuje akési podivné neidentifikovateľné gitarové sólo. Rozsype sa vôkol vás, ani sa nenazdáte a už je tu druhá skladba „Dimebag“. Lyrický obsah z názvu vycítite. Jedna z najlepších skladieb v celej sólovej kariére tohto nezameniteľného metalového umelca. Krásne vyskladaná, odfrázovaná a hlavne gradujúca. Už živé prevedenie mi dávalo tušiť jej majestátnosť, to potvrdila aj albumová forma. Blaze, mi tu znie ako Michale Graves na albume „Famous Monster“ od MISFITS. Podivuhodné prirovnanie, že?

Trojka s čiernou krajinou mi prináša podobné pocity. Jednoduchý nástup a silný obsah sa v nej snúbia. Sekaný riff s návykovým refrénom. Vokálne je tu Blaze v polohe pankáča, kedy si dovolí popustiť dobré metalové mravy a trošku sa odviazať. Gitarové sólo až neuveriteľne melodické oproti celkovému vyzneniu skladby. Máme tu ďalší skvelý track v podobe „The Rainbow Fades To Black“. Skladba je asi najviac nasiaknutá vplyvom IRON MAIDEN, ale určite tam nachádzam aj paralelu so Sabbahtmi. Rýchla „Fate“ vo vás rozprúdi krv a poloha Blazeovho vokálu je tu asi najprijateľnejšia. Rázna metalová vypaľovačka pred „One More Step“, tú pojal nezvyklo minimalisticky. Spojenie Blazeovho spevu s klavírom je geniálne!  Siedma „Fighter zapadne do zástupu perfektných kúskov s chytľavým refrénom a gitarové sólo evokuje RUNNING WILD. Však má mladého gitarového virtuóza z Nemecka. Pri dĺžke cez sedem minút vôbec nenudí. Srdcervúca „Judge Me“ a drsno poetická „Difficult“ si určite zaslúžia patriť do celého konceptu. Keď na konci počujete „This Is The Beginning“, neuveríte, ale je tomu naozaj tak. Záverečná „Beginning“ odohraná so španielkou je príjemným ukončením.

„The King Of Metal“ je teatrálnejším než sa zdá a to mi vyhovuje. Blazea mám rád ako hudobníka a osobnostne je to úplne v pohode „týpek“. Užil si v živote svoje a zažil turbulencie, o akých množstvo z nás ani nesníva. Asi aj preto som k jeho výtvorom zhovievavejší. Tu veľmi ustupovať nemusím, je to skvelý počin v jeho kariére.

Žáner: heavy metal
Krajina pôvodu: Veľká Británia
Vydavateľstvo: Blaze Bayley Recordings
Dátum vydania: 20.3.2012
Web: www.blazebayley.net
Zostava:
Blaze Bayley – spev
Andrea Neri – gitara
Thomas Zwijsen – gitara
Lehmann – basgitara
Claudio Tirincanti – bicie
Diskografia:
Silicon Messiah – 2000
Tenth Dimension – 2002
Blood And Belief – 2004
The Man Who Would Not Die – 2008
Promise And Terror – 2010
The King Of Metal – 2012
Tracklist:
King Of Metal (2:48)
Dimebag (6:01)
The Black Country (4:38)
The Rainbow Fades To Black (4:34)
Fate (3:19)
One More Step (3:29)
Fighter (7:27)
Judge Me (5:17)
Difficult (6:06)
Beginning (3:35)
Definitíva:
Na „The King Of Metal“ nájdete tak rozmanitú
 hudobnú nádielku, že sa nebudete stačiť diviť.
Blaze upustil od tlačenia na pílu, ako sa prezentoval
 na ostatných albumoch a ide ďalej.
Povedal by som, že sa začal vyvíjať.
Nie ozlomkrky ani za každú cenu, ale progres tu je.
Každopádne sa jedná o najvýraznejší
výtvor od čias „Silicon Messiah“.

Autor: Ruun

Hodnotenie autora: 9 / 10


1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články