CEREMONY OF SILENCE: Držali sme sa trpezlivo v ústraní. O našej existencii vedelo len pár kamošov

Zjavili sa ako blesk z jasného neba a svojim debutom spôsobili poriadny poprask nielen na slovenskej scéne. Dámy a páni – CEREMONY OF SILENCE.

BANSKÁ BYSTRICA. Začiatkom roka 2019 sa na slovenskej scéne úplne nečakane objavila nová, dvojčlenná formácia, ktorá svojou prvotinou zaujala americké vydavateľstvo Willowtip Records. A od prvého momentu začala pútať veľkú pozornosť. Treba dodať, že zaslúžene.

Ich debut „Oútis“ (recenzia TU) má svetové parametre a bez akýchkoľvek pochýb bude patriť medzi to najlepšie, čo sa na domácej scéne v roku 2019 urodilo. Reč je o kapele CEREMONY OF SILENCE z Banskej Bystrice.

Všetky vyššie spomenuté veci, boli dostatočným dôvodom na to, aby sme sa s kapelou skontaktovali a mohli priniesť tento rozhovor. Na naše otázky odpovedali obaja členovia Vilozof aj Svjatogor.

CEREMONY OF SILENCE

Ako rýchlo prišiel po rozpade kapely NEVALOTH nápad založiť CEREMONY OF SILENCE? Kto bol hlavným iniciátorom tejto myšlienky?
Vilozof: Začiatky CEREMONY OF SILENCE sa čiastočne prekrývajú s neskoršou fázou fungovania NEVALOTH. Iniciátorom nebol nikto, vyplynulo to prirodzene. V zostave ja – gitara, Svjatogor – bicie, sme si vyskúšali z času na čas spontánne zaimprovizovať. Nemali sme žiadne veľké ciele, že teraz musíme dovtedy a dovtedy nahrať album, a striktne sa držať nejakých mantinelov atď. Všetko to bolo pomerne voľné a samo nás to nasmerovalo do žánru, v akom sme teraz. Chceli sme atmosféru týchto skúšok a nášho zvuku zachytiť, a tak sme začali postupne formovať skladby.

Siahli po vás Willowtip Records. Prichádzali do úvahy aj slovenské vydavateľstvá? Alebo ste boli od začiatku zameraní na zahraničie a ak by to nevyšlo vydali by ste debut svojpomocne?
Vilozof: Povedali sme si, že v prvom kole oslovíme zahraničné vydavateľstvá a ak sa nikto neozve, tak premyslíme, čo ďalej. Keďže sa nám podarilo zaujať hneď Willowtip Records, túto otázku sme nemuseli riešiť. Úplne reálne bolo aj samovydanie, avšak chceli sme, aby album vyšiel na platni a vydať si platňu na vlastné náklady nie je až taká lacná záležitosť.

Postoje kapiel ohľadom toho či mať alebo nemať vydavateľa sa rôznia. Čo bolo pre vás tým pozitívnym a výhodnejším, že ste nešli cestou nezávislej kapely, ale vybrali ste si možnosť spolupracovať s Willowtip Records?
Vilozof: Áno, tiež to teraz vnímam, že je z toho téma. V dobe internetovej sa dá vydať aj cestou nezávislej kapely a existuje na to určite veľa úspešných príkladov, avšak fakt, že sa pod vydanie podpíše známy vydavateľ, dozaista pridá albumu punc, ktorý v ľuďoch začne budiť záujem. Sám sledujem pár vydavateľstiev, ktorých vkus mi lahodí a keď niečo nové zverejnia, určite si to pustím a častokrát aj objednám. V našom kontexte úplne neznámej kapely, bez koncertov a predošlých nahrávok, sme nemali čo riešiť. Po kladnej odozve z Willowtip Records to bola pre nás jasná voľba. Pod ich hlavičkou vyšlo obrovské množstvo kapiel, ktoré rešpektujem a niektoré nahrávky, ktoré dokonca považujem za kultové. Je to česť byť v takejto spoločnosti. Naša hudba sa vďaka promu, ktoré Willowtip spustil, dostala do všetkých kútov sveta. Zatiaľ si spoluprácu maximálne chválime.

Zaujímavá taktika z vašej strany držať sa spočiatku v ústraní. Z čoho vyplývalo toto rozhodnutie? A fakt, že som sa o vás dozvedel z článku na webe amerického Decibelu, to sa mi veru pri slovenskej kapele nestalo…
Vilozof: Ani nie tak taktika, ako skôr súbor okolností. Len donedávna sme boli kapelou bez živej zostavy, takže si nás nemal ani kde vidieť hrať naživo. Album sme nezverejňovali, nakoľko sme ho chceli vydať cez vydavateľa, určite by to nebolo voči nemu fér, ak by sme album nedočkavo hodili niekde na bandcamp. Ktovie, možno by do toho potom ani nešiel. A robiť si nejaké svojpomocné promo na základe ničoho nedáva zmysel… Držali sme sa trpezlivo v ústraní. O našej existencii vedelo možno len pár kamošov a to bolo tak všetko. Nadviažem však ešte na predošlú otázku – stream cez americký Decibel je jedna zo skvelých vecí, ktoré dokáže dobrý vydavateľ zariadiť.

Môžete prezradiť detailnejšie prečo ste si zvolili práve názov CEREMONY OF SILENCE a čo znamená názov albumu „Oútis“?
Svjatogor: Názov kapely v sebe nesie niekoľko významov. Je to oslava prapôvodného neduálneho stavu, všeobsahujúceho NIČ, z ktorého cyklicky vyviera všetko bytie a zas je v ňom všetko zjednotené. Symbol ticha tu tiež predstavuje znovuzrodené slnečné božstvo, tmu nasledovanú prvými iskrami svetla pri zimnom slnovrