ALBUMY ROKA 2011, KTORÉ NÁS POTEŠILI

Albumov, ktoré vyšli vlani bolo opäť viac ako dosť. Trh už začína byť presýtený, o tom niet pochýb. Avšak stále sa nájde množstvo nahrávok, ktoré nás vedia nadchnúť alebo potešiť.  Samozrejme stále nás teší aj to, že objavíme nové kapely, ktoré stoja za povšimnutie a že sa stále nájdu albumy, ktoré nás milo prekvapia. Ponúkame vám ďalší redakčný prehľad. Tento krát ide o albumy, ktoré nás potešili alebo milo prekvapili a radia sa medzi to lepšie, čo muzikanti nahrali v roku uplynulom.
Stillborn



Opäť raz aj rok 2011 sprevádzala v mojom prípade najmä hudba. Takže albumov, ktoré ma potešili, či milo prekvapili bolo neúrekom. Škoda, že dnešný trh je už presýtený, lebo určite viaceré z týchto albumov, by si zaslúžili ešte väčšiu pozornosť aj z mojej strany.

Potešili:
Agnostic Front – My Life, My Way: legendárna hc formácia nesklamala ani tentokrát a album My Life, My Way má svoju obrovskú silu.
Ajattara – Murhat: Kapela okolo Pasiho Koskinena urobila vynikajúcu a temnú nahrávku, samozrejme spievanú vo fínčine.
Amon Amarth – Surtur Rising: Dnes už mediálna mašinéria Amon Amarth novým albumom Surtur Rising potešila. Je pravdou, že kapela vsadila na istotu, ale ich melódie z hlavy opäť len tak ľahko nedostanete.
Amorphis – The Beginning Of Times: na novinke hrá prím najmä klavír a vynikajúci Tomi Joutsen. Album Beginning of Times poteší srdce nielen fanúšika staršej tvorby, ale aj fanúšika, ktorý sa z ich tvorbou ešte nestretol.
Anthrax – Worship Music: Návrat ako hrom. Nikdy som nebol veľkým fanúšikom tvorby Anthrax s Belladonnom, ale musím uznať, že tento album má svoju silu a čaro.
Arakain – Homo Sapiens…?!: Českí matadori nahrali vyváženú thrashovú nahrávku so skvelými textami.
Arch Enemy – Khaos Legion: Z Arch Enemy sa taktiež ako z Amon Amarth už stala mediálna metalová mašina. Na novinke trošku „zmäkli“, do popredia sa dostalo viac heavy prvkov, ale Angela svoje hlasivky stále drží poriadne vo svojich opratoch.
Arkona – Slovo: Zo začiatku mi tento album „nevoňal“, pretože Arkona stavila na ľudovosť a trošku spomalila, ale časom vyplávali na povrch krásy tohto albumu.
Djerv – Djerv: Pre mňa osobne prekvapenie roka. Nová nórska kapela okolo speváčky Agnete Kjolsrud, ktorá má nezabudnuteľný vokál, priniesla sviežu rockovú nahrávku, ktorá sa vám vryje do mozgových buniek.
Einherjer – Norron: Návrat Vikingov dopadol na výbornú a ich novinka sa ohriala v mojom prehrávači naozaj dlho.
Haemorrhage – Hospital Carnage: Nekompromisní španielski patológovia nesklamali ani na novej nahrávke. Pitva sa tentokrát odohráva priamo v nemocnici. Goregrindoví fanúšikovia si určite prišli na svoje.
Chrome Division – 3rd Round Knockout: svieža heavy metalová až rock n rollová nahrávka nórskeho zoskupenia, v ktorom hrá na gitaru líder Dimmu Borgir Shagrath.
Krisiun – The Great Execution: Brazílske trio prišlo s prepracovanou a svojskou porciou death metalu.
Lazarus A.D. – Black Rivers Flow: Týchto Američanov označujú mnohí ako novodobú Panteru. Na tento fakt sa názory rôznia, no Black Rivers Flow sa počúva veľmi dobre.
