Brutálna abeceda: Úvodný mix dojmov z nedávno skončeného BRUTAL ASSAULTU

Človek musí prejsť 650 kilometrov, odhodiť stan do kúta, usušiť na sebe poslednú kvapku po vytúženej sprche a ľahnúť na svoj gauč. Presne vtedy si najlepšie uvedomí, že ďalšia edícia tradičného letného festivalu Brutal Assault v českom Jaroměři je na konci.

JOSEFOV/JAROMĚŘ. A presne podľa humornej hlášky našej partie, nastupuje „depresy“. Nie tí DEPRESY, ktorí si v piatok všetkých prizerajúcich natreli na chleba na Metalshop Stage, ale ozajstná depresia, že čakanie na ďalšiu porciu zábavy bude znovu trvať celučičký rok…

Areál pod hlavnými pódiami.

U mňa osobne to boli rovno sezóny tri – tu či tam sa jednoducho vždy vyskytol dôvod, prečo sa muselo na tento hudobný maratón nakoniec so slzou v oku pozabudnúť. Číslo „23“ v názve si už nenechávam ujsť. Aj vďaka tejto pauze je však tých noviniek po vstupe do areálu krásnej Josefovskej pevnosti ešte o niečo viacej, čo len umocní celý mix dojmov z podarenej akcie. Tie si teraz zhrnieme v našej malej Brutálnej abecede.

AREÁL

Pre mňa osobne opäť veľmi vkusne vyriešený a s viacerými vizuálnymi vychytávkami, ktorých množstvo sa snáď nedá ani spočítať. V podstate je všetko na svojom mieste (kostlivec v klietke, dvojhlavá orlica, plameňomety, Lemmyho oltár, jeleň, guľomet, atď…) a už teraz sa môžeme tešiť, čo pribudne neskôr.

Tentokrát to bol napríklad nový priestor s názvom Bastion X, kde sídlila umelecká výstava Art-Brut-All, štýlová vináreň, klasický výčap i bohatá výstava staručičkých fanzinov. Tradične dobre bolo o nás novinárov postarané v Press centre, hneď vedľa sídlilo miesto určené na autogramiády či fanúšikmi hojne obľúbená „zombie“ ovečka a morový doktor, snáď najfotografovanejšie objekty celého festivalu.

BEZPEČNOSŤ

Celkovo som nezaznamenal žiadnu nebezpečnú situáciu, či už zo strany pobláznených fanúšikov alebo príliš agresívnej security. Tí si svoju prácu robili ozaj poctivo, no to isté platí aj pre Brutal crew, pri neraz dôkladnom prešacovaní našich zvrškov.

CENY

Žiaľ, ako rastie celý Brutal Assault, tak rapídne idú nahor aj všetky poplatky v areáli. Za vstupenku sme v roku 2010 utratili asi polovicu z terajšej ceny (na mieste stála rovných 100 eur) a pri jedle, pití, ošatení, službách všetkého druhu je trend veľmi podobný.

Oproti neďalekej minulosti si pri všetkom pekne priplatíte, čo sa týka najmä stravovania a nápojov (pýtať 25kč za pol litra sódy je číre diletantstvo). Je však pravdou, že pre ľudí z Nemecka, Francúzka a podobných krajín sú tieto cifry akurát k smiechu…

DRAMATURGIA

Niekto si sťažoval, iný musel krochkať blahom. Dokonalo platí – nikdy nikomu nejde na sto percent vyhovieť. V súpiske 130 kapiel sa našlo veľa klasického extrémneho metalu, no i mnoho vskutku neznámych mien, kde si pochutil nejeden fajnšmeker.

Celkovo osobitnú skupinu tvorili bandy, ktoré by na feste asi nik nečakal – LAIBACH, PERTURBATOR, HELMET, DOG EAT DOG, PAIN OF SALVATION, WARDRUNA či STEVE ´N´ SEAGULLS. To sa síce nie vždy stretlo s požadovaným úspechom, avšak prispelo k nepomerne väčšej rozmanitosti hudobného guláša – obrovský palec nahor!

EXTRÉMNE HORÚČAVY

Počas úvodného dňa pomohli v horúčavách hasiči

Fest aktuálne nebol iba o extrémnej muzike, ale aj o teplotách, ktoré sa v stredu a štvrtok vyšplhali do extrémov! V tých najhorších chvíľach zakročila aj hasičská cisterna a tých „pár“ kvapiek rozhodne pomohlo. Miest s potrebným tieňom je žiaľ vždy ako šafránu a keďže vonkajšie „pekoty“ dosahovali maximá, sledovanie svojho obľúbeného interpreta robilo poriadne problémy. V piatok ráno však konečne prichádzajú mraky a dážď, čo prináša priam ideálne festivalové počasie, lenže hneď v sobotu ráno sme boli znovu na samom začiatku…

FANÚŠIKOVIA

Fantastickí a vytrvalí ako vždy. Aj počas najväčšieho prílevu tepla sa pred pódiami vykonávali pohyby všelijakého štýlu, takže kapely museli byť nanajvýš spokojné. Čo sa počtu týka, došlo k miernemu odlivu návštevníkov a tabuľka s nápisom „sold out“ teda nehrozila. Preľudnenosť je aj tak žiaľ vskutku hmatateľná a ja len so slzou v oku spomínam na časy, keď som sa večer nemusel doslova predierať všadeprítomnými davmi…

HYGIENA

Veľmi zmiešané dojmy panujú v otázke hygieny. Kým slávne „Toi Toi“ sa organizátori snažili v rámci možnosti očistiť každé ráno, so samotnou vodou to už tak ružové nebolo. Prenosné umývadla boli každým dňom v dezolátnejšom stave a jedno koryto s úžitkovou vodou je pre takmer dvadsaťtisíc maniakov NEUVERITEĽNE málo, hlavne ak von panovali spomínané stupne. Žeby sa potom azda predalo menej piva a iných tekutín?

JEDLO

Tu sa „dramaturgovia“ skutočne vyhrali do sýtosti. Mäsožravec i vegetarián/vegán dostali bohatú paletu fantastických pokrmov, od rôznych plnených bagiet, burgerov, pizze, cez klasickú klobásu, polievky až po ovocie, chutné indické jedlá alebo opekané rezance s mäsom.

Bolo treba byť však opatrný – nie všetko bolo v ideálnom stave a neraz visel otáznik nad rýchlym šprintom k najbližšej Toi Toi. Hlavne mäsité papanie z panvíc časom predstavovalo obrovský risk. Naša partia preto neraz využila služby miestnej jedálne v Josefove, kde sa dalo za skvelé peniaze (80 kč) najesť ako kráľ, pričom nehrozila žiadna ujma na zdraví.

NÁRAMKY

Náramky

Kým predchádzajúce ročníky neraz sužovali viaceré nezanedbateľné technické problémy, tentokrát išlo páskovanie sťa po masle. V stredu ráno sa skoro vôbec netvorili rady, takže stačilo vymeniť vstupenku za krásne štýlový náramok, aktivovať ho, nabiť určitú sumu peňazí (platilo sa hotovými alebo kartou) a hor sa míňať. A nevadilo ani potrebné „odpípnutie“ pri príchode a odchode z areálu, človek si na to poľahky časom zvykol.

OHEŇ

Aj kvôli suchému počasiu sme sa počas setu dánskej speváčky MYRKUR dočkali nepríjemného šoku v podobe požiaru trávnatého porastu v areáli. Ten sa však podarilo šikovne zničiť, a to vďaka bleskurýchlemu zásahu hasičov. Ďakujeme!

PRACH

Bol vždy, všade a zbavovať sa ho budeme aj týždeň po skončení festivalu. V sobotu mu v jeho nepeknej práci ešte dokonca pomáhal aj vietor. Parchant!

RADY

Jednoznačne najväčšie panovali pri hlavnom vstupe do areálu a pochopiteľne aj v stánkoch s občerstvením, a to okamžite po skončení setu tej a onej kapely. Nešlo ale o nič, čo by sa rozhodne nedalo vydržať a malá skúška trpezlivosti nám určite iba pomohla.

STAGE

Ak neberieme do úvahy stánok Marshall a ich amatérske okienko, skončili sme na čísle päť. Zlepšenia sa dočkal stan v podobe Metalgate scény, kde panovali príjemné teploty a hrali naozaj parádne mená. Potešila obrovská LED obrazovka pri vstupe, menej všadeprítomné mraky prachu. Veľkého záujmu sa opäť dočkalo malé Oriental pódium a úplnú novinku predstavovala K.A.L. stage, kde sa to len hemžilo podivnými ambientnými tónmi.

„Strážcovia“ festivalu nad pevnosťou

Mnoho spoločensky unavených fanúšikov muselo oceniť veľmi pohodlné gauče (vždy stopercentná obsadenosť!) a rôzne zaujímavé prednášky od tých najpovolanejších postáv z domácej scény. Treba jedným dychom dodať, že hoci všetky pódia majú svoje pravé opodstatnenie a pomáhajú k väčšiemu rozmiestneniu návštevníkov po areáli, časové konflikty voči dvojici hlavných pódií sú častokrát vskutku nepríjemné. Aj vďaka tomu som nevidel viacero interpretov, čo vo výsledku pekne zamrzí…

TEKUTINY

Pivo – zlatistý mok, na ktorého tému sa vždy viedli siahodlhé diskusie. Za seba môžem povedať, že tentokrát vládla spokojnosť. Určite bolo z čoho vyberať, či už z hľadiska chuti (Radegast, Plzeň, Boomerang), ceny (38 kč, 50 kč, 6 0kč), farby a stupňa alkoholu, no najviac potešila klasická „Plznička“, krásne točená do skla. Naopak menej časté podmieraky. Za 50 kč človek očakáva riadne načapovaný pohár a nie penový kúpeľ.

ÚŽASNÝ ZVUK

V tomto bode obrovský palec na hor. Prakticky som za celé štyri dni nezažil vyslovene zlý zvuk a ak, tak maximálne v úvode vystúpenia. Dokonca i na prírodnej tribúne neraz išlo o príjemné „počúvaničko“ – bravó!

WARM-UP PÁRTY

Uskutočnila sa už v utorok za účasti slávnych mien ala ROOT, GRIDE či SUICIDAL TENDENCIES. Moja maličkosť sa jej však z časových dôvodov nezúčastnila.

ZELENÁ LÚKA

Tradične sídlo bohatého Metal marketu, hororového kina, centra pre zákazníkov, Metalgate scény i kamenného výčapu. Po novom tu našla svoje miesto spomínaná K.A.L. stage a na počudovanie mnohých autodrom, čo považujem za asi najväčší z prešľapov. Niečo podobné pribudne i nabudúce? Kolotoč? Strelnica?

Žiaľ, dominanta celého Brutal Assaultu sa tento rok premenila na jednu obrovskú púšť, a preto som sa tam pohyboval iba veľmi nerád. Skutočne nezávidím všetkým predávajúcim, ktorí museli každú chvíľu bojovať s prachom sadajúcim na ich hudobný tovar, ošatenie a unavené tváre.