TOP ALBUMY ROKA 2011

Ďalší rok uplynul ako voda, ši sa nám to chce veriť alebo nie. Žijeme v uponáhľanej dobe, kedy každý z nás má voľného času veľmi málo. Každý trávi voľný čas po svojom. Nik z náš by si nemal odoberať aspoň malý kúsoček voľného času, ktorý by venoval len a len sebe, prípadne svojím záľubám. S voľnom je to ťažké, ale každý z našej redakcie ho obetoval aj Valhalle a jej čitateľom. Jednou z našich najväčších záľub je rocková a metalová muzika, ktorej s radosťou obetujeme naše voľno. Práve počúvanie nielen nových hudobných nosičov je jedna z činností, ktorá nás napĺňa a s radosťou o nej napíšeme aj pár riadkov. O to väčšie potešenie máme, keď sa nám do uší dostane skvost. Hovorí sa síce, že v poslednej dobe prevažuje kvantita nad kvalitou (čo je v podstatnej miere aj pravda), ale aj v mori mnohých nových kapiel a albumov dokážu hudobníci vytvoriť skvostné diela. V prvej časti nášho hodnotenia uplynulého roka sa obzrieme práve za Top albumami roka 2011.
Stillborn

Po veľmi dlhom rozmýšľaní viem, že aj tento rok bolo naozaj niekoľko skvelých albumov, ktoré sa v mojom osobnom rebríčku zaradia naozaj veľmi veľmi vysoko. Niektoré možno nebudú zodpovedať môjmu bodovému hodnoteniu z recenzií, no dôvod je jednoduchý. Body by som zrejme nemenil ani s odstupom času, ale predsa len niektoré albumy sa stali môjmu srdcu bližšie, než ostatné, takže v konečnom a subjektívnom dôsledku je to normálne. Možno sa budete niektorí čudovať prečo sú tam rôzne štýly, ale na to napíšem iba toľko, že vždy som mal širší záber…Albumy sú určené bez poradia, ale naveľa, keby som mal určiť, tak tým Topom u mňa je zrejme Macine Head a Unto the Locust a hneď za ním Pain s nahrávkou You Only Live Twice.
Anaal Nathrakh – Passion: Britské duo dokázalo opäť bravúrne skĺbiť grindové prvky s melodickými priam až blackovými vokálmi a počúva sa to naozaj skvele. Anaal Nathrakh svoju deštrukciu sveta stále zdokonaľujú.
Deicide – To Hell With God: Americkí neznabohovia prišli vo februári s ďalším nekompromisným dielom, ktoré ma dostalo.
Demonaz – March of the Norse: Šedá eminencia Immortal Demonaz prišiel s debutovým albumom, ktorý v sebe nezaprie prvky Immortalu, ale je oveľa hymnickejší a melodickejší.
Exhumed – All Guts, No Glory: Títo Američania prišli po 6 rokoch s novým albumom, ktorý je neúprosný nielen vďaka chorobnému vokálu Matta Harveyho, ale aj death/grindovým pasážam.
Fleshgod Apocalypse – Agony: Talianski hudobníci do svojho druhého albumu vhoidne zakomponovali prvky klasickej hudby, čistý vokál a vzniklo tak netradičné a veľmi dobré death metalové dielo.
Lock Up – Necropolis Transparent: Lock Up sa vrátili s neuveriteľne našlapaným albumo Necropolis Transparent, ktorý vám nedá vydýchnuť od úvodu do konca.
Macabre – Grim Scary Tales: Americké trio prišlo s ďalšou svojou porciou typického „veselého“ death/grindu a opäť to stálo zato.
Machine Head – Unto the Locust: zrejme nad všetkými Top albumami roka 2011 sa u mňa týči novinka od Machine Head. Štvorica hudobníkov priniesla absolútne premakaný album, ktorý obsahuje typické prvky ich tvorby, avšak opäť sa novinkou posunuli niekde ďalej. Jednoducho Machine Head sú páni muzikanti.
Pain – You Only Live Twice: azda najtvrdší album Petra Tägtgrena pod hlavičkou Pain priniesol množstvo skvelých melódií a vynikajúcich textov.
Shining – VII. – Fodd Forlorare: Niklas Kvarforth síce spravil zrejme „najmäkší“ album, no opäť v plnej a jasnej réžii Shiningu.
Vader – Welcome To the Morbid Reich: Vader sa novinkou naozaj vrátili ku svojim koreňom a nahrali naozaj skvelý album.

Fiju



Turisas – Stand Up Fight: Zatiaľ moja jediná desiatka v hodnotení na Valhalle. Ďalšia folk metalová lahôdka, pre mňa určite album roka. Využitie folk metalu na strhujúce hymnické skladby podporené výborným tempom  ma dostalo.
Amaranthe – Amaranthe: Pre mňa po Turisas druhý najlepší album roka a titul pomyselného Nováčika roka. Debut Amaranthe je zároveň v metalovej komunite asi najrozporuplnejším a mnohými aj zatracovaný album. Nájdu sa však aj názory, ktorý tento album nepovažujú za metalový, mňa však očarila kombinácia troch spevákov v kapele a výborné moderné poňatie power metalu.
Alestorm – Back Through Time: Výborný veselý album od škótskej kapely, ktorý upúta svojou priamočiarou a jednoduchosťou spojenú s energickosťou.

Scream

Rok 2011 vynikal vydanými nahrávkami v štýle progresívneho metalu, takže výber do hodnotení je skutočne náročný. Niektoré skupiny prekonali samé seba alebo už štandardne vysoko držia kvalitu na vysokej úrovni. Sklamaní bolo skutočne málo. Moje top albumy ú zoradené podľa abecedy bez poradia.

Born of Osiris – The Discovery
Dream Theater – A Dramatic Turn Of Events
In Flames – Sounds Of A Playground Fading
Leprous – Bilateral
Megadeth – Th1rt3en
Mastodon – The Hunter
Symphony X – Iconoclast
Textures – Dualism
Trivium – In Waves
Vildhjarta – Masstaden

Darksinia

1. Nightwish – Imganinaerum
2. Within Temptation – The Unforgiving
3. Evergrey – Glorious Collision
4. Stratovarius – Elysium
5. Dream Theater – A Dramatic Turn of Events

Demonick

Pri tom množstve albumov, ktoré dennodenne vychádzajú nie je jednoducho možné dať šancu každému cd. Ja osobne som z tejto záplavy kapiel dosť znechutený, a tak som v priebehu roka vsádzal na skôr dobre zavedené značky, hoci sa vyskytla i nejedna neznáma perla, ktorá mi prehádzala TOP rebríček albumov. Potešilo ma, že snáď každá moja srdcovka vydala v tomto roku album, avšak vo väčšine prípadov išlo tak trochu o sklamania. Dnes však dajme šancu tomu najlepšiemu, čo som v priebehu roka mal možnosť počuť a samozrejme náležite zhodnotiť. Rebríček je bez poradia.

Leprous – Bilateral: kapela, o ktorej som nemal do istej doby ani tušenia. Svojím v poradí druhým albumom ma však totálne posadili na zadok. Jednoznačne najlepšia nahrávka roku 2011!
Korn – The Path Of Totality: parádne prekvapenie na záver roka od momentálne dosť zatracovanej kapely. Skvelý a brutálne chytľavý mix dubstepu, elektroniky a ich tradičného nu-metalu.
Textures – Dualism: kapela vymenila speváka a dokázala, že aj naďalej patrí k tomu najlepšiemu, čo kedy vyšlo z krajiny tulipánov.
Čad – Ťažký kov: tutovka, ktorá snáď nemôže sklamať. Veselá partička zo Svätého Júra opäť dokazuje, že na Slovensku prakticky nemá konkurenciu, čo dokazuje aj chystané turné s Napalm Death!
Anaal Nathrakh – Passion: k tejto doske snáď ani nie je čo dodať. Úplná deštrukcia v podaní „anaalov“ s jej typickými ingredienciami. Skvelé nápady – extrémne podanie!
Pestilence – Doctrine: album asi nesadol každému, avšak mne osobne veľmi! Skvelé riffy, svojský spev, dokonalý zvuk – proste doska, ktorá sa púšťa jedine na maximálnej hlasitosti.
Arakain – Homo Sapiens…?!: snáď najlepší album „áčiek“ nového milénia! Metalmorfóza či Warning! síce možno mali niektoré skladby lepšie, avšak ako celok je toto dielo bezchybné. Tridsať rokov existencie a takto svieže cd, klobúk dole páni muzikanti!
Nightwish – Imaginaerum: album kapely, od ktorej som neočakával už úplne nič. Avšak predsa parádne prekvapila a prišla opäť s množstvom melódií, ktoré si musíte pospevovať cestou do práce.

Shelvis

Oproti predchádzajúcemu roku bol pre mňa rok 2011 albumovo dosť slabý. Najviac ma snáď zaujali tieto dva, ale rozhodne by som ich neoznačila ako Top.

Symfonia – In Paradisum: Timo Tolkki oprášil skvelú éru Stratovarius, len za mikrofónom exceluje André Matos. Škoda, že kapela nemala dlhšiu životnosť, Timo totižto ohlásil pred pár týždňami jej koniec, ako aj koniec svojej hudobnej kariéry.
Stratovarius – Elysium: melodický, svižný album, ktorý sa dobre počúva.

Ruun



Cold Body Radiation – Der Twillight: Ukazovateľ nového smeru pre zblúdilé post blackové zoskupenia. Bezhraničná krása slobodomyšlienkárstva.
Alice Cooper – Welcome 2 My Nightmare: Starý pes sa vrátil v životnej forme.
Solstafir – Svartir Sandar: Islandská sopka paralyzovala svet a táto nahrávka to isté dokázala urobiť na mne.
Vader – Welcome To The Morbid Reich: ABSOLÚTNY KULT, už teraz!!!
Heretoir – Nosce Te Ipsum: Ak máte radi Alcest alebo Les Discret, ste na správnej adrese.
Wolves in the Throne Room – Celestial Lineage: Pokračovanie tam, kde skončil predošlý album s prímesou nových jemných chutí.
Enslaved – The Sleeping Gods (EP): Pre každého fanúšika Enslaved je toto EP nutnosť aj keď takmer nezohnateľné.
Shining – VII. – Fodd Forlorare: Progres sa na sedmičke niekomu javil ako vymäknutie, ale ono to je pocta matke a ja na tom nevidím nič zlé. Nový, nie tak depresívny, ale stále smutný smer nahrávky mi imponuje.
Ulver – Wars Of The Roses: Predpovedali im, že budú znieť ako Depeche Mode a oni sú to zase „iba“ Ulver

Pyži



Theocracy – As the World Bleeds:  Veľmi dobrý power/prog album, ktorý vyčnieva takmer nad všetkým, čo sa v posledných rokoch v tomto odvetví udialo.

Dodo



Z môjho pohľadu bol rok 2011 pomerne bohatý na dobré dosky. Kvantitatívne bolo  potešenia viac ako sklamania. Konštatujem však, že tento rok nepriniesol pre mňa jednoznačného lídra ako minulý rok, kde to u mňa vyhrali Švédi SEVENTH WONDER s albumom The Great Escape.  Na druhej strane sa niesol tento rok vo vzácnej vyrovnanosti a tak budú moje rebríčky bez poradia a s vedomím, že určite na niečo zabudnem, lebo tohto roku bolo tých albumov na stovky.

Within Temptation – The Unforgiving:
koncepčný album na báze komiksu ponúka síce mierny odklon k rockovejším vodám, kde metalisti asi budú škrípať zubami, no melódie spievané Sharon den Adel majú svoju harmóniu a krásu bez ohľadu na hudobnú škatuľku.
Reinxeed – 1912: workoholik Tommy Johansson snáď ani nespáva a pripravil v priebehu troch rokov už štvrtú dosku, ktorá je famóznou speedovou jazdou, pri ktorej by sa mohla červenať aj ranná Sonata Arctica
Serenity – Death & Legacy: príjemne sofistikovaný materiál, ktorý v sebe spája nádych tvorby Kamelot a vkusne zakomponované orchestrálne aranžmány.
Amorphis – The Beginning of Times: hudobné pokračovanie predošlého počinu Skyforger síce neposunulo kormidlo k nejakým experimentom, avšak takto to funguje stále veľmi dobre.
Amaranthe – Amaranthe: Iron Maiden majú troch gitaristov, Amaranthe majú troch spevákov – debut si trúfol na ocukrený gýč, pop, metal a buď to budete milovať alebo nenávidieť.
Dragonland – Under the Grey Banner: ak by film Pán prsteňov mal mať aj nejaký metalový soundtrack, tak by znel pravdepodobne asi nejako takto.
Dream Theater – A Dramatic Turn of Events: tak sme sa dozvedeli, že Dream Theater fungujú stále dobre aj bez Mika Portnoya, karavána ide ďalej.

Juldo

Rok 2011 bol znovu prekvapujúci a plný zaujímavých noviniek vo svete metalovej hudby. Pre mňa patria medzi najvýraznejšie a teda top albumy roka tieto:

Nightwish – Imaginaerum: opäť sa potvrdilo, že do čoho sa pustí skupina okolo Tuomasa Holopainena, to stojí za to. A hoci sa na album čakalo až do konca roka, jeho samotná kompozícia (orchestrálky, zbory, chorál, spev) myšlienka i celkový dojem predčili všetky očakávania a opäť sme sa dočkali niečoho „nového“ zaujímavého v tvorbe Nightwish.
Amaranthe – Amaranthe: Veľmi vydarený a počúvateľný album tejto novej kapely na metalovej scéne. Skĺbenie troch vokálov, energicky ladeného power metalu, rýchlych melodických prvkov a chytľavosťou skladieb urobila na mňa táto šestica vysoko pozitívny dojem.
Arch Enemy – Khaos Legions: nesklamali. Kapela okolo charizmatickej Angely Gosow v roku 2011 priniesla ďalší skvost do zbierky všetkých, ktorí majú radi melodický death metal. Nadupané solá, silné a výbušné skladby, plus nezabudnuteľný hlas speváčky Angely sa podpísali pod tento výborný album.

Podľa jednotlivých hodnotení redaktorov nám vyšli tri Top albumy roka, ktoré dostali zhodne po tri hlasy:  Amaranthe – Amaranthe, Dream Theater – A Dramatic Turn of Events a Nightwish – Imaginaerum.

Odporúčané články

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk