Už keď som sa dostal ku zvuku, tak rovno dodám, že album sa nahrával v Poprade u Martina Barlu, ktorý sa im postaral o kvalitne znejúci sound. Barla sa následne ujal aj finálneho mixu a masteringu. Ja som hlavne rád, že o prepálenej hlasitosti, čo je dnes akosi v móde, tu nemôže byť ani reči.

Skupina stavia na svojom debute hlavne na skĺbení dvoch vlastností a to melodiky a potrebnej agresie. A toto spojenie sa im účinne podarilo. Nemáme čo dočinenia ani s prehnane agresívnym klepačkovým poňatím, pretože títo piati páni sa snažia o pestrú výstavbu jednotlivých skladieb. Výbornú prácu odviedlo gitarové duo Narakh a Nebbulus, ktorí sa zamerali na to, aby ich hra pôsobila zaujímavo a pestro. Dalo by sa povedať, že v ich podaní sa stále niečo deje. Okrem klasických tremolo pasáži v blackovom zvuku sú tu zakomponované aj pre black metal netypické sóla, či s citom na detail vyšperkované melódie a vyhrávky. Vokalista Nrem dobre pracuje so svojím spevom a využíva niekoľko polôh, od havranieho škreku, až po hĺbky. V niektorých momentoch dosť výrazne pripomína svojím hlasovým prejavom Legiona, teda niekdajšieho vokalistu MARDUK.

Nerád by som vypisoval vlastnosti všetkých piesní, ale spomeniem moje najobľúbenejšie. Tie sú však takmer všetky, pretože nahrávka je kvalitatívne veľmi vyrovnaná. Hneď prvé dve skladby, ktoré otvárajú album „Seduction – Cold Light Hypnosis“ a „Sirius – The Dark Rebirth“ sú silnými záležitosťami, kde to začína pekne od podlahy. Hlavne druhá „Sirius – The Dark Rebirth“ je najväčšia „hitovka“ a jedna z najpriamočiarejších vecí na albume, ktorej úvodná a záverečná gitarová vyhrávka sa vám zaryje do pamäte, a jej výborná vokálna linka, ktorou disponuje bude spôsobovať, že text tejto piesne si budete s radosťou hulákať.

Za zmienku stojí aj predposledná „Nyx – Over My Shadows“, kde v jej polovici sa strhne parádna víchrica so skvelými gitarami. No näjväčším klenotom je záverečný takmer deväť minútový opus „Darkbringer – Cursed in Time“, kde kapela ukázala, že vie vytvoriť aj príjemne znepokojujúci pocit – vynikajúca atmosféra a ústredná melódia, text, úsporná, avšak zaujímavá hra bubeníka, či skvelo sa dopĺňajúce dva druhy vokálov (na nahrávke hosťuje v dvoch skladbách Lukáš Lončík) robia z tejto piesne čistú dokonalosť, ktorá je v jej závere ešte korunovaná fantastickým outrom, o ktoré sa kapele postaral jazzový gitarista Luboš Brtáň. Vedel by som si k tomuto songu predstaviť nejaký epický klip a bolo by to „kulervoucí“.

Textovú časť albumu mal takmer vo všetkých prípadoch na starosti gitarista Narakh (v dvoch prípadoch mu vypomohol Pavol Magál), ktoré pojednávajú o temnote v súvislosti s nekonečným vesmírom a rôznymi dimenziami. Ide teda v podstate o dosť netypické veci pre black metalovú kapelu. Hodnotím to však ako plus, pretože to pôsobí neopozerane a Narakh ukázal, že vie písať zaujímavé texty. Okrem samotnej hudby sa mi na DARKTIMES páči ich profesionálny prístup aj k iným veciam, či už je to pri živých vystúpeniach (image, pódiové prevedenie), ale aj marketing okolo skupiny, ako promo fotky či tvorba artworku. Mimochodom, ten im robil Néstor Ávalos, ktorého práce zdobia také zvučné kapely ako ROTTING CHRIST či BLOODBATH. Na záver len skonštatovanie, že DARKTIMES začali svojím prvým dielom trilógie výborne a mne urobili určite radosť.