Looking For An Answer – Eterno Treblinka: Veľmi ma v uplynulom roku potešila aj táto grindová pätica zo Španielska, ktorá priniesla poriadny výplach, ktorý však má hlavu a pätu!
Mastodon – The Hunter: Mastodon nasadili latku veľmi vysoko, pretože novinka je veľmi kvalitná a kapela na nej podáva naozaj skvelé muzikantské výkony. Dúfajme, len že si na seba neuplietli bič, pretože latka sa už nepodlieza…
Moonsorrow – Varjoina Kuljemme Kuolleiden Maassa: Tento album s krkolomným názvom je ďalším skvostom v diskografii týchto Fínov. Moonsorrow nám prichystali ďalšie pagan metalové skvosty.
Perversity – Ablaze: Prešovčania Perversity ponúkli na novionke ostrú brutal deathovú jazdu, ktorá sa páči.
Primordial – Redemption At the Puritans Hand: Zoskupenie okolo A.A. Nemtheangu nahralo ďalšie skvostné album, ktoré sa vynikajúco počúva.
Scheepers – Scheepers: Prvá sólovka speváka Ralfa Scheepersa dopadla veľmi dobre. Trošku na škodu veci je, že sa na nej Ralf neodpútal od mantinelov domovskej kapely, ale aj tak ostala v mojom prehrávači dlhšie.
SepticFlesh – The Great Mass: Veľmi vydarený orchestrálny death metalový album od gréckych mágov sa stal vlastne albumom roka 2011 na Valhalle, kedy ho recenzoval Vaco, ktorý už nefiguruje v našej redakcii.
Sons of Seasons – Magnisphrycon: K tejto symfonicko-progresívnej kapele som sa dostal úplne náhodou, ale ich druhý album sa mi dostal pod kožu. Odporúčam.
Symfonia – In Paradisum: Debutový album novej power metalovej superkapely sa dá označiť aj ako Stratovarius 2011 so spevom môjho obľúbeného Andrého Matosa.
Turisas – Stand Up and Fight: Folk metalové prvky sa dajú skombinovať aj s orchestrálnymi prvkami a dokonca počúvateľne. Dôkazom toho je novinka od Turisas.
Unexpect – Fables of Sleeping Empire: Kanaďania Unexpect sú kapelou pre fajnšmekrov. Ich avantgardné a progresívne poňatie muziky nemusí byť povôli každému, mne sa však páčilo veľmi.
Vomitory – Opus Mortis VIII.: Klasický a dobrý materiál od týchto švédskych deatherov.
Vreid – V: Jednoducho nazvaný album V, ktorý vyšiel začiatkom minulého roka sa veľmi dobre počúva. Kapela zakomponovala do black metalu naozaj zaujímavé melódie.
Within Temptation – The Unforgiving: Áno, novinka od Sharon den Adel a spol. je oveľa viac rock/popovejšia, ale mne to nevadí. Mám túto kapelku rád a novinkou ma potešili.
Wormfood – Posthume: Na tento album od francúzskych „bláznov“ Wormfood sa sa tešil ako malé dieťa. Opäť stvorili nie ľahko pochopiteľné dielo, ale ich už 6 rokov starý skvost France neprekonali.

Fiju

Benedictum – Dominion: Dominion je album, na ktorý sa dá síce pomerne rýchlo zabudnúť, ale ide o album skôr pre náročnejších fanúšikov. Aj keď sa jedná o heavy metalovú formáciu, ponúka skĺbenie hrubého a vôbec nie nežného ženského vokálu s prvkami, ktoré prepájajú niekoľko metalových štýlov.
Sarah Jezebel Deva – The Corruption of Mercy: Album speváčky, ktorá spolupracovala s Cradle of the Filth a Therion tiež poteší skôr náročnejšieho poslucháča, ktorý nepotrebuje počuť len albumy, pri ktorých sa môže do sýtosti vyblázniť. Príjemná oddychovka v štýle symphonic metalu, ktorá tiež ponúka skĺbenie niekoľkých štýlov.

