Accept – Blind Rage

Dva roky opäť ubehli ako voda a máme tu ďalší nový album od legendárnych ACCEPT. Novinka „Blind Rage“ je tretím albumom v tzv. novej ére kapely, s Markom Tornillom za mikrofónom. „Blood of the Nations“ z roku 2010 bol absolútnou bombou, predošlý „Stalingrad“ potešil, no nebol to ktovieaký zázrak. Preto všetci fanúšikovia očakávali s čím príde pätica hudobníkov tentokrát. Prezradia vám to nasledujúce riadky.
Myslím, že bez zbytočných omáčok okolo tejto kapely môžeme prejsť k samotnému albumu. Úvodná pecku „Stampede“ som mal to šťastie počuť ju live na tohtoročnom Wackene, kde to bola premiéra tejto piesne naživo (otvárali tým celý koncert) a už vtedy som šípil, že novinka bude zrejme silným materiálom. Práve táto pieseň štartuje celý album a dáva tušiť, že ACCEPT opäť pôjdu na doraz. Pri predošlom albume som mal pri niektorých skladbách pocit, že sú len povinnou jazdou, našťastie nič také sa nekoná na „Blind Rage“.



Opäť má každá jedna skladba veľmi silný ťah na bránu. Gitarové duo Hoffmann-Frank to jednoducho vie, dokáže stále priniesť čerstvý závan do heavy metalových vôd. Celý album má nádych 80. rokov s moderným zvukom hodnému roku 2014. Pecka! Celá nahrávka sa blíži svojou silou a atmosférou pre mňa top albumu ACCEPT, comebackovému „Blood of the Nations“. A to som sa ozaj obával, či po o niečo slabšom albume „Stalingrad“ (aj tak však taktiež veľmi dobrý album) nebude novinka opäť len nejakou povinnou jazdou. Dlhšie mi vŕtalo v hlave, prečo je až taký rozdiel medzi comebackovým albumom, medzi tým z roku 2012 a aj novinkou. V jednom rozhovore sa vyjadril Wolf Hoffmann, že mali už dopredu určený termín a skladby na „Stalingrad“ tvorili pod tlakom a naopak pri novinke sa nikam neponáhľali a piesne skladali svojim tempom. Takže toto je možno aj vysvetlením.

Podstatnú časť albumu zložili práve Wolf Hoffmann a Peter Baltes. Poskladajú riffy na piesne, skladby predspieva Peter a pošle sa to Markovi. Ten buď vymyslí texty do skladieb bez textu alebo si upraví a prespieva už hotové texty. Takto tvoria ACCEPT od prvého albumu a tak tomu bolo aj na „Blind Rage“.

Vyzdvihnúť jednu skladbu by na tomto albume bolo veľmi ťažké, no medzi absolútnu špičku patrí úvodná „Stampede“, strednotempná a hymnická „Fall of the Empire“, rýchla vypalovačka „Trail of Tears“, silná v refréne „Wanna be Free“, nezvyčajná „The Curse“ a záverečná „Final Journey“. No rozhodne novinka nemá slabšie miesto. Pravdou je, že po úvodnom letmom vypočutí tohto albumu som bol nejaký nesvoj. Vravel som si, klasický ACCEPT, ktorý poteší, no nič viac. Ale s pribúdajúcimi posluchmi ma tento album dostal. Ešte chýba kúsoček, ale „Blood of the Nations“ v mojom ponímaní prekonaný nebol.



Netraba zabudnúť ani na spev Marka Tornilla. Jednoducho, fantastický ako vždy! Dokonca mu páni Hoffman a Baltes napísali takú pieseň, aby vynikol nielen jeho chraplavý vokál, pri ktorom poriadne tlačí na pílu, ale Tornillo ukazuje, že je spevákom so všetkým, čo má mať. V piesni „The Curse“ odloží agresívny chraplák a spieva čistým a melodickým hlasom. O agresívnej sile v ostatných polohách, netreba ani písať. Čo sa týka gitarových sól, opäť raz jedna báseň, nádherné a stále nápadité sú ozdobou celého albumu. A zbožňujem jednu vec. Práve u Hoffmanna viem pri jednom hrabnutí do strún, že hrá práve on.

Páči sa mi ako kapela zaraďuje od roku 2010 do svojich albumov vždy jednu hardrockom nasiaknutú pieseň (v tomto prípade je to „200 Years“ s veľmi zaujímavým textom, ktorý je o tom, akoby vyzerala naša planéta o 200 rokov, keby sa z nej odsťahovali ľudia), poriadne vypalovačky ako „Stampede“ alebo „Trail of Tears“ a hymnické skladby typu „Dying Breed“ (textom vzdávajú hold rockovým velikánom ako Diovi alebo Lordovi) a „Fall of the Empire“. Takto to je na každej nahrávke od comebacku. A navyše sa neboja sa v rámci žánru experimentovať ako v „The Curse“.  A aby som nezabudol, už na treťom albume po sebe spolupracovali s uznávaným producentom Andym Sneapom a táto spolupráca im sedí ako riť na šerbel.

ACCEPT sú tu od roku 1976 a aj napriek tomu majú neustále čo povedať. Jednoducho cítiť srdiečko, ktoré dávajú do svojej hudby. A na záver ešte jeden malý dotaz. Stále viacerými fanúšikmi omieľaný chtíč po reunione s Udom Dirkschneiderom za mikrofónom, myslím, že už vôbec neprichádza do úvahy. Čomu som ja iba rád. A vlastne načo aj, Mark Tornillo a ACCEPT k sebe náramne pasujú!

Žáner: heavy metal
Krajina pôvodu: Nemecko
Vydavateľstvo: Nuclear Blast Records
Dátum vydania: 15.8.2014
Web: www.acceptworldwide.com
Zostava:
Mark Tornillo
– spev
Wolf Hoffmann
– gitara
Herman Frank
– gitara
Peter Baltes
– basgitara
Stefan Schwarzmann
– bicie
Diskografia:
Accept – 1979
Im A Rebel – 1980
Breaker – 1981
Restless and Wild – 1982
Balls To the Wall – 1983
Metal Heart – 1985
Russian Roulette – 1986
Eat the Heat – 1989
Objection Overruled – 1993
Death Row – 1994
Predator – 1996
Blood of the Nations – 2010
Stalingrad – 2012
Blind Rage – 2014
Tracklist:
Stampede
(5:14)
Dying Breed
(5:21)
Dark Side of My Heart
(4:37)
Fall of the Empire
(5:45)
Trail of Tears
(4:08)
Wanna Be Free
(5:37)
200 Years
(4:30)
Bloodbath Mastermind
(5:59)
From the Ashes We Rise
(5:53)
The Curse
(6:28)
Final Journey
(5:02)
Definitíva:
Mali na tvorbu materiálu viac času
 a opäť do dopadlo famózne.
„Blind Rage“ je ďalšie nezabudnuteľné dielo,
ktoré bude v bohatej diskografii ACCEPT vyčnievať.
Krásne gitarové party a sóla, absolútne vynikajúci
 Mark Tornillo sa predstaví aj v čistej vokálnej polohe.
Neuveriteľná sila a atmosféra, skoro ako na ich comebackovom „Blood of the Nations“. Jednoducho, povinnosť vypočuť!


Autor: Stillborn



Hodnotenie autora: 9 / 10


1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články