MARTHUSOVI SA HRANÍM V CRADLE OF FILTH SPLNIL SEN

Rozhovor s českým bubeníkom CRADLE OF FILTH Martinom „Marthusom“ Škaroupkom som mal dohodnutý po skončení jeho bubeníckej Drum Clinic vo Zvolene. Priestor na zvedavé otázky však najskôr dostali fanúšikovia. Potom si Martin „Marthus“ Škaroupka zbalil bicie za pomoci niekoľkých fanúšikov, ktorí mu stále kládli zvedavé otázky, na ktoré však Marthus ochotne odpovedal. V tej chvíli som vedel, že toto bude viac ako príjemný rozhovor, pretože tento 30 – ročný bubeník na mňa pôsobil priateľským a skromným dojmom. A to sa aj potvrdilo. Prebrali sme rôzne témy, aj keď ústrednou bola samozrejme kapela CRADLE OF FILTH. 
Ako si spokojný s Drum Clinic, ktorá prebehla vo Zvolene a bola prvou na Slovensku v rámci Československého turné?
Úplne výborne. Ja som vôbec neočakával, že príde toľko ľudí. Som príjemne prekvapený a mám veľkú radosť. Preto som všetkým niekoľkokrát ďakoval a myslím si, že lepší štart som si nemohol priať.

Bubenícke workshopy až tak často nerobíš, takže dá sa povedať, že Drum Clinic sú pre Teba odreagovaním popri koncertovaní?
V prvom rade je to niečo iné. Chcel som to vyskúšať. Vyskúšať v tom zmysle, že workshopov bude viac za sebou. Na workshopoch hrám sám, som v centre diania ja, takže je to úplne iný pocit pri bubnovaní, ako keď hráš s kapelou a si jej súčasťou.

Od roku 2006 si členom populárnej kapely CRADLE OF FILTH. Ako si sa vlastne dostal do povedomia skupiny, že si sa nakoniec stal ich členom?
V roku 2004 som sa odsťahoval do Anglicka, kde som študoval a skúšal sa presadiť ako metalový bubeník. Vždy je potrebné mať kontakty, ktoré som sa snažil hľadať každý deň. No a jeden z týchto kontaktov ma o niekoľko rokov presadil práve do CRADLE OF FILTH. Tí, boli mojou hrou na bicie a profesionálnym prístupom k celej veci natoľko nadšení, že som sa stal ich novým bubeníkom.

Ako ťa prijali v kapele a aké máte vzťahy? Dá sa povedať, že ste priatelia alebo je to založené na profesionálnej báze?
Ja si myslím, že sme priatelia, dokonca veľmi blízky priatelia. S niektorými členmi veľmi blízky, s niektorými menej. Trávime spolu väčšinu času, poznáme svojich priateľov a poznáme sa všetci navzájom už niekoľko rokov. Stopercentne si myslím, že sme veľmi blízky priatelia, teda dúfam (smiech).

Poznal si tvorbu CRADLE OF FILTH ešte predtým ako si a stal ich členom?
Ja som ich fanúšikom od roku 1996. V roku 1997 som bol v Prahe na ich koncerte a doteraz mám odložené fotky s kapelou, keď som sa s nimi ako fanúšik fotil na autogramiáde. Doma mám aj ich mikiny, tričká, podpísané albumy z tej doby, proste všetko. Bol som obrovským fanúšikom CRADLE OF FILTH. Dá sa povedať, že hraním v tejto kapele sa mi splnil sen.

Ako prijalo tvoje okolie, priatelia a rodina, že si sa dostal do veľkej metalovej kapely akou CRADLE OF FILTH nepochybne je?
Prijali to normálne. Väčšina mojich kamarátov to aj tak nepočúva, takže to nebolo nič v tom zmysle, že by ich to odrovnalo. Rodičia mali radosť, to je jasné, takisto ako aj ja. Rodičia ma od malička podporujú v bubnovaní a tešili sa z toho, že všetku energiu, financie a úsilie, ktoré do mňa vložili sa zúročilo.

A ako si myslíš, že to prijal český národ? Si známejší, spoznávajú ťa ľudia na ulici?
Nie vôbec. Toto je úplný nezmysel. Vôbec si nemyslím, že ma niekto pozná alebo, že som známejší. Myslím si, že som úplne neznámy a že ma nikto nepozná. Nie je to také ako keby som hral v nejakej českej kapele.

Dani Filth oznámil, že pracujete už na nových skladbách, ktoré by ste mali začať nahrávať v marci. Ako ďaleko ste s prácami na novinke a akým smerom sa bude nový album uberať?
Už máme hotové tri skladby. Štvrtú máme rozrobenú a bude to old school. Na novom albume bude menej orchestrálnych prvkov, bude to definitívne krok iným smerom oproti posledným dvom albumom. Cítime, že je potrebná menšia zmenšia. Novinka by sa mala viac podobať starším nahrávkam, ale všetko ukáže čas. Aspoň tieto prvé tri skladby tak znejú.

Ku koreňom ste sa začali vracať už trošku aj na aktuálnom albume Darkly, Darkly Venus Aversa…
Pôvodne malo byť na ňom menej orchestrálnych prvkov, ale prečo to nakoniec skončilo tak, že ich tam bolo viac, tak to neviem. Asi to bola súhra náhod, alebo to tak chalani nakoniec chceli.

Ako funguje nahrávanie albumu? Zídete sa v štúdiu a odovzdávate si svoje nápady alebo si všetko posielate cez internet?
Všetci máme doma počítač s programom a všetci vymýšľame nové nápady. Potom si ich posielame a vymieňame. Už to, ale ani nejde, aby sme skúšali ako kapela v jednom meste, pretože každý býva niekde inde. Paul momentálne žije v Amerike, Dani býva v jednom meste v Anglicku, James býva tiež v Anglicku, ale v inom meste, Dave býva síce tam kde Dani, ale ja bývam zas v Česku. Avšak, keď je treba všetci sadneme do lietadla a zídeme sa v našej skúšobni v Anglicku. To väčšinou býva vtedy, keď už máme všetci hotové demá, povedzme 14 dní pred nástupom do štúdia. Zídeme sa celá kapela v skúšobni a spolu všetko cvičíme a hráme. Potom sa to natáča. Zaujímavé je, že túto skúšobňu majú CRADLE OF FILTH už od začiatku kariéry, teda od roku 1991.

Kto je hlavným autorom hudby v CRADLE OF FILTH?
Dani píše texty a nepíše hudbu. Hudbu píše hlavne Paul Allender a teraz už aj ja. Každý príde s nejakým nápadom, niečo donesie a aj to sa zapojí do skladateľského procesu, ale tvorivé jadro sa sústreďuje okolo Paula.

Už dlhšie sa hovorí o zámere CRADLE OF FILTH spraviť orchestrálny album. V akom štádiu to vyzerá práve s týmto albumom.
Tento album má vyjsť na jar 2012. Práve teraz je zmixovaných asi šesť skladieb a jedna z tých skladieb, ktorá sa má dostať na túto orchestrálnu nahrávku vyšla už na EP Evermore Darkly…

Stotožuje sa tvoja osoba s tematikou príbehov albumov a s filozofiou kapely CRADLE OF FILTH?
Stopercentne.

Okrem CRADLE OF FILTH stále pôsobíš v kapelách INNER FEAR a MANTAS, robievaš svoje Drum Clinic. Ako to všetko stíhaš?
To ťa musím poopraviť. V MANTAS som pôsobil v rokoch 2004 a 2005 a pokiaľ viem, tak táto kapela už dávno neexistuje. Jeff Dunn (ex – VENOM) ju pozdejšie premenoval na DRYLL a momentálne sa kapela volá M-PIRE OF EVIL a pôsobí v nej s ďalšími bývalými členmi VENOM.
INNER FEAR som založil v roku 1997 a okrem bicích a kláves píšem aj všetku hudbu. Kapela už niekoľko rokov nehrá koncerty, ale to sa možno zmení po vydaní nového albumu, pre ktorý momentálne hľadáme vhodné vydavateľstvo. Workshopy robím výnimočne, ale o to radšej, pretože vždy stretnem veľmi zaujímavých ľudí. Okrem toho sa venujem aj štúdiovej práci, takže keby niekto potreboval bubeníka, vie kde ho hľadať. A aby som spomenul všetky moje aktivity, ktoré robím v tomto roku, tak ešte koncertne vypomáham kapelám DOGMA ART, TITANIC a SYMPHONITY.

Ako si prezradil, tak momentálne pracujete na novom štúdiovom albume, ktorý bude prvým od roku 2003. Čo môžeme očakávať od tejto kapely po takej dlhej dobe?
Nový album vyjde začiatkom budúceho roka a bude obsahovať niekoľko nových skladieb, ale aj niektoré staršie, ktoré sme nanovo nahrali. Dôvodom prehrania starších piesní je to, že sme kompletne obmenili zostavu a v podstate sme nová kapela. Naše staršie albumy sa už nedajú ani zohnať, tie nahrávky sú už úplne zabudnuté a mne to prišlo ako škoda. Takže už asi pred tromi rokmi som sa rozhodol, že niektoré skladby prerobíme, dáme im nové aranžmá a upravia sa pre novú zostavu kapely. Doma už mám rozrobenú ďalšiu dosku INNER FEAR, ktorá je už defakto hotová, ale tú začneme nahrávať až v priebehu budúceho roka. Všetko to záleži na našej vyťaženosti.

S kapelou INNER FEAR som vás videl vystupovať v roku 2003 na dnes už neexistujúcom festivale More Than Fest v Banskej Bystrici. Hrali ste tam vtedy s kapelami ako ARAKAIN, MASTERPLAN alebo GAMMA RAY. Ako si spomínaš na toto vystúpenie?
Na to si dobre pamätám. Vtedy sa nám tam výborne hralo, bol to super festival, ktorý mal úspech. Na More Than Fest a naše vystúpenie tam mám len dobré spomienky.

Prečo si sa rozhodol dať na dráhu bubeníka? V čom ti učaroval práve tento hudobný nástroj?
To je ťažko povedať, pretože už ako malý chlapec som do všetkého búchal, všetko som považoval za bicie. Nejako sa to tak vyvinulo a asi to tak malo byť. Je to rovnaké ako pri klavíri. Už od malička hrám na klavír, a tak hrám od malička aj na bicie, ale bubny ma priťahovali z hudobných nástrojov najviac.

Kto je tvojím bubeníckym vzorom?
Už od malička milujem KINGA DIAMONDA, takže môj obrovský vzor je Mikkey Dee, ktorý momentálne pôsobí v MOTÖRHEAD. Potom uznávam Neila Pearta z RUSH. Neskôr ma samozrejme zaujal aj Gene Hoglan, čiže v podstate skôr mám radšej old school bubeníkov. Z novších bubeníkov ma ešte zasiahla éra Eda Warbyho z GOREFEST.

Čo si vypočuješ doma? Počúvaš striktne metalovú scénu, alebo sa nebrániš ani iným hudobným žánrom?
Nie je to iba metal, čo doma počúvam. Počúvam aj elektroniku alebo vážnu hudbu. Poväčšine stále počúvam tie isté staré albumy dookola. Nové albumy veľmi nepočúvam, pretože nato nemám ani čas a je ich strašne veľa. Dnešný trh sa mi zdá príliš presýtený novými kapelami a albumami a ťažko sa v tom vôbec vyznať. Fakt stále počúvam skoro to isté, na mysli mám, to čo som počúval pred 5 – 6 rokmi, stále teda staršie nahrávky. Samozrejme, od obľúbenejších kapiel si vypočujem aj novinky, ktoré im vychádzajú.

Na Slovensku máme dosť veľký problém s diváckou účasťou na koncertoch a podporou domácich kapiel všeobecne. V mnohých prípadoch sa stane, že ľudia neprídu ani na kapelu svetového mena. Navštevujem aj koncerty v Českej republike a tam až taký problém s návštevnosťou podľa mňa nemáte. Poväčšine sú koncerty zahraničných hviezd vypredané. Vnímaš tento rozdiel? Prečo to tak je, že v Čechách chodí na koncerty viac ľudí ako na Slovensku?
Toto fakt  neviem posúdiť. Možno je to dobou, lebo sa pamätám, že keď som v období rokov 1999 až 2002 často hrával v Dúbravke v Bratislave alebo Žiline, tak divácka účasť bola vždy dobrá. Asi sa tu niečo zmenilo, ale určite treba hľadať riešenie. My sme napríklad s CRADLE OF FILTH tento rok hrali putovné festivaly Metalfest, ktoré prebiehali v Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, v Čechách a všade bola divácka účasť veľmi slušná. V Maďarsku bolo možno o niečo menej ľudí, ale aj tak tam bola masa fanúšikov. Keď vo vašich okolitých štátoch chodí na koncerty veľa ľudí, tak neviem, prečo práve na Slovensku ľudia nechodia. To sa asi fakt stáva na nejakých konktrétnych koncertoch alebo festivaloch. No, zas na druhej strane aj v Českej republike máš veľa koncertov, na ktoré príde 20 ľudí.

Autor: Stillborn