Najväčším potešením pre fanúšikov je ale zrejme vydanie EP s názvom „Paradise (What About Us?)“, na ktorom sa nachádza rovnomenná skladba vo finálnej verzii a tri demoverzie piesní, ktoré sa objavia na štúdiovom albume. Ako tvrdí sama Sharon, týmto EP chceli fanúšikov pozvať do ich hudobnej kuchyne, aby aspoň takto nasali atmosféru nahrávania. Sharon zdôrazňuje, že nejde o finálne verzie, môžeme teda čakať zrejme ešte dosť výrazné zmeny v aranžmánoch a hudobných podkladoch týchto piesní.

Album otvára rovnomenná „Paradise (What About Us?)“. Táto pieseň si bezpochyby podmaní všetkých fanúšikov zástupcov nežnejšieho pohlavia za metalovým mikrofónom. Akoby holandskej formácii nestačila jedna skvostná (a nebudeme si klamať, aj mimoriadne pekná) speváčka na pomoc si prizvali ľadovú kráľovnú Tarju Turunen. Prvá spolupráca (a ako obidve speváčky uvádzajú, zároveň aj prvé osobné stretnutie) vyšlo na jednotku s hviezdičkou. Skladba „Paradise (What About Us?)“ sa dostáva pod kožu veľmi rýchlo. Aj keď tu nenájdeme Tarju v polohe, na akú sme kedysi dávno boli zvyknutí v NIGHTWISH, zo spolupráce vyžaruje poriadna chémia. Inštrumentálna časť je jemne líznutá elektronikou a na prvé vypočutie sa možno niektorým bude zdať trochu mäkká, respektíve menej symfonická, ako by sme čakali, no táto spolupráca proste funguje. Kto by sa aj zaradil medzi podľa mňa absolútnu menšinu, koho táto pieseň nechytí, pookreje aspoň pri videoklipe, kde je radosť tieto dve metalové divy sledovať bok po boku. Pre mňa je táto pieseň snáď najlepším počinom tohto roka, čo sa týka výkonov so ženskou speváčkou v tomto štýle, tak priam bezkonkurenčne.

Zvyšné tri demonahrávky dávajú tušiť, čo sa na nás chystá v novoročnom albume. Fanúšikovia určite nemusia čakať nijaké zmeny. Sharonin zamatový hlas vo (väčšinou) vyšších polohách je niečo, čo proste neomrzí ani po rokoch. Priznám sa, že skladbe „Silver Moonlight“ som kvôli jej nesúrodosti až tak na chuť neprišiel, no rytmus a refrény zvyšných dvoch nahrávok „Let Us Burn“ a „Dog Days“ sa tiež veľmi rýchlo dostávajú pod kožu. Aj tu platí staré známe v jednoduchosti je krása, refrény si totiž jednoducho zapamätajú aj neangličtinári a tak sa poslucháčom naozaj rýchlo zaryjú pod kožu.

Po inštrumentálnej stránke sú skladby dosť surové, bez akýchkoľvek pridaných efektov, výraznejších sól a podobne. Pri EP to ale hodnotím skôr ako výhodu, ako som už spomenul, sama Sharon upozorňuje, že po tejto stránke sa skladby určite ešte dočkajú zmien.