Hovoriť o domácej metalovej scéne, hlavnej o jej melodickej časti, znamená aj neopomenúť túto mladú a veľmi agilnú partiu, ktorej aktuálna novinka je už jej druhým kúskom v diskografii. Predchádzajúci album „Flying Island Eufory“ (recenzia TU) nám poodkryl potenciál skrývajúci sa v inštrumentálnej nápaditosti, v hravých a vzletných motívoch, aj v tom ako jednotlivé skladby vábili a hrali rôznymi odtieňmi nálad a tónov. Našlo sa v ňom ale poskromne nedostatkov, tie tkveli hlavne v nedôraznom a nie príliš presvedčivom zvukovom háve nahrávky. Kto však zažil túto päticu na pódiu môže potvrdiť, že entuziazmus, drzosť, uvoľnenosť a spontánnosť je im vlastná, a dodáva i melancholickým kúskom riadny oceľový nádych.

EUFORY – Higher nad Higher

Prepojením talentovaných hudobníkov s nazbieranými skúsenosťami a zase o kus súdržnejšími vnútornými putami, ktoré obstáli v skúške interných rozkolov, sa k nám dostáva v mnohom osobnejší, precítenejší, intímnejší a podstatne vyzretejší album. Okrem pôsobivejšieho výsledného cvengu dosky, za ktorého masteringom a mixom stojí Roland Grapow (MASTERPLAN, ex – HELLOWEEN), sme svedkami sýtejšieho a rozmanitejšieho klávesového prejavu, použitia rôznych vokálnych efektov, samplov a násobených zborov, ktoré tak chýbali na minulom albume. Skladby tak pôsobia výrazne členitejšie, plnšie, výrazovo bohatšie a tempovo mnohotvárnejšie.

Početné koncertovanie sa prejavilo aj na čoraz istejšej a vyspelejšej inštrumentálnej vybavenosti, okamžite sa odrážajúcej na suverénnosti disku. To je násobené i dynamickejším a energickejším, robustnejším a razantnejším zvukom. Bicie majú dravo našliapnuté, pôsobia viac nenútene a organicky, basová gitara bezchybne a hutne dopĺňa rytmickú časť. Súzvuk gitár by vydal aj za samostatnú kapitolu a spolu s vokálom sú tvorcami momentov, ktorých príťažlivosť tkvie nielen v ich bezprostrednosti, ale aj prirodzenej vrtkavosti a nevyspytateľnosti. Počas skladby dokáže kapela vytiahnuť toľko ukážkových okamihov, že by vystačili i na viacero ďalších kúskov.

EUFORY

Partia už na minulom záseku dokázala, že hravo zvláda aj priamočiare a koncertné tutovky ako napríklad „Cheers“ alebo „Metal is the Hero“. I na tomto kotúči predviedla, že sa do toho dokáže poriadne oprieť a nadeliť pár lahodných a výživných riffov. Tieto slová potvrdzujú piesne „Louder“ alebo „I Want Out“, ktorým svedčia aj vypäté vokály, parádne refrény, nátlaková rytmika a agresívne gitary.

„Dancing Star“ zase popustí opraty klávesom, tie však zachovávajú skladbe sviežosť, nestáčajú ju k pop metalu. Naopak, tlačia vpred a pridružujú sa k nim vyšperkované sóla. Úvodnú „Dragon Hearts“ možno považovať za číry power metalový klenot celého albumu. Celý šlabikár a príručka tohto žánru je zosobnená v tejto skladbe. Zdobia ju tajomne rozvíjajúce a rozpínajúce sa intro, melodické vyhrávky atakujúce metalové výšiny a refrén trhajúci pľúca.

Mojimi osobnými favoritmi sú ale piesne „Karmic Eyes“ a „What a Shame“ s neúrekom sugestívnych pasáži, nepokojom ovinutých a o štipku prieraznejších gitár. Ide o skladby, kde sa atmosféra dá doslova krájať, piesne nie sú uponáhľané a pomaly odkrývajú svoje skryté zákutia. Dopĺňa ich „On a Pyre“ ako najkomplexnejšia a najvýpravnejšia položka albumu s priedušnou spleťou kľučkujúcich a nekonečných gitár, uhrančivým či vyhroteným Ľubošovým vokálom, ktorý podobne ako aj v „Soldier from Beyond“ ukazuje svoj hlasový repertoár a emočnú farbitosť.

Rozvážna a precítená „One More Fucking Time“ (pôvodne od MOTÖRHEAD) podarene a príhodne končí novinku „Higher and Higher“, ktorá je naprataná výberovými kúskami netrúc núdzu o nedostatok živelnosti, náboja alebo vypätých a s vášňou odohraných piesní.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk