Freedom Call – Legend of the Shadowking

Nemecká kapela bubeníka Gamma Ray Dana Zimmermanna – Freedom Call, nachystala na začiatok roka 2010 nový album Legend of the Shadowking. Po tri roky starom Dimensions bol už najvyšší čas. Tesne po jeho vydaní, však oznámil zakladajúci člen Zimmermann, že kapelu opúšťa. Freedom Call sa tak budú musieť poobzerať po novom bubeníkovi. To je však hudba budúcnosti. Aký je teda Legend of the Shadowking?
Novinka je koncepčným dielom a textovo je zameraná na príbeh o kráľovi Bavorska Ludwigovi II, ktorý bol známy pre svoj vrelý vzťah k hudbe. Koncepčných albumov sa dnes už veľa nenahráva, tak tento nápad určite berme ako pozitívum. Po hudobnej stránke však ničím neprekvapil. Koniec koncov bolo by aj naivné čakať od nemeckej štvorice niečo špeciálne. Ja osobne považujem za ich najvydarenejšie albumy Crystal Empire a Eternity. Novinka sa k spomínaným dvom albumom zo začiatku nového tisícročia veľmi nepribližuje. Na novinke nechýba všade prítomná chytľavá melódia, hymnické refrény a „skočnosť“ skladieb. Pri počúvaní Legend of the Shadowking som však stále na niečo čakal. To niečo bol moment prekvapenia. Márne. Album ma neprekvapil ničím. V prehrávači vám bude hrať a v podstate si ani nevšimnete, kedy skončí. Moju pozornosť upútali najmä Thunder God, Tears of Babylon (sám neviem, či nie aj kvôli tomu, že pri nedávnom vystúpení ich hrali naživo) a Remember!. Všetky sú to „veselé“, hymnické a aj rýchle skladby. V podstate klasiky od Freedom Call, na ktoré ste zvyknutí a na ktoré si radi zaspievate a zaskáčete. Upozorniť by som chcel ešte aj na skladbu Under the Spell of the Moon, ktorá má zaujímavú a až nezvykle pochmúrnu atmosféru (samozrejme v medziach melodického power metalu). Freedom Call sa však opäť nevyhli ani akejsi gýčovitosti. Tá sa prejavila najmä v posledných dvoch skladbách Kingdom of Madness a Perfect Day. Vôbec nezapadajú do celkového konceptu albumu a navyše sú fakt hrozné. Perfect Day pripomína Far Away z poslednej radovky Dimensions. Už tá bola gýčovitá, ale skladbu Perfect Day si dovolím nazvať otrasnou. V skladbe dokonca počuť aj husle a má folkovo-tanečný nádych. Ďakujem, toto si štvorica mohla naozaj odpustiť. Kľudne by na albume stačilo 12 piesní.

Legend of the Shadowking označím ako priemerný album nemeckej melodickej štvorice Freedom Call. Nájdete na ňom osvedčené postupy, ktoré kapela používa od svojho začiatku v roku 1998. Kto má rád Freedom Call, tak novinka ho určite nesklame. Kto čakal pri koncepčnom albume, niečo viac, bude asi sklamaný.

Žáner: melodic power metal/speed metal
Krajina pôvodu: Nemecko
Vydavateľstvo: SPV/Steamhammer, 2010
Web: www.freedom-call.net
Zostava:
Chris Bay – vokály, gitara
Lars Rettkowicz – gitara
Samy Saemann – basgitara
Daniel Zimmermann – bicie
Diskografia:
Stairway To Fairyland – 1999
Crystal Empire – 2001
Eternity – 2002
The Circle Of Life – 2005
Dimensions – 2007
Legend of the Shadowking – 2010
Tracklist:
Out of the Ruins (4:21)
Thunder God (3:31)
Tears of Babylon (3:38)
Merlin – Legend of the Past (4:17)
Ressurection Day (3:34)
Under the Spell of the Moon (5:08)
Dark Obsession (4:45)
The Darkness (5:06)
Remember! (4:21)
Ludwig II – Prologue (2:19)
The Shadowking (5:13)
Merlin – Requiem (2:34)
Kingdom of Madness (3:59)
A Perfect Day (3:58)

Definitíva:
Freedom Call priniesli šiestym albumom
 priemerný materiál, ktorý nevybočuje z rady.
Poslucháčovi ponúka momenty slabšie,
ale aj tie silnejšie. Upozorniť však treba nato,
že je to prvý koncepčný
album týchto melodikov.
Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 5,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla