Od poslednej radovky „Gods of Violence“ (recenzia TU) došlo aj na jednu personálnu zmenu, keď dlhoročného basgitaristu Christiana Gieslera nahradil v septembri 2019 Frédéric Leclercq (SINSAENUM, ex-DRAGONFORCE).

KREATOR – Hate Über Alles

Aktuálny počin vznikal v legendárnom berlínskom štúdiu Hansa a štúdiu Wong v septembri a októbri 2021. Líder skupiny Mille Petrozza v jednom z rozhovorov prezradil, že pre novú štúdiovku napísal celkovo 20 skladieb, na novinke skončilo jedenásť z nich. Po nie príliš presvedčivom predchodcovi „Gods of Violence“ boli moje očakávania opatrnejšie. Názov albumu je reakciou na dianie posledných rokov. Reflektuje ako ľudia odlišne komunikujú v online priestore a v reálnych situáciách. A hlavne, v digitálnej sfére má človek pocit, že je to s nami ako ľudstvom veľmi zle. Nenávisť, toxicita a zloba.

Štruktúra týchto skladieb sa s menšími obmenami nesie v jasne danom a nekomplikovanom štýle sloha – refrén – sloha – medzihra – sólo a zopakovanie refrénu. Rovnocenným pomerom je namiešaná kombinácia agresivity a melodiky, pričom platí, že kvalitných gitarových momentov si užijete dostatok, ako v riffujúcich plochách, tak aj v sólových „vyšívačkách“ a silných melódiách.

Tu cítiť, že KREATOR sú thrash metalový mainstream, teda dosť veľká formácia u veľkého vydavateľstva a tak chápu, že surový základ je potrebné podporiť aj „stráviteľnejšími“ pasážami s prívetivou melodikou, nech sa to dobre predáva.

„Hate Is the Virus of This World“

Po westernovom intre to kapela berie okamžitým útokom a rozpútava našlapanú thrash metalovú paľbu v podobe titulnej skladby disponujúcou hitovým potenciálom, kde Mille Petrozza už tradične šteká a kričí svoje texty veľmi sebavedomým spôsobom. V podobnom duchu preberá štafetu aj „Killer of Jesus“, v ktorej sa postupne tempo uberie a obohatí „skandovačkou“, čo naznačuje ďalší charakter najbližšieho hracieho času pred nami.

KREATOR

„Skandovačky“ a silné heslá sa na albume objavujú viackrát, akoby Petrozza pri písaní materiálu vopred myslel na interakciu s fanúšikmi, ako piesňam dodať prvky, ktoré budú fungovať naživo.

Nasledujúce strednotempové piesne predstavujú striedanie slabších momentov s kvalitnými. Ako celkom obyčajná a príliš nezaujímavá mi príde „Crush the Tyrants“ s nevýrazným refrénom. Album by sa bez nej pokojne zaobišiel. Úroveň kvality však výrazne zdvihne na veľmi silnej melodike vystavaná „Strongest of the Strong“, ktorá hovorí o všetkých dobrých ľuďoch v zlom svete.

Viaceré melódie na albume mi pripomínajú tvorbu ARCH ENEMY a pri tejto skladbe to platí najviac. Opäť o čosi slabšia „Become Immortal“ postavená na vplyvoch New Wave of British Heavy Metal s náznakmi IRON MAIDEN je v rámci textu akousi retrospektívou a ohliadnutím sa, kde to pre kapelu všetko začalo a kde sú jej korene. Celkom ma v nej irituje ten nápev „Oh, oh oh“, ale zas celkovo ma skladba baví viac, ako už spomenutá „Crush the Tyrants“.

Ďalšie nakopnutie tempa doručí „Conquer and Destroy“ s dvojkopákovými nástrelmi, výraznou melodikou a pod kožu lezúcim refrénom, ktorý je v závere ozvláštnený čistým spevom, pri ktorom mi na um príde skladba „Nero Forte“ od SLIPKNOT. Každopádne tento prídavok pozmení dovtedajšiu náladu.

KREATOR

Nasledujúca „Midnight Sun“ s témou rituálnej obety, je pre kapelu niečím novým, pretože v nej po prvýkrát využila spoluprácu so speváčkou. Jej meno je Sofia Portanet, ktorá je začínajúca umelkyňa pôsobiaca v Nemecku. Keď kapelu túto skladbu vypustila ako tretí singel, vôbec ma neoslovila, prevládalo priam sklamanie. No s každým ďalším vypočutím začala táto pieseň neuveriteľne rásť. Sofiin spevácky príspevok v slohách ešte nemá taký efekt, ale keď zaznie jej éterický prejav v refréne pod Milleho vokálom, ide o zimomriavkovú vec a časť „Midnight Sun, Midnight Sun“, len tak z hlavy nedostanete. Ak by som mal z „Hate Über Alles“ vypichnúť jednu skladbu, ktorá je o niečo sofistikovanejšia a jemne vybočuje zo zaužívanej produkcie KREATOR, bude to jednoznačne táto.

Záver obstarávajú svižná, riffujúca a melodikou poprepletaná „Demonic Future“ s banálnejším refrénom. S prepínaním tempa pracujúca „Pride Comes Before the Fall“ nesúca sa v klasickom duchu tvorby KREATOR. Album uzatvárajúca „Dying Planet“ má na začiatku a konci slayerovské vybrnkávanie, nihilistické cítenie okolo budúcnosti našej planéty, pričom na toto reagujúce myšlienky v záverečnom hovorenom slove majú svoju silu.

Zaujímavosťou je, že o orchestrácie v intre „Sergio Corbucii Is Dead“ a v poslednej „Dying Planet“ mala na starosti skupina FLESHGOD APOCALYPSE. V piesni „Strongest of the Strong“ doprovodným vokálom prispel bývalý silák Patrik Baboumian.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk