Tí, ktorí nevedia, tak za bicími už nesedí dlhoročný bubeník Charlie, ale bohatými skúsenosťami ošľahaný Miro Raučina (GOD DEFAMER, EMPYRION). A v neposlednom rade prešiel zmenami aj Leprov vokál, vo väčšine skladieb ide o dosť zrozumiteľný growl a len v pár piesňach sa objaví aj typický škrek. Na nahrávke nenájdete ani vtipné intrá, ako bolo zvykom u tejto kapely.

Nový album obsahuje aj s bonusmi (CD verzia) 22 výplachov so stopážou takmer 28 minút. Pri počúvaní môžete nadobudnúť pocit, akoby ABORTION už neboli takí úderní, čo však nie je pravda, pretože po dôkladnom vypočutí zistíte, že svoju hudbu do vás sypú stále poriadne. Tento pocit spôsobuje výraznejšie striedanie tempa a spomínaný menej agresívnejší vokálny prejav (napr. v „Pojeb si svoj reunion“, „Vrodená vada“ či „Nasleduj klaunov“). Gitarista „Bibo“ dostal dosť priestoru so svojim doprovodným vokálom, počuť ho takmer v každej skladbe a už keď sme pri ňom, tak musím podotknúť, že jeho gitarová hra je dobrá, no pri ABORTION sme počuli v minulosti už aj výraznejšie riffy.

Najviac ma baví prvá polovica albumu, kde sú aj moje najobľúbenejšie skladby ako hneď úvodný náklep „Slepý a sprostý“, potom tancovačka „Jedzte hovná“, výborným textom disponujúca „Kto si dnes?“ alebo „Zostaňte s nami“.

Nejaké to pokrivkávanie prichádza v druhej polovici. Piesne sú stále agresívne s množstvom klepačiek, rozhodne sa na plyne neuberá, ale mám pocit, že je tu menej výrazných a zapamätateľných momentov. V tejto časti nahrávky ma najviac zaujali piesne „Otroci“ a „Cestou do hrobu“.

Zaujímavé sú ešte aj piesne „Všetko zomrie“ a „Pure“. Prvá menovaná je skladba so znepokojivou atmosférou, ktorá sa vymyká typickej produkcii ABORTION.  V druhej menovanej zaujme najmä záverečná inštrumentálka rytmickej sekcie. Slabšiu druhú polku albumu však zachraňujú výborné tri bonusy. Ako ste si mohli všimnúť, názvy skladieb sú v slovenčine a to takisto platí aj o textoch. Tie nie sú nejak extra filozofické, napísané sú jednoduchšou formou, no sú veľmi trefné. Škoda viacerých hrubých chýb v booklete…, myslím však, že sa zhodneme v tom, že, najdôležitejšia je hudba.

Nový album „Konvert“ ani náhodou neprekonáva šlehu „The Gonzo Music“ z roku 2006 a o čosi viac sa mi páčilo aj splitko so skupinou ČAD „Šalieme všetci“ (aj keď to nie je regulárny album, ale ide o prvý materiál od znovuvzkriesenia ABORTION), no novinka má aj tak stále svoju kvalitu. Škoda menej výraznej druhej polovice albumu, ktorú aspoň z časti napravujú tri skvelé bonusové skladby.