Ak by sme mali kapelu prirovnať k nejakým známejším spolkom, isté vplyvy známejších mien isteže trocha počuť. Ja osobne som zacítil novšiu tvorbu MAYHEM (ktorým mali chalani možnosť tento rok v Bratislave robiť support), pri skladbe „Per aspera ad astra“ sa mi zas (nielen čo sa názvu týka)  vybavila stará tvorba ARCTURUS. Rozhodne však nejde o žiadne vykrádanie alebo úmyselné napodobňovanie. NEVALOTH s pokojným svedomím možno zaradiť k tým originálnejším spolkom, ktoré sa nesnažia hudbu robiť cez kopirák svojich hudobných vzorov.

Najzaujímavejšou časťou celého albumu je hlavne jeho jadro tvorené pesničkami od „The Anagnorosis“ po „Lightbearer Emperor“. Hudobníkov z NEVALOTH musím pochváliť pri druhej zmienenej piesni za jej fantastický úvod (monotónny zvukový gitarový podmaz, nejaké to zapískanie, 4 údery, stotinka ticha….a začiatok), ktorý dokazuje, ako málo niekedy stačí spraviť k tomu, aby triviálny nápad nakopol atmosféru skladby.

Nahrávka je rovnako zaujímavá aj svojou členitosťou, 4 inštrumentálne skladby na celkový počet 11 vôbec nevzbudzujú nudný dojem, skôr pôsobia ako malé pauzy na vydýchnutie sa pred ďalšou kanonádou bohatých nápadov, melódií a niekedy ťažšie stráviteľných nálad vyžadujúcich si čas pre „vstrebanie“. Koncepčne  sa dielo zaoberá kultúrnym a literárnym praobrazom istého zloducha, tvz. antagonistu, podľa ktorého je aj album pomenovaný. Pánom na záver prajem veľa zdaru a inšpirácie a už teraz som zvedavý, s ako hudobnou lahôdkou sa prihlásia najbližšie. Ja budem určite v pozore!