Košická Slamtastic Party opäť ponúkla dávku brutality, rodinnej atmosféry a skvelých kapiel

V košickom klube Collosseum sa postupne predstavili kapely SINAYA, TRAUMATOMY, EPICARDIECTOMY, KRAANIUM, PATHOLOGY a PYREXIA.

KOŠICE. Utorok 13. novembra ponúkal dve možnosti. Z pohodlia zaprdenej pohovky bezducho hľadieť do bedne alebo naštartovať vozítko, načúrať do nádrže, postupne zozbierať posádku s rovnakým postihnutím a vyštartovať do známeho košického Collossea. Práve tam sa mala uskutočniť tá najbrutálnejšia prehliadka metalového extrému široko-ďaleko. Rozhodovanie prebieha po dobu piatich sekúnd, a aj bez bližšej znalosti väčšiny zúčastnených formácií, vyrážame spolu s bleskovo zapadajúcim slnkom v ústrety zastávke turné „Grand Slam European Tour 2018“.

To si tunajšiemu publiku dobre známy srdciar Lukas dovolil mierne pretransformovať v „Slamtastic Party Vol. III“, teda tretí ročník jednodenného festu, kde sa postupne predviedli spolky SINAYA, TRAUMATOMY, EPICARDIECTOMY, KRAANIUM, PATHOLOGY či kultová PYREXIA. Jedna šialená brutalitka vedľa druhej, k tomu vagóny zaujímavého merchu (došlo dokonca aj na oficiálne tričko a čapicu!), tradične fantastický sound, až germánsky precízna časová presnosť, takže vo výsledku snáď zamrzel iba ten večne nešťastný termín a s ním spojené obavy o návštevnosť.

Vskutku oprávnené. Nie, finálna účasť naozaj asi neprekročila dvojciferné číslo (odhadom približne 80 platiacich) a vo finále je mi Lucasovej obličky veľmi ľúto, no priebeh samotnej akcie i napriek tomu stál rozhodne za to. Skutočne som už dlhšiu dobu neabsolvoval koncert, kde by išla krivka kvality tak pekným tempom nahor. Celý program náramne gradoval, hoci štart úplný máme na facku, keďže sa do riedko zaplnených priestorov dostávame presne v čase, kedy akurát šéfka brazílskych divožienok SINAYA rozdáva záverečný balíček teplých slov v podobe „Thank you and good night!“.

TRAUMATOMY

Od začiatku si teda vychutnávame až chalanov z ďalekej oblasti južného Urálu, Rusov TRAUMATOMY, ale dnes to akosi nie je ono. Riadne podladená slamová hopsačka v značne skromnej zostave Chevardin/Belov, s pribúdajúcimi minútami trochu ubíja monotónnosťou a možno aj kvôli absencii basgitary akosi zvuk priveľmi netlačí. Na druhej strane klobúk dole pred bleskovo zaskakujúcim Ondřejom Bencom z EPICARDIECTOMY.

EPICARDIECTOMY

Ten parádne nahradil neprítomného „rákosníka“ Haruku Kamiyamu. Jeho kanál a hlasová kadencia sú vskutku závidenia hodné, čo predviedol aj v ďalšom, skoro domácom spolku, ktorý aj vďaka kompletnej zostave, šialenom výkone dredatého bicmena Milana Moškona (nešťastne zlomená dvojšľapka dokonca na hodnú chvíľu pokrivila naše úsmevy, ešteže nakoniec došlo k malej výpožičke) či viacerým čerstvým príspevkom fungoval sťa dobre namazaný stroj. Energia a prvé pohyby pod pódiom, takže čo Pražania pekne rozbehli, sa očakávalo aj od Nórov KRAANIUM.

KRAANIUM

Označenie „Nóri“ možno nebude najvhodnejšie, aj napriek tomu, že domovskú základňu má pätica stále v chladnom Oslo. V čase, kedy členovia pochádzajú z krajín Dánsko, Fínsko, Turecko či Veľká Británia, sa dá skôr hovoriť o plne medzinárodnom projekte, ktorý má na konte horúcu novinku „Slamchosis“.

Brutálny death metal s prvkami slammingu na ňom kvitne do nádherne zvrhlých rozmerov, a presne taká bola aj polhodinka v spoločnosti týchto zabijakov. Práve niekde tu sa stopercentne rozbehol dnešný večierok, v ináč poriadne besnom mosh pite sa dokonca i chvíľu veslovalo, čo riadne namosúrenú kapelu hnalo ešte viac vpred. Ozveny hrdla menom Jack Christensen by ste čakali skôr na bitúnku, kde akurát prebieha hromadná porážka. Zvuk taktiež vraždil jedna paráda (najmä gitary zatínali rovno do živého!) a milovník žánru si preto musel prísť na svoje.

PATHOLOGY

Už o malú chvíľu sa z Európy presúvame do slnkom zaliatej Kalifornie – presne tam sídlia americkí PATHOLOGY. A v USA ostaneme až do konca tohtoročnej párty. Donedávna priam výhradne štúdiová záležitosť (od roku 2012) sa konečne rozhodla vytiahnuť päty z domu a poctiť nás návštevou, čo ja osobne považujem za doslova geniálny ťah. Štvorčlenná brutal death metalová brúska nenechala nič náhode a predviedla možno najsofistikovanejšiu produkciu celého večerného programu.

Množstvo výborných riffov, harmonických vyhrávok, maximálne hrubý vokál, luxusný sound a samozrejme kanonáda bicích. Práve Dave Astor, jediný pôvodný člen, musel prednedávnom prečarovať polovicu zostavy a zdá sa, že to bol krok vpred. Najmä crazy basák Ricky Jackson a jeho nervózne pobehovanie a mimózny pohľad púta najväčšiu pozornosť, a teda dokonalo zapadá do kompletného konceptu PATHOLOGY.

PYREXIA

Hovorí sa, že to najlepšie nakoniec a pri Newyorčanoch PYREXIA to platí rovno dvojnásobne. Štyridsaťpäť minút čírej death metalovej esencie, brutálnych gitarových výpadov, totálneho diktátu a všetko nasekané kúsok po kúsku s absolútnym nadhľadom. Môžete prisahať na „Sermon of Mockery“, môžete hejtovať groovom ošľahaný „Unholy Requiem, jedno je však isté – pätica v utorok vyučovala lekciu z nekompromisnosti. Niečo ako keď Arnie s jeho družinou v snímku „Predator“ kosí niekoľko árov lesného porastu.

Pre znalcov vrchol blaha a pre menej znalých chutná exkurzia do časov, kedy sa kuchtil ten najsamlepší smrtiaci kov. Hralo sa pochopiteľne najviac zo spomínaného debutu (titulka, „Inhumanity, „Abominat“), ale nezabudlo sa aj na nejednu súčasnú jedovku „Angels of Gomorrah“ a „Panzer Tank Lobotomy“. Výborný frontman James Beach medzi tým stihol porozdávať niekoľko cd nosičov, bicmen Alex s výrazom „ja nič, ja muzikant“ pekelne diktoval tempo a basgitarista Shaun venoval viac úsmevov než Lucie Bíla v najnovšej časti relácie o talentoch. Pecka!

PLUSY:
uvoľnená atmosféra, veľmi bohatý merch, výborný zvuk, organizácia

MÍNUSY:
nízka divácka účasť

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.