Aktuálny materiál vznikal v ich vlastnom štúdiu a len v trojici, keďže v kapele už nepôsobia basgitarista Marek Beluško a bubeník Gabi Antal, ktorého nahradil Robo Kuzma (INFER, CONTEMPT).

MORDUM – In Peccato Mortali

Nový počin je čiastočne koncepčný, pretože jeho hlavným motívom je sedem smrteľných hriechov – teda pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo a lenivosť. Debut z roku 2017 „And What Is the Truth?“ bol síce o čosi zúrivejší s nespútanou energiou, no podstata muziky MORDUM sa na druhej štúdiovke nezmenila.

K malým zmenám pristúpili len v rámci tempa skladieb a zvuku nahrávky. Kapela už tentokrát nepociťuje potrebu výrazne tlačiť na agresivitu a priamočiarosť, ktorej je tu aj napriek tomu dostatok, ale vsadila na väčšiu kreativitu a technickú hru v pomalších a stredno-tempových častiach. V nich ešte rozpracováva či dáva vyniknúť gitarovým sólam, ktorých je tu prekvapivo mnoho, no ide o príjemné spestrenie, lebo sa fakt vydarili. Bubeník Robo Kuzma má taktiež vo svojej výbave okrem klepačiek aj hravú a aktívnu hru zameranú na prechody a činely. Štruktúra skladieb je však pri tom jasne daná a nemení sa k nečakaným zvratom.

Celkové vyznenie posunuli k severskému chrasteniu, čo vytvára pocit akéhosi zvukového „zrna“, odstraňujúceho vyleštenosť, takže kto má už plné zuby dokonalej produkcie, ten si príde na svoje. Mohutnejšie znejúce bicie, a hlavne, do popredia vytiahnuté kopáky zas dotvárajú hlavný basový efekt. Veľmi ma baví živelný a dravý hlasový prejav vokalistu Ľuba Lokšu, ktorému ale nechýba ani hĺbka. Svoje vokálne cvičenie miestami obohacuje aj o škrek či navrstvený hlas.

MORDUM

Jednotlivé skladby sa aj tentokrát začínajú rôznymi intrami, či už z hororových filmov alebo sú vyskladané zo zvukových samplov, ale oproti minulosti sú už kratšie, čo je pozitívne. Úvod albumu začína nekompromisne. „Superbia“ (Pýcha) predostrie zúrivé pasáže poprepletané s brutal death metalovými sekačkami, gitarovými sólami, ale aj technickou hrou, a to ako na šiestich strunách, tak aj na bicích. Korunku tomu dáva Ľubo Lokša, ktorý znie, ako keby bol len pár chvíľ od prepadnutia sa do úplného šialenstva, k čomu dopomáha aj riff vytvárajúci stupňujúce napätie.

„Luxuria“ (Smilstvo) je potom jedna z najlepších skladieb na albume s drviacim efektom. Po atmosférickej inštrumentálke „Souls“ prichádzajú striedavé momenty. „Gula“ (Obžerstvo) pripomenie ústredným riffom songu „Homicidal Retribution“ od DYING FETUS, ale väčšiu pozornosť upúta jediná skladba v slovenčine „Ira“ (Hnev) – a to svojou dravosťou, tučným riffovaním a odlišným prístupom k vokálu. „Acedia“ (Lenivosť) je opäť o trochu slabšia záležitosť, avšak kvalita narastá s nasledujúcou „Invidia“ (Závisť) nesúcou v sebe grindový charakter.

Záver tvoria „Toxic World“, jedna z prvých skladieb MORDUM vôbec, čo je cítiť z jej jednoduchšej, ale funkčnej štruktúry a cover „Brain Feedback“ od legendárnej košickej skupiny XIBALBA. Ide o vernú prerábku, akurát sa oproti originálu líši pozmeneným úvodom.

Aj keď debut predsa len nakopával viac a mal väčší ťah na bránu, tak MORDUM opäť nahrali kvalitnú nahrávku, ktorej nechýba zúrivosť, kvalitné gitarové sóla a aj technická hra.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk