Počas celej doterajšej kariéry ENSLAVED bola pre nich severská mytológia pupočnou šnúrou do sfér mystiky a filozofie a tak nie je prekvapením, že si pre svoju ďalšiu radovku vybrali spracovanie konceptu boha Heimdala, syna samotného Odina. Písomných zmienok sa o ňom príliš veľa nezachovalo, ale archeologické nálezy naznačujú jeho výskyt už od doby bronzovej.

ENSLAVED – Heimdal

Po zvukovej stránke sa na novom počine nedejú žiadne nečakané veci, pretože sa opäť nahrávalo v nórskych štúdiách Solslottet a Earshot & Conclave Studios. O mix a mastering sa postarali dlhoroční spolupracovníci Jens Bogren a Tony Lindgren vo švédskom Fascination Street Studios.

Avšak ku grafickému stvárneniu albumu sa tentokrát pristupovalo inak. Kým v minulosti boli všetky vizuálne prvky riešené maľbami na mieru od dvorného spolupracovníka Truls Espedala, tak teraz sú tvorené analógovými fotografiami krajiny, o ktoré sa postarali vokalista a basák Grutle Kjellson a fotografka Mirjam Orman Vikingstad.

Jednou z vlastností, ktoré môžeme u ENSLAVED obdivovať, je ich 30-ročné nebojácne experimentovanie a objavovanie nových zákutí so zachovaním si svojej hudobnej DNA. A toto sa im darí bez vydania zlého albumu.

„Heimdal“ je muzikantsky vystavaný z viacerých vrstiev, do ktorých treba postupne prenikať, preskúmavať jeho zákutia a objavovať nové hudobné a zvukové podnety, ktoré začnú postupne vyskakovať. Nový materiál, aj keď s dynamickými explóziami, nepredostrie priamočiare hitovky, ale aj napriek tomu má popri pasážach vyzývajúcich k sústredenosti aj chytľavé momenty a láka k opakovanému počúvaniu. A ako povedal Grutle Kjellson, albumy, ktoré vyžadovali, aby sa do nich poslucháč ponoril, boli pre neho vždy najpríťažlivejšie.

Neraz sa objavia pasáže, kedy akustická, rytmická a hlavná gitara hrajú odlišné motívy a celkový výraz ešte dotvárajú elektronické prvky. Spočiatku môžu tieto drobné nuansy a gitarová kreativita pôsobiť nesúrodým dojmom, ale vyskladané sú tak, že zapadnú do seba a dávajú zmysel. Za túto sofistikovanosť a hudobnú vyzretosť treba poďakovať hlavnému skladateľovi Ivarovi Bjørnsonovi, ktorý je z demonahrávok a rôznych nápadov schopný skomponovať fungujúce skladby.

ENSLAVED. Foto: Roy Bjørge

Na prítomnosť jemne dávkovanej elektroniky a syntetizátorov sme u týchto Nórov zvyknutí, avšak na albume „Heimdal“ sú využité o čosi viac, ako bolo zvykom, no stále sú zakomponované vkusným spôsobom. Syntetizátorovými plochami a klávesami dotvárajúcimi hudobný podmaz, niekedy aj ekvilibristickým prístupom (rozhodne nie symfonickým), dýchne na poslucháča art rockový závan 70. rokov.

Bol som zvedavý koľko vokálneho priestoru dostane klávesák Håkon Vinje, pretože odkedy je v kapele bubeník Iver Sandøy, tak podstatnú časť čistých vokálov na štúdiových nahrávkach prebral on. Jeho prejav je tentokrát uvoľnenejší a viachlasne navrstvený. Najviac mu dá vyniknúť v skladbe „The Eternal Sea“. Jeho uprednostnenie mi rozhodne neprekáža, len je zaujímavé, ako bol Håkon Vinje jeho príchodom mierne odsunutý na vedľajšiu koľaj.

A keďže dve ústredné postavy skupiny Grutle Kjellson a Ivar Bjørnson majú radi GENESIS, tak si hovorím, že si zrejme naplno užívajú, že disponujú spievajúcim bubeníkom. Pri vplyvoch a obľúbených hudobníkoch treba do zoznamu popri nemeckom thrash metale pripočítať aj LED ZEPPELIN, KING CRIMSON či Davida Bowieho. Ešte stále je niekto prekvapený z bohatej zvukovej palety ENSLAVED?

Album začína za zvukov veslovania do nového dňa a hlavne úžasným trúbením na roh oznamujúcim úsvit, ktorý nahral Eilif Gundersen z formácie WARDRUNA. Hneď v úvodných sekundách vás má kapela presne tam, kde chce.

Začiatok v podobe piesní „Behind the Mirror“ a „Congelia“ nesie v sebe ešte istý pocit zovretia či niečoho ťaživého. „Congelia“ čerpá silu z black metalovej minulosti, mystiky a hypnotickej monotónnosti. Od „Forest Dweller“ s archaickou náladou a hudobno/vokálnymi erupciami začnú piesne viac „dýchať“.

ENSLAVED. Foto: Roy Bjørge

V „Kingdom“ asi najlepšie fungujú elektronické vsuvky, výrazná je trilkujúca sólová gitara a v polovici sa vynorí vlna psychedélie, ktorú skupina dotvorila použitím nahrávky Sveinbjörna Benteinssona. Ten znie ako šaman v horúčkovitom rozpoložení smerujúcim do nakopávajúceho záveru. Pozoruhodná vec! Len pre zaujímavosť dodám, že Benteinsson (1924-1993) bol vodcom Ásatrú, náboženskej organizácie pohanstva, a spevák „Rímur“ islandských epických básní. Taktiež pomohol získať v krajine uznanie predkresťanského pohanstva islandskou vládou.

Zádumčivý úvod v „The Eternal Sea“ sa preklopí do parádne odsýpajúcej rytmiky, vynikajúcej vokálnej linky, drobný syntetizátorový motív vypĺňajúci miesta bez spevu dodáva úžasnú náladu a nechýba ani explózia tvrdosti.

Síce som spomenul, že od albumu netreba očakávať priamočiare hitovky, tak predsa len si tu jedna taká svoje miesto našla. „Caravans to the Outer Worlds“ rastie aj vďaka svojej energii každým vypočutím. Sme doslova svedkami koncertu oboch gitaristov a sebavedomého vokálu, pričom skladbe nechýba ani atmosféra. Drobnou nevýhodou môže byť, že verní fanúšikovia ju už poznajú z predošlého EP, a tak sa už nedostaví moment, ako pri prvom zoznámení, ale to samozrejme nijak neznižuje jej kvality.

Titulná „Heimdal“ môže dať spomenúť na záverečnú skladbu „Hiindsiight“ z albumu „E“ a to kvôli jej ťažkotonážnej podladenosti. Do severského folklóru ju posúva prostredná časť v nórskom jazyku, opäť v mysticko-psychedelickej atmosfére, aby to kompletne uzavrel sekajúci riff a ozvenou doplnený spev Ivera Sandøya.

Album „Heimdal“ bol prvou tohtoročnou nahrávkou, na ktorú som mal uprenú veľkú pozornosť. Novinka predstavujúca aj vzťah syna a otca medzi postavami Heimdala a Ódina odzrkadľuje za tých tridsať rokov dialóg medzi mladou a staršou verziou ENSLAVED. A tá, pretavená do minulého, súčasného a budúceho zvuku kapely, prináša výborný hudobný zážitok.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk