Disarmonia Mundi – The Isolation Game

Musím sa priznať, že Disarmonia Mundi je jedna z mála kapiel, ktorá ma ešte pred vypočutím akejkoľvek skladby zaujala jej názvom. Aj preto som pred pár rokmi „ochutnal“ ich album Fragments of D-Generation. Čo, respektíve kto Disarmonia Mundi vlastne je? Je to talianska formácia hrajúca melodický death metal. Svoju históriu začala táto kapela písať v roku 2000, keď Ettore s partiou svojich kamarátov zložili a nahrali v domácom štúdiu počin pomenovaný Nebularium. Táto nahrávka mala výborné ohlasy ako u fanúšikov, tak aj u kritiky a tak Disarmonia Mundi podpísala konkrakt s vydavateľstvom na ďalšie 2 albumy. Vtedy ešte v inej zostave. V zostave kapely počas nahrávania druhého albumu nastali rôzne turbulencie. Ku kapele sa pridal Claudio, aby posilnil vokálnu stránku, hosťom na albume Fragments of D-Generation bol aj Speed zo skupiny Soilwork. Tento album zožal veľký úspech a tak ho o 2 roky neskôr, v roku 2006 nasledoval tretí počin tejto talianskej formácie s názvom Mind Tricks.
Pred začatím počúvania nového albumu The Isolation Game som si zaspomínal na moju najobľúbenejšiu skladbu od Disarmonie Mundi, ktorou je Common State of Inner Violence. Táto skladba sa nachádza na albume Fragments of D-Generation, ktorý, ako som už spomínal, bol prvý, ktorý sa mi od tejto kapely dostal do uší. Skladba Common State of Inner Violence je na spomínanom albume prvá v trackliste, takže to bola vlastne úplne prvá skladba, ktorú som od Disarmonie Mundi vôbec počul. Určite sa pýtate, kam týmto mierim, tak vám to rovno aj vysvetlím. Táto skladba ostala v mojej pamäti a aj v mojom playliste aj dlho po tom, čo som sa k albumom ako celkom od Disarmonie Mundi veľmi nevracal. Ako som už spomenul, pred začatím počúvania nového albumu som si spomenul na túto skladbu z dôvodu, že som dúfal, že niečo podobné by sa snáď mohlo objaviť aj na novom albume. Moje ucho spozornelo hneď pri prvej skladbe Cypher Drone. Skladba začína taktiež nenápadným introm, ktoré je však pomerne krátke a hneď od začiatku dáva tušiť, že na albume bude použitých viac elektroniky, ako predtým, aj keď s podobnými prvkami sme sa mohli stretnúť už aj na albume Mind Tricks (napríklad v skladne Oceangrave). Chalani na nič nečakali už po pár sekundách to rozbalili. Prvá skladba skladba prináša očakávané melodic death metalové tempo, rytmus je však podľa mňa predvidateľný už od prvého počutia. Veľmi dobre pôsobí klasický prvok striedania Claudiovho „death“ spevu s Ettoreho klasickým spevom, ktorý obstaráva väčšinou refrény.
Aj keď sa dá vycítiť snaha o zmenu rytmu v jednotlivých skladbách, ja som tento dojem nadobúdal iba z úvodu piesní, keď som sa do nich započúval viac a viac, prišli mi dosť jednoliate. Druhá skladba sa nesie v podobnom duchu ako tá prvá. Skladbám to však na kvalite neuberá, tempo, ktoré obstaráva hlavne gitara je dobré, ako už býva pri tejto kapele dobrým zvykom. Ak by ste aj začínali nadobúdať monotónny dojem koncom druhej stopy, hneď vás z letargie vytrhne ďalšia v poradí – Perdition Haze. Aj keď tempo oproti úvodu skladby zvolní, v tejto skladbe vyniká Ettoreho spev, striedaný pár sekundovými gitarovými sólami, po ktorých nasledujú Claudiove slohy a potom sa spevu opäť ujíma Ettore.
Náznakom nudy, či únavy z počúvania statočne bráni aj štvrtá skladba Building An Empire Of Dust, ktorá začína Claudiovým výkrikom a v tejto skladbe má gitara konečne približne rovnaké tempo takmer počas celého jej trvania, nie len v úvode. Tentokrát si refrén odbili oba hlasy – Ettoreho aj Claudiov – súčasne, čo znie veľmi dobre. Tempu opať kraľuje gitara, kratšie sólo sa dá nájsť aj  tejto skladbe. V piatej skladbe sa už hneď z úvodu objavujú aj bicie, čo poslucháča správne naštartuje. Diabolské tempo gitary je teda podporované aj bicími. V tejto skladbe môžeme badateľne postrehnúť niekoľko veľmi zaujímavých rytmických gitarových prechodov, ktoré mi doteraz chýbali. O vokálnu zložku je postarané rovnako ako aj v ostatných skladbách – prekrývaním Claudiovho a Ettoreho hlasu, väčšinou striedaním spevákov, občas si to však „strihnú“ naraz obaja. V tejto skladbe prevláda Claudio. Ettore sa však opäť viac zviditeľňuje hneď v nasledujúcej skladbe, ktorá nesie rovnaký názov ako celý album – The Isolation Game. Rytmus sa však opäť vracia k úvodu albumu, aj keď tu určité prechody sú, rytmus sa dá pomerne ľahko dopredu predvídať. Skladba Blacklight Rush, ktorá má o pár sekúnd dlhšie intro ako predošlé skladby mi prišla ako zatiaľ „najtvrdšia“ na tomto albume. Diabolsky našliapnuté tempo v úvode sa darí držať aj po zvyšok skladby a Ettore ukazuje aj iné polohy svojho hlasu. Doteraz to bolo klasické epické vyspevovanie refrénov podporené rýchlym tempom, teraz však Ettore tiež ukázal, čo je to metalový spev spolu s Claudiom. Približne v polovici albumu si chalani dali pauzu, ôsmou v poradí je totiž jedna z dvoch pomalých skladieb na tomto albume – kľudná inštrumentálka s názvom Glimmer. Aj keď ide len o krátku inštrumentálku, mám z nej rozpačité pocity. Na jednej strane chápem tento zámer ako krátke vydýchnutie aj pre poslucháča, ale niečo podobné by som možno privítal na nejakom power metalovom albume, zvlášť keď neskôr nás na albume čaká ešte jedna pomalá vec. Poslucháč si však oddýchne len na (takmer na sekundu presne) dve minúty. Nasledujúca skladba s názvom Ties That Bind opäť nastoľuje tempo spred pár minút. Táto skladba má opäť o niečo dlhšie intro ako väčšina, avšak nepodarilo sa jej prebudiť ma z letargie po predchádzajúcej inštrumentálke. Na toto miesto by sa určite viac hodila napríklad skladba Blacklight Rush, ktorá vo mne ešte doznievala. Dve tretiny skladby Ties That Blind mi opäť prišli monotónne, snaha o nápravu prichádza zmenou tempa, po ktorom prichádza trištvrteminútové sólo, kde sa opäť prelínajú gitary s bicími. V skladbe Losing Ground opäť vyniká Ettore, tentoraz v jednej piesni ukazuje viac variácií jeho hlasu, takže táto skladba ma opäť viac preberá k životu. Čo sa nepodarilo predošlej Ties That Bind, to Losing Ground statočne doháňa. Skladba Same Old Nails For A New Messiah pokračuje v nastolenom tempe z Losing Ground. Po nej prichádza výborný vypalovák Digging The Grave Of Silence, kde je namiešaná tá správna zmes gitarových riffov, bicích a spevu oboch spevákov. Cez refrén opäť spoločný spev oboch členov. Druhá polovica albumu sa mi páči viac, ako tá prvá, je živšia, veľmi podstatným prvkom je Ettoreho striedanie epického spevu so spevom metalovým. Skladby mi už nepripadajú až také monotónne ako v prvej polovici albumu, zásadný zlom prišiel so skladbou Blacklight Rush.  Po opäť krátkej a pomalej inštrumentálke Beneath A Colder Sun prichádza na rad posledná skladba na albume so zaujímavým názvom The Shape Of Things To Come. V nej Disarmonia Mundi predvádza osvedčenú klasiku. Najprv Claudiov uvedenie do skladby Claudiovým „nárezom“, ktorý je nasledovaný Ettoreho klasickým spevom.

