Začiatok akcie bol stanovený na 19. hodinu, žiaľ štart sa posunul o 15 minút. Dôvodom sme tento krát boli my porota, teda presnejšie jej dvaja členovia, ktorí cestou zo Stredného Slovenska trošku meškali. Všetkých šesť kapiel RAVENCLAW, GALADRIEL, HECATE, EMPYRION, MIDNIGHT SCREAM a ONE SECOND HOTEL vedelo o čo bojuje, a podľa toho aj tak vyzerali ich vystúpenia.

Poradie kapiel určilo umiestnenie v semifinálových bojoch. Kapely vystúpili v poradí od tretích kapiel až po víťazov jednotlivých semifinálových kôl. Nevďačnú úlohu otvárať tento večer mali Košičania RAVENCLAW. Skoro pred vyľudnenou sálou však podali nadpriemerný výkon. Od úvodu dali do vystúpenia všetko, zlepšili najmä pódiovú prezentáciu a bola radosť ich sledovať. Ich energický power metal naozaj zaujal. Je pravda, že pódium U Očka im bolo trochu malé, ale to kapele vôbec neprekážalo. Naplno išli všetci, ale najmä gitarista Peter Birčák a basáčka Tonka Valisková. Obaja od semifinále popracovali na pódiovom prejave. K power metalu patria „opičky“ a grimasy a nielen v tomto išli naplno. Výborne im sekundoval spevák Matej Valiska. Táto kapela spravila neuveriteľný pokrok a napíšem ešte raz, že mali smolu, že vtedy bolo ešte v klube málo fanúšikov. Jediné, čo by sa dalo RAVENCLAW vyčítať bolo nie veľmi dobré zladenie vokálov Mateja s klávesákom Gabom. Táto kapela však má veľmi dobre našliapnuté. Ešte o nich budeme počuť!

Na rad prišli ostrieľaní borci GALADRIEL. Dodo a jeho družina išla od začiatku naplno a pod pódiom sa už zišlo o niečo viac fanúšikov, no ešte stále to nebolo ono. Počas koncertu sa kapela venovala najmä novinke „The 7th Queen Enthroned“, no odzneli aj staršie skladby. O tom, že Dodo je frontmanom na správnom mieste som už písal. Aj GALADRIEL dali do vystúpenia absolútne všetko. Hecovanie publika sa veľmi neujalo, ale vystúpenie to jednoznačne oživilo. Výborný koncert odohral aj gitarista Tomax. Zlepšila sa aj speváčka Soňa, no žiaľ stále to nebolo pri jej speváckych  častiach čisté. Pri tomto koncerte som si všimol, že finále Wacken Metal Battle si nenechal ujsť ani legendárny Jerry, ktorý si pri tomto koncerte zavesil na krk aj svoj povestný pentagram.

Ako tretia kapela sa predviedla v Bratislave banskobystrická formácia HECATE. Na jej vystúpenie bola pod pódiom už slušná atmosféra a koncert mal správne grády. Oproti prešovskému koncertu svoj playlist veľmi neobmenili a HECATE sa opäť venovali najmä stále aktuálnemu albumu „Programmed Earth“. Pri tomto vystúpení musím podotknúť, že kapela hrala bez basáka, ktorého časti išli zo samplov a do Bratislavy prišli bez svojho bubeníka Vlada Slosiarika. Toho bravúrne zaskočil bývalý člen kapely Marek Pecník, ktorý s kapelou aj nahrával spomínaný album „Programmed Earth“. Nad celým vystúpením vyčnieval opäť spevák Majo, ktorý nabádal publikum k zábave. Oproti prešovskému vystúpeniu sa mi zdalo, že trošku obmedzil pohyby alá Fernando Ribeiro. Celkovo predviedli HECATE, tak ako predošlé dve kapely, veľmi dobrý koncert. A my ako porota sme vedeli, že to budeme mať nesmierne ťažké.

Po HECATE sa na pódium postavili Nitrania EMPYRION. Ich set tvorili opäť skladby z debutového materiálu „Mindshifter“. Kapela na sebe tiež popracovala, spevák to zobral pekne od podlahy a svoj extrémny vokál vyšperkoval tým, že vletel medzi divákov a niektoré skladby odspieval spod pódia. Žiaľ, neskôr sa ukázalo, že kapela nemala svoj deň. Celkovo sa chalani nie veľmi zladili a celý koncert pôsobil rozhádzane. Bicie boli nevýrazné, gitarová časť ich hudby zliata dokopy. Ani zvuk nebol najlepší, ale zato oni nemohli. Problémom bolo, že toto vystúpenie nevyznelo a z reprákov sa na nás valil jeden veľký chaos. Aby toho nebolo málo, tak počas koncertu si jeden gitarista musel meniť baterky v aparáte, evidentne zrejme nato pred koncertom zabudol. To kapelu trošku rozhodilo a v tomto momente ich veľmi nepodržal ani spevák, ktorého slová nevyzneli ako mali. EMPYRION však dohrali koncert so cťou. Toto vystúpenie sa im naozaj nepodarilo a vedia aj to samotní chalani. Táto kapela má však veľmi dobre našliapnuté, chce to len doladiť maličkosti.

Pred nami už boli len dve vystúpenia. Najskôr pódium ovládli Veľkokrtíšania MIDNIGHT SCREAM. A veruže doslova ovládli. Od úvodných chvíľ predviedli poriadnu power/thrashovú smršť, ktorá sa páčila aj publiku. Spevák Jaro Šajgalík je pánom svojich hlasiviek, čo potvrdil aj U Očka. Melodické spevy vhodne striedal s extrémnejším vokálom, až som mal niekedy pocit, že by mu sedel trošku tvrdší štýl ako hrajú MIDNIGHT SCREAM. Ďalšou obrovskou persónou tejto kapely je jej zakladajúci člen, gitarista Paľo Ďuriš. Jeho sóla sú naozaj ozdobou tejto formácie. Jara Šajgalíka vokálne dobre sprevádzal basák Marek Jamber. Celkovo kapela odohrala naozaj profesionálny set a porota sa jednohlasne zhodla na jej víťazstve, takže páni, gratulujem vám aj touto cestou k víťazstvu!

Ako posledný sa na pódiu predviedli ONE SECOND HOTEL. Aj od nich sme očakávali výborný koncert, čo nám štvorica hudobníkov aj potvrdila. Najväčší úspech kapela zožala so skladbou „Afterlife“, ktorej refrén sa nie a nie dostať z mojej hlavy ešte doteraz. O vokálnych kvalitách Maya Petranina písať už netreba. Výborne zahral aj gitarista Jakub Tirčo, ktorý vnáša do kapely progresívnejšie prvky. Kapela mala opäť náhradného basáka, ktorý sa svojej úlohy zhostil naozaj dobre. Malému prestoju medzi piesňami sa nevyhli ani ONE SECOND HOTEL, no tu sa svojej úlohy výborne zhostil Mayo, ktorý počas nej príjemne komunikoval s publikom a fanúšikom aj prezradil, prečo si zvolili takýto zaujímavý názov kapely a čo vlastne vyjadruje. ONE SECOND HOTEL dali za súťažou naozaj peknú bodku.

Po súťažiacich kapelách sa mali fanúšikom predviesť ešte PYOPOESY, avšak počas týchto koncertov nastal časový sklz a koncert už odohrať nemohli. Je to škoda, pretože chalani prišli až z Banskej Bystrice a na koncert sa tešili. Žiaľ majiteľ klubu im už nedovolil hrať. V tom čase porota rozhodovala o postupujúcom na Wacken Open Air. V Bratislave bola porota päťčlenná, pretože jednému z porotcov sa prísť nedalo. Aj napriek tomu najdlhšie rozhodovala a komunikovala medzi sebou o jednotlivých vystúpeniach.

Vyhlásenie výsledkov prebehlo trošku v komornejšej atmosfére, no víťazi sa tešili naozaj naplno. Takže, po RUST2DUST nás budú na Wackene reprezentovať MIDNIGHT SCREAM. Držme im palce!

PLUSY:
Príjemná atmosféra, absolútne nasadenie všetkých kapiel, početnejšie publikum
MÍNUSY:
Neodohranie PYOPOESY, meškanie dvoch členov poroty