Scream

Animals As Leaders – Weightless
Arch Enemy – Khaos Legions
Iced Earth – Dystopia
Ghost Brigade – Until Fear No Longer Defines Us
Evergrey –  Glorious Collision
Machine Head – Unto The Locust
Obscura – Omnivium
Redemption – This Mortal Coil
Scar Symmetry – The Unseen Empire
SepticFlesh – The Great Mass

Demonick

Deicide – To Hell With God: partička okolo démonického Glena Bentona vydala veľmi podarený album, ktorý síce neprináša nič nové, avšak baví spoľahlivo.
SepticFlesh – The Greath Mass: po tak fantastickom počine akým bol Communic je novinka tak trochu sklamanie. The Great Mass je aj tak kvalitne veľmi vysoko a to veru viem oceniť.
Origin – Entity: podarený návrat s novým spevákom Jasonom Keyserom. Brutálny death metal ako má byť.
Anthrax – Worship Music: konečne! Po dlhých rokoch konečne nová nahrávka Anthrax, a to rovno s pôvodným spevákom J. Belladonom. Nebolo by to ale predsa s J. Bushom ešte lepšie?
Opeth – Heritage: vskutku veľmi zaujímavá a pomerne náročná doska, ktorá však išla urobiť ešte lepšie. Aj tak plus za odvahu!
Machine Head – Unto The Locust: album som si od recenzie púšťal len málokedy, takže aj kvôli tomu musím po čase ubrať z prvotných 9,5 na 7/10.
Limp Bizkit – Gold Cobra: veľmi zábavná doska. Síce nie tak hitová ako predchodkyne, ale zato pekne surová!
Mastodon – The Hunter: podobné ako u Machine Head. Novinka je fajn poskladaná, nechýba jej odľahčenie a svetlé momenty, lenže akosi často u mňa doma nevyhráva.
Lock Up – Necropolis Transparent: surový grind par excelence, a to ešte okorenené parádnym zvukom! Viac slov netreba.

Shelvis

Charred Walls of the Damned – Cold Winds On Timeless Days: vydarený power/thrash/death metalový album, za ktorým stojí bývalý člen Death Richard Christy a skvelé vokály opäť predviedol môj obľúbený spevák Tim Ripper Owens

Ruun

Lou Reed & Metallica – Lulu: Ako slaná čokoláda! Môžem, ale nie často.
Diary Of Dreams – EgoX: Vždy, keď vydajú nový album, opäť ma pritiahnu k počúvaniu temnej goth hudby tak, ako to dokážu len oni a albumovo zazimovaná legenda Sisters Of Mercy.
Enslaved – Thorn (EP): Viem, dvojskladbové EP a iba na vinyle, ale pre mňa životodarná energia!
Marduk – Iron Dawn (EP): Návrat ku šialenstvu menom Panzer Division Marduk! Dokonalé, tlieskam!
Demonaz – March Of The Norse: Aby som neurazil autora, taký pohodový komerčnejší black metal, ale dobre sa počúva.
Marillion – Live From The Cadogan Hall: Vždy stávka na istotu, títo Angličania to na koncertoch dávajú s prehľadom a neskutočnou ľudskou pokorou. Tu ju dokázali aj perfektne zhmotniť do dvojcédečka.
Arzén – Odpovede: Veľmi vyvážená symbióza poézie a progresívneho rocku. Odklon od fúzie Terchovskej hudby s rockom kapele prospel!
Richard Müller – Ešte: Dve skladby by som zahodil do hajzla, ale zvyšok je nádherné počúvanie! Ani ten vypatlaný Tásler tomu neublížil a skôr pomohol.

Pyži

Cavalera Conspiracy – Blunt Force Trauma: napriek všetkým zlým ohlasom, čo som počul ešte pred vydaním totho albumu, sa to mne počúva pomerne dobre. Hold, sto ľudí, sto chutí.
Machine Head – Unto the Locust: po viac ako štvorročnom čakaní (po skvelom The Blackening) nastalo u mňa mierne sklamanie, ALE pri pohľade na tento skromný rok, celkom slušné.
Trivium – In Waves: Po predošlých troch albumoch pomerne slabé, ale sú tam aj celkom fajn skladby. Ako každý skalný fanúšik som sa na tento album pomerne dosť tešil, no nedostal som celkom to, čo som chcel a očakával, ale album ma potešil.

Dodo

Pagans Mind – Heavenly Exctasy: po minulom zaváhaní opäť v starých dobrých progových koľajách, aj keď s väčšou priamočiarosťou ako bývalo zvykom.
Stratovarius – Elysium: síce bez výraznejšieho hudobného progresu, ale Stratovarius aj na tejto doske znejú čerstvo a pomerne zaujímavo.
Evergrey – Glorious Collision: po personálnom zemetrasení prichádza album, ktorý je síce spočiatku ťažkým orieškom, no pod škrupinou sa skrýva veľmi solídna záležitosť s dobrou chémiou nástrojov.
Golden Ressurection – Man With a Mission:  ak by Boh počúval metal, tak by do prehrávača určite často dával aj novinku od Golden Ressurection, príjemný melodický gospel v metalovej podobe.
Brainstorm – On the Spur of the Moment: zhudobnená melanchólia nemeckého strihu, niekde na rozhraní hard rocku a power metalu, uveriteľná v každom ohľade.
Theocracy – As the World Bleeds: ďalšia z „god – friendly“ kapiel, ktorá dokazuje, že melodický metal sa nehrá len v Škandinávii, ale kvalitný export môže prísť aj z USA.
Iron Savior – The Landing: Piet Sielck dal po rokoch konečne o sebe vedieť a to rovno hymnusom na heavy metal v klasickom štýle, ktorý znie aktuálne aj dnes.
Royal Hunt – Show Me How to Live: návrat D.C.Coopera do kapely padol na úrodnú pôdu a zaujímavo skĺbil časy minulé s aktuálne nastoleným trendom kapely.
Symphony X – Iconoclast: dvojzáprah Allen – Romeo a ich chutné progové menu.
Swedish Hitz Goes Metal – Swedish Hitz Goes Metal: Abba, Roxette ani Ace of Base nikdy nezneli v rockovom a metalovom podaní lepšie.

Juldo

Samozrejme albumov, ktoré ma v roku 2011 upútali je oveľa viac, vybral som fakt len malú časť z toho, pretože rok 2011 bol na skvelé hudobné novinky naozaj pestrý.

ReinXeed – 1912: Kapela, o ktorej sa veľa toho nehovorí, ale aj napriek tomu je v metalovom svete známa. Hlavne nový album s názvom 1912 potešil najmä nápadom akoby mapoval príbeh bájneho Titanicu. Hudobne i produkčne šla kapela tiež dopredu, keď naproti predošlým albumom zlepšili zvuk, čo je poznať asi najviac.
ReinXeed – Swedish Hitz Goes Metal: Tento album ma vyslovene zabával v pozitívnom slova zmysle. Nápad vytvoriť akoby „cover“ album na tie najznámenšie švédske pop songy bol skvelý a keď k tomu pridám ten správny „drive“, ktorým každá pesnička znie, ide skutočne o vydarené dielo roku 2011.
Wisdom – Judas: veľmi kvalitne znejúci album od maďarskej kapely, o ktorej som sa dozvedel len v priebehu roku 2011. Skvelé sóla, vyhrávky, silný heavy zvuk pripomínajúci skôr škandinávsku kapelu a skvele zvládnuté spievané časti skladieb, to všetko ju radí k prekvapeniam roku 2011.
Blackquard – Firefight: naozaj vydarený album tejto melodic death metalovej kapely, ktorá ma upútala svojou rýchlosťou, melodickosťou či prepracovanosťou skladieb.

Po ščítaní redakčných hlasov vyšli, že v roku 2011 nás potešili albumy SepticFlesh – The Great Mass a Machine Head – Unto the Locust. Obe nahrávky získali zhodne po tri hlasy.

Odporúčané články

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk