LACUNA COIL – Delirium

„Delirium“ je v poradí ôsmy album talianskej metalovej skupiny LACUNA COIL. Tento album bol pre kapelu poriadnou výzvou, pretože formáciu posledné roky opustilo viacero jej pôvodných členov a z originálnej zostavy ostali iba speváci Cristina Scabbia a Andrea Ferro spolu s Marcom Zelatim (basgitara/klávesy).

Hlavnou otázkou teda bolo, ako bude novinka po takej výraznej muzikantskej zmene vyzerať. LACUNA COIL otvárajú týmto albumom novú éru svojej hudobnej kariéry a vyzerá to tak, že viac smerujú k smelšiemu a divokejšiemu alternatívnemu metalu.

lacuna-coil-delirium

LACUNA COIL – Delirium

„Delirium“ v jeho samotnom význame je stav zmätenosti, ktorý vznikol napríklad dôsledkom choroby, operácie, alebo použitím  liekov, či alkoholu. Delírium zvyčajne začína náhle a môže byť desivé nielen pre osobu, ktorá to zažíva, ale aj pre jej okolie. Tento jeho význam snáď ani lepšie nemohol vystihnúť charakter celého albumu, ktorý je tým najagresívnejším, aký kapela doteraz vyprodukovala.

Pripravte sa, že na nahrávke nenájdete ani jednu baladu ako napríklad „Within Me“ alebo „ Distant Sun“ z albumov predošlých. Nový materiál nesie skrytú ideovú líniu dotýkajúcu sa vzťahov a ich problémov. Tiež sa venuje vplyvu médií a súčasných technologických hračiek na naše chovanie.

LACUNA COIL sú aktuálne na turné v dosť netradičných bielo-krvavých kostýmoch pripomínajúcich psychopatov, ktorí práve utiekli z blázinca. Pred oficiálnym vydaním tohto počinu skupina vypustila do éteru až tri skladby „The House of Shame“, „Delirium“ a „Ghost in the Mist“.

„The House of Shame“ otvára album jemným introm, ktoré odrazu prerušia agresívne metalové riffy. Tie majú u poslucháča nabudiť strach. Skladba je výborný vypaľovák a jej energia sa výborne hodí na koncerty.

Ak poznáte predošlú tvorbu týchto Talianov, budete veľmi prekvapení mužským vokálom Andrea Ferra. Priznám sa, že tento chlapík mi nikdy nebol sympatický. Jeho hlas mi skôr pripomínal pokazený gramofón a zrejme aj preto som ho vždy poslušne ignorovala. Avšak pri spomínanom otváráku mi však skoro „zabehlo“ a jeho hlas ma natoľko prekvapil, že aj ten gramofón, akoby prešiel generálnou opravou pri počúvaní jeho growlov. U mňa má veľké plus. Jeho vokál konečné dopĺňa gotický charakter LACUNA COIL s nádychom alternatívneho pop metalu.

Lacuna-Coil-Main-Promo_delirium_2016

LACUNA COIL

Do pozornosti dávam aj pieseň „Breakdown“.  Ako inak, opäť skladba plná energie, dynamiky, jemnosti s prvkami vhodnej agresie. Najväčší progres počas posledných rokov urobil hlavne Andrea, pričom Cristina zostala svojej hlasovej polohe naďalej verná. V jej prípade to ale vnímam ako pozitívum, keďže zmena by nemusela nadchnúť jej skalných fanúšikov. Gitary sú tiež, aj napriek zmene hudobníkov, charakterovo tie isté, jednoducho, na aké sme boli u tejto formácie zvyknutí.

Pieseň „My Demons“ má skvelý text o našich chybách a slabostiach. Niektorí sa z chýb poučia, iní nie. A o tých iných je práve táto skladba. O ich osobných démonoch, ktorých sa je ťažko zbaviť. Song začína pomalšie, no po úvode sa slušne rozbehne gitarovým sólom. Pre mňa emocionálna vec, a každý zamilovaný, opustený či zranený, sa s ňou vie ľahko stotožniť. Andreove hrubšie vokály a growly sú príznačné pre všetky skladby tohto albumu, možno vďaka tomu má celkovo agresívnejšiu príchuť.

Medzi mojich absolútnych favoritov však patrí „Downfall“. Pieseň, ktorú si momentálne púšťam viackrát denne. Je to typicky gothic metalová skladba začínajúca klávesmi, na ktoré sa následne napojí Cristina svojim spevom. V tejto skladbe sa mi jej prejav páči snáď najviac. Skladba má však aj svoje negatíva a je to snáď jediná na albume, kde mi spev Andreu jednoducho vadí. Jej bonusom je však epické gitarové sólo od Mylesa Kennedyho (ALTER BRIDGE).

„Live to Tell“ bude mnohým poslucháčom od začiatku melodicky známa. Ide o cover verziu skladby popovej kráľovnej Madonny. Aj keď niet nad originál, čo väčšinou u hudobných coveroch platí, tento sa LACUNA COIL celkom vydaril. Originálnu skladbu obohatil hlbšou tóninou a Cristininým hlasom, ktorý sa miestami podobá originálu. Hlasivky si môžete zničiť aj pri skladbe „Blood, Tears, Dust“, či už keď budete napodbňovať growly alebo jačanie do výšin. V tejto piesni sa ako posila predstavil gitarista gitarista Mark Vollelung (NOTHING MORE).

Zhrnuté a podčiarknuté. „Delirium“ prináša veľmi vydarenú a kvalitnú produkciu metalovej hudby. Ťažké gitarové riffy, sóla, growly, prijemný hlas Cristiny Scabii a ostatné hudobné nástroje tvoria potrebnú symbiózu, ktorej meno je LACUNA COIL. Album je ľahko návykový pre jeho masívnu dávku kvalitných skladieb, ktoré majú ľahko zapamätateľné refrény. Moje top skladby na nahrávke sú jednoznačne „Unleashed Memories“, „Comalies“, „Karmacode“ a „Delirium“.

Hodnotenie autora: 7 / 10

Názor redakcie:
Najnovšia štúdiovka od talianskej partie okolo sympatickej Cristiny Scabbie nasadila latku poriadne vysoko a je dosť možné, že „Delirium“ vás dostane do hudobného delíria. Do kresla vás poriadne zatlačí už úvodná skladba „The House of Shame“, vďaka masívnemu vokálu Andreu Ferra hneď v úvode. Zaujala vás tvorba AMARANTHE, ale vadí vám príliš veľa elektroniky a pripadá vám to celé diskofilné? Milujete Shaaron den Adel, ale v tvorbe WITHON TEMPTATION vám chýba poriadny mužský chraplák? Potom je „Delirium“ to, čo hľadáte.

Skvelé striedanie Andreovho chrapláku a Christininho zamatového hlasu vás bude sprevádzať celým albumom. Navyše piesne z úvodu albumu „Broken Thing“ a „Delirium“ sa u mňa jednoznačne radia medzi najlepšie počiny roka.

Autor: Fiju

Hodnotenie autora: 9 / 10

Žáner: alternative rock/metal
Krajina pôvodu: Taliansko
Vydavateľstvo: Century Media Records
Dátum vydania: 27.5.2016
Web: www.lacunacoil.it
Zostava:
Cristina Scabbia – vokály
Andrea Ferro – vokály
Marco Coti Zelati  – basgitara, klávesy
Diego Cavallotti – gitara
Ryan Blake Folden – bicie
Tracklist:
The House of Shame (5:17)
Broken Things (3:59)
Delirium (3:16)
Blood, Tears, Dust (3:55)
Downfall (4:21)
Take Me Home (3:45)
You Love Me `Cause I Hate You (3:49)
Ghost in the Mist (4:14)
My Demons (3:58)
Claustrophobia (4:08)
Ultima Ratio (4:08)
Diskografia:
In A Reverie – 1999
Unleashed Memories – 2001
Comalies – 2002
Karmacode – 2006
Shallow Life – 2009
Dark Adrenaline – 2012
Broken Crown Halo – 2016
Delirium – 2016
Definitíva:
LACUNA COIL s ich aktuálnou novinkou „Delirium“ potvrdili, že zmeny v zostave, ako aj dlhoročné pôsobenie na scéne, nemusia mať iba negatívny dopad na hudobný rozvoj. Ťažké gitarové riffy, sóla, growly, prijemný hlas Cristiny Scabbie spolu s ostatnými hudobnými nástrojmi tvoria potrebnú symbiózu.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Redaktorka Valhalla.sk