Žáner: melodic death metal
Krajina pôvodu: Taliansko
Vydavateľstvo: Coroner Records, 2010
Web: http://www.disarmoniamundi.com/
Zostava:
Ettore Rigotti – gitara, bicie, spev, basa, klávesy
Claudio Ravinale – gothic vokály, texty
Hostia:
Bjoern „Speed“ Strid – vokály (Soilwork)
Olof Mörck – gitara (Nightrage)
Diskografia:
  Nebularium – 2001
Fragments of D-Generation – 2004
Mind Tricks – 2006
The Isolation Game – 2009
Tracklist:
Cypher Drone (4:29)
Structural Wound (3:18)
Perdition Haze (4:20)
Building An Empire of Dust (4:24)
Stepchild Of Laceration (5:02)
The Isolation Game (4:05)
Blacklight Rush (3:48)
Glimmer (2:01)
Ties That Bind (4:05)
  (4:15)
Same OldLosing Ground Nails For A New Messiah (3:58)
Digging A Grave Of Silence (4:19)
Beneath A Colder Sun (1:25)
The Shape Of Things To Come (4:11)
Definitíva:
Album je viac než len počúvateľný.
Poslucháča drží vo výbornom tempe
(aj napriek dvomi pre mňa rušivými,
pomalými inštrumentálkami).
Aj keď je dodržané výborné rýchle tempo,
hlavne v prvej polovici albumu chýba
na ňom viac nápadov a experimentov.
Takmer každá skladba začína
podobným niekoľko sekundovým introm,
v ktorom je cítiť masívne použitie
elektonických prvkov. Album poslucháča
určite nenudí aj vďaka veľmi dobre
spracovanej vokálnej
stránke Claudia a hlavne Ettoreho.

Autor: Fiju

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články