Začiatok celej šou je stanovený na ôsmu hodinu večernú, ale kto čakal ako úvodný chod domácu akvizíciu v podobe HC/thrashových BETHRAYER, mohol byť mierne zaskočený. Na pódium totiž na minútu presne a hlavne nenápadne vybieha fanúšikmi hojne očakávané zoskupenie LOVE AND DEATH! Úlohy frontmana/speváka sa tu ujal náš dobre známy navrátilec z radov KORN, teda čiperný Brian „Head“ Welch. Ten úplne jednoznačne dominuje celému vystúpeniu, či už svojich hypnotickým vokálom alebo démonickým vzhľadom. Zahanbiť sa ale nedáva ani vzrastom miniatúrny, avšak veľmi šikovný gitarista, ktorý do publika tlači jeden hutný riff za druhým. Aj s jednou gitarou vyznela kapela veľmi presvedčivo (v niektorých kúskoch vypomohol i samotný Brian) a ľudia sa preto dostávali do varu pomerne jednoducho. Čoby nie, keď štvorica hudobníkov disponuje veľmi vydareným debutom „Between Here And Lost“, z ktorého zazneli snáď všetky zásadné skladby. Za všetky spomeňme silne návykové hity „Paralyzed“, „Chemicals“, či úderné „Meltdown“, „Whip It“ a „I W8 4 U“. Na úvod potešil aj zvuk, kde nič nevytŕčalo/nechýbalo, takže záverom možno ohodnotiť zahrievanie prostredníctvom LOVE AND DEATH za maximálne podarené. Teším sa na ďalšie stretnutie!

Dramaturgické „fopa“ sa však prejavilo takmer okamžite, a to s príchodom domácich BETHRAYER. Celej kapely je mi mimoriadne ľúto, lenže ich celý set vyznel v onen večer maximálne trápne. Charizmatických Američanov totiž vystriedala banda, ktorej možno ide karta v zaplnenom klube, avšak hranie pred KORN, kde na vás „čumí“ natrieskaná hala, je už predsa trochu „iné kafe“. Kým LOVE AND DEATH väčšinu z prítomných priam rozžhavili do červena, tak nasledujúci „baviči“ priam nudili k smrti. Priemerný set vyznel občas až priveľmi prekombinovane a BETHRAYER tak jednoducho nemali nárok na úspech. Žiadať od podriemkavajúcich fanúšikov „wall of death“ a byť potom prekvapený z toho, že vôbec nik nereaguje, môže rozhodné len poriadna naivka. Žiaľ, aj to sa dialo počas setu BETHRAYER. Celá táto fraška zašla až tak ďaleko, že sa s blížiacim záverom dostavilo mohutné skandovanie „Korn!, Korn!, Korn!“, čo dalo štvorici jasne najavo, že je vhodný čas pobrať sa domov.

Jonathan, Fieldy, Munky, Head a Ray. Až na jednu výnimku, takmer kompletná zostava chudobných spratkov, ktorá v polovici deväťdesiatych rokov uštedrila definitívne KO vlne záujmu o grunge a zo stoky zabudnutia vytiahla metalovú hudbu opäť na výslnie. Mastný vlasatý metalista s Harleyom, pivom a koženými gaťami tu však už nemal svoje miesto. Svetu vládne krátky zostrih, šilt, tepláky a tenisky. KORN, DEFTONES, LIMP BIZKIT, v tvrdšom prípade aj PANTERA, MACHINE HEAD, FEAR FACTORY či PRONG. Úúúú, ako ja len milujem tie deväťdesiatky! Ale naspäť k podstatnejším veciam… KORN boli vo svojej dobe takou malou revolúciou a sú ňou prakticky dodnes. Milujú experimenty, hľadanie nových obzorov a vo svojej zbierke prakticky nemajú dva podobne znejúce albumy.

V Ostrave to však tento rok nebolo o rôznych experimentoch a ak, tak iba striktne okrajovo. Do kapely sa predsa vrátil stratený syn Head, a to je veľký dôvod na oslavu! Pätica z Bakersfieldu začína v ČEZ Arene bez rečí, bez  kecov. S kultovým songom „Blind“, pri ktorom si najprv musí každý pokľaknúť, aby sa na povel „Are you ready?“ mohla začať ťažko opísateľná, vyše stominútová masáž tiel. Úvod je preto priam impozantný a KORN nakladajú snáď bez najmenšej prestávky. Len pre ilustráciu: „Ball Tongue“, „Twist“, „Chi“! Nemôžu chýbať ani najhutnejšie kusy „Falling Away From Me“, „Here The Stay“ a „Did My Time“, kde ovácie nemajú konca. Je taktiež zaujímavé sledovať, ako sa Head baví pri hraní novších vecí „Coming Undone“ a „Narcissistic Cannibal“. Ako by bol odjakživa pevnou súčasťou tejto svorky.

Najzaujímavejší blok ale začína s introm: “Hello? Ei Es Caco? El es Caco??“. Všetci samozrejme vedia, že nasleduje „Helmet In A Bush“ a za ňou okamžite „Need To“, Lies“, „No Place To Hide“. V tomto slede najstarších veci koncert priam graduje a eufória pod pódiom je prakticky hmatateľná. Zvyšné sily si však treba rozložiť opatrne! Odpadnúť pri „Got The Life“ alebo záverečnej „Freak On A Leash“, by chcel asi málokto. Predlhé lúčenie dáva absolútnu bodku za jedným fantastickým hudobným predstavením. Prekrásny zvuk a svetlá, stopercentné hudobné výkony, surová energia, úsmevy na každú stranu a taktiež fantastické publikum. Čisto v osobnej rovine – jeden z koncertov, ktorý bude mať v mojom súkromnom rebríčku tie úplne najvyššie pozície.

Plusy:
LOVE AND DEATH, ozvučenie celého večera, KORN a s nimi stopercentný zážitok, takmer vypredaná hala.
Mínusy:
BETHRAYER (hlavne dramaturgické zaradenie), pár vyšinutých jedincov (agresivita, fajčenie, podnapitosť), priveľká smola našej partie po koncerte (to je dlhý príbeh…)

Playlist KORN: „Intro“, „Blind“, „Ball Tongue/It Takes Two/Loddi Doddi“, „Twist“, „Chi“, „Falling Away From Me“, „Narcissistic Cannibal“, „Coming Undone“, „Did My Time“, „Shoot And Ladders/Somebody Someone“, „Here To Stay“, „Helmet In A Bush“, „Need To, Lies“, „No Place To Hide“, „Another Brick In The Wall (cover)“, „Get Up!“, „Got The Life“, „Freak On A Leash“.