MORDUM

KOŠICE. Počet nahrávok tomu síce nezodpovedá, ale MORDUM patria medzi veteránov domácej scény. Na plnohodnotný debut si síce museli počkať až do roku 2017, avšak ten ďalší predostreli len nedávno.

Aj na ich v poradí druhej štúdiovke ostávajú verní svojmu undergroundovému death metalu a keďže jeho kvality sme rozobrali v recenzii (TU), tak v nasledujúcom rozhovore sme s gitaristom Romanom Köröšim, ako jediným pôvodným členom, prebrali niekoľko vecí z tvorby novej dosky a zákulisia samotnej skupiny.

Vyšiel by vám nový album „In Peccato Mortali“opäť u Support Underground, ak by vydavateľstvo nebolo v súčasnosti takmer mŕtve?

Samozrejme, pokiaľ by Koníkov label fungoval, tak by sme sa snažili s ním dohodnúť na vydaní nového CD. No realita je taká, aká je. CD a LP kupujú vo väčšej miere iba zberatelia, takže je v dnešnej dobe veľmi ťažké živiť vydavateľstvo. Pravda je, že sme nikoho neoslovili a rovno si to vydali vo vlastnej réžii.

Kto namaľoval motív pre obal nového albumu a kde ste čerpali inšpiráciu preň?

Obal namaľovala Janka Vé z Prešova. V metalovej rodine známa to osoba. Šikovná a veľmi milá. Motív som „obkukal“ zo stredovekých malieb – oltárov. Janka dostala námet a voľnú ruku. Z výsledkom sme veľmi spokojní. Ave Janka!

Čo sa hudobnej stránky týka, s akými predstavami ste začali nový materiál komponovať?

Pri komponovaní, a to hovorím za seba, neriešim predstavy. Nemám ani vzorce, podľa ktorých by som sa riadil. Proste to ide samé. Samozrejme, musí to mať hlavu a pätu a hlavne kompozične byť v čo najlepšom poriadku. A nakoniec mám rád v skladbách agresivitu.

Venovali ste nejakú extra pozornosť gitarovým sólam? Lebo tie sa naozaj vydarili…

V našej hudbe sú sóla dôležitou súčasťou, nakoniec, oni do metalovej hudby patria. Samozrejme, sólam venujeme pozornosť, aby nezneli ako kvílenie hrdzavej pílky (smiech). Áno, myslím si, že sa podarili a pekne vypĺňajú priestor v každej skladbe.

MORDUM – In Peccato Mortali

Album tematizuje sedem smrteľných hriechov. Akým spôsobom ste sa snažili túto tému uchopiť? Predpokladám, že ku kresťanstvu budete mať skôr negatívny postoj…

Keď som prišiel s týmto nápadom o smrteľných hriechoch, tak som na začiatku mal predstavu napísať texty v duchu skladby „The Darkness of Altars“ z predošlého albumu. Nakoniec som od toho upustil a napísal skladbu „Superbia“. A v tomto duchu sa pohybujú aj ostatné piesne, akurát s ponímaním sebe vlastným, keďže ich písal Michal Saburov. Sú vlastne reflexiou na správanie celej spoločnosti v globále. Kritizovať len samotné kresťanstvo mi prišlo ako už dosť oplieskaná téma. Čím som starší, tým viac mi príde všetko na jedno kopyto. Kresťania, satanisti, filozofovia a podobne. Nech idú všetci do prdele. Každý je svojim spôsobom je*nutý na hlavu.

Na začiatku skladieb ste opäť použili krátke intrá. Súvisia konkrétne s textovou zložkou danej piesne alebo slúžia skôr na dotváranie atmosféry?

Pre nás je aj čas medzi skladbami dôležitý. Prečo by tam malo byť ticho, keď nemusí. Radi sa hráme so zvukmi, takže intrá sú všade. Niektoré sú tematicky zladené a niektoré dotvárajú atmosféru.

Prečo ste zvolili slovenčinu práve pre skladbu „Hnev“, a čo viedlo Ľuba, aby pre ňu zvolil iný prístup k vokálu (havraní škrek)?

Dať ju do slovenčiny si vybral Ľubo, keďže spev je jeho práca. Skladba bola naspievaná aj s Ľubovým typickým hrubým hlasom, a ako aj spomínaš – havraním škrekom. Nakoniec sa naspievala druhou variantou kvôli tomu, že sa nám to tak viac páčilo a kvôli zrozumiteľnosti, keďže slovenčina je v tejto hudbe dosť obtiažna.

Rozhodli ste sa oprášiť jednu z prvých skladieb MORDUM vôbec s názvom „Toxic World“. Vytiahli ste ju ako reflexiu na súčasný stav sveta a náladu v spoločnosti?

Presne ako spomínaš, skladba „Toxic World“ je jedna z najstarších skladieb MORDUM. Hrávali sme ju na všetkých koncertoch. Bola venovaná našim najskalnejším fanúšikom z Košíc, ktorí s nami chodili všade po koncertoch. Vytiahli sme ju preto, že sme ju chceli mať na nahrávke. Nemá nič spoločné s reflexiou na dnešnú dobu, aj keď by to celkom pasovalo.

Roman Köröši. Foto: archív R. Köröšiho

Je sympatické, že namiesto výberu zahraničného interpreta ste album zakončili coverom od košickej kapely XIBALBA. Prečo práve táto skupina a prečo padla voľba na song „Brain Feedback“?

XIBALBA je pre nás jedna z najlepších slovenských kapiel celkovo. A skladba, ktorú sme si vybrali, je jedna z ich najlepších, teda pre nás určite. XIBALBA kedysi rozbíjala košické kluby, v čase keď ja som vedel na gitare zahrať akurát medveďku daj labku (smiech). A v konečnom dôsledku nevidím dôvod, prečo by sme si mali vybrať zahraničnú kapelu, keď máme dobré skupinys aj doma.

V súčasnosti ste bez basgitaristu. Hľadáte na tento post niekoho alebo ste aktuálne nastavený na fungovanie v trojici?

Post basáka nijako extra neriešime. Je pravda, že na koncertoch by to bolo veľmi fajn, ale akosi sme si zvykli. Všetko je však otvorené. No musel by nielenže schopne hrať, ale hlavne zapadnúť medzi nás.

Basák Marek Beluško a bubeník Gabi Antal neboli to žiadni nováčikovia, ale členovia, ktorých účinkovanie v MORDUM siahalo ďaleko do minulosti. Prečo vlastne odišli?

Marek a Gabi odišli z vlastnej vôle, z dôvodov im potrebným. Obaja odišli do zahraničia hlavne kvôli financiám, čo je v drvivej miere dôvod väčšiny Slovákov.

Dá sa povedať, že vaša demonahrávka „Systems“ z roku 1995 má celkom legendárny status. Je k dispozícii v digitálnej forme, no neuvažujete nad vydaním na fyzických nosičoch?

„Systems“ je momentálne vo fáze príprav realizácie na CD. Na svedomí to má Jano Jason. Som veľmi rád, že o „Systems“ je záujem. Jano je človek, ktorý to robí od srdca, a preto, že je obrovský fanúšik celej slovenskej metalovej hudby. A my mu za to veľmi ďakujeme. Kiežby by bolo takých omnoho viac. Uvažujem aj o LP v obmedzenom množstve. Zatiaľ je to v rovine jednania, keďže to pôjde na vlastné náklady.

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk