Instantný heavy metalový drink podľa starého a po tisícom ťažko prepitom recepte: „Rozmiešajte v osemdesiatkovom nemeckom štúdiu pár frustrovaných geriatrických máničiek, zahustite trochou moderného soundu, pridajte stredne veľkú porciu metalových riffov, nechajte tak hodinu bublať, sceďte a potom do toho zamiešavajte ďalšiu hodinu chlapácke vokály. Priveďte do varu a keď jednotlivé skelety začínajú plávať na povrchu, pridajte ešte štipku zborov, okoreňte to lyžicou sólových liniek, potom nechajte vychladnúť a podávajte starším a pokročilým konzumentom za sprievodu sestier a lekárov v blízkom modernom síbrťáku.“

SINNER – Brotherhood

Až mám opäť podozrenie, že sa legendárnemu kovodrtičovi Matovi Sinnerovi (aj PRIMAL FEAR) podarilo buď odchovať v zajatí vlastný plagiátorský klon alebo si v rámci pr toho akože potomka jednoducho vymyslel, aby si pod známou hlavičkou SINNER naprdel do vlastného hniezda, čím ďalej ošemelejších strojových vykrádačiek samého seba. Vrcholný, nesporný, originálny hudobný talent a neskorší skvelý retro zapredanec heavy metalového debilizátora sa síce znovu obrátil takmer k svojmu kopytu a robil všetko preto, aby tú vylúhovanú heavy sterilitu udržal aspoň trochu zábavnú a hudobne príťažlivú, avšak, kde skoro nič nie je, ani politik neberie a tak ju aspoň s odretými ušami dostrkal akurát tam na prémiové miesto v regále instantných metalových retro polievok po záruke.

Lenže stále je to tisíckrát záživnejšie, zábavnejšie i osemdesiatkovejšie, než napríklad celá tá brutálne preceňovaná a umelo vyhonená mladá vlna klasického heavy metalu, ako švédsky THE DAGGER, SPELLCASTER z Portlandu, či BLACK TRIP hrajúci pre mongoloidné decká, čo sa k smrti radi otravujú s iPhonom a to je treba oceniť aspoň týčiacou sa sedmou útechy.

Predchádzajúci album „Santa Muerte“ doniesol trochu progresívnejších prvkov, ženské vokály, smerovanie ku klasickému vyzneniu so silným vplyvom THIN LIZZY, ale nová kolekcia pokrvného bratstva je taká vintage obsesia, presne ako u PINK CREAM 69, viac tradicionalistické, ale sympatické, zábavné a až na kosť derúce sa, kvapku nervóznejšie a drsnejšie, čo okamžite predvádza pri tyči úvodná „Bulletproof“.

SINNER

Metalová hulákačka „We Came To Rock“ sa mihne svojimi gitarovými vykrádačkami vedľa Zakka Wylda a „Reach Out“ je typická oceľová melódia, s doslova metodickými riffmi a nádychom starých škorpiónov. Tvrdé brejky škopkov vedľa bublajúcej basgitary a skreslené gitary zabalené do tradičného power metalu v titulnej „Brotherhood“ a hneď za tým strednotempové obhliadnutie ku svojim koreňom s ťažkými okovami na sebe „Refuse to Surrender“ s príjemným rytmom a power riffmi. Netradične dlhšia kompozícia „The Last Generation“ v sebe spája rytmus sekaného teutónskeho hard&heavy, silové arabesky a temný, naliehavý vokál, ako od padlého anjela po desiatich pollitroch, ukazuje spektrum talentu SINNER vzor 2022.

Pokračuje to vypaľovákom „Gravity“, ktorý je zaujímavý prácou škopkov, hosťujúcim female vokálom Giorgii Colleluori a heroickým refrénom. Nasledujúca „The Man They Couldn’t Hang“ je len rýchly archetypálny heavík v štýle ôsmej dekády. Nuda. Áno, kápo Mat Sinner pozná všetky fígle, ale aj staré vinylové dosky, ktoré sa mu váľajú doma v obývačke viac než dobre. Keď sa k tomu pridá nasadenie dnešných garážových zoskupení s germánskou nekompromisnosťou, sú „sinnerovci“ skoro až neporaziteľní. Lahôdka pre starších, ale nepokročilých.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Maťo Hoza

Redaktor Valhalla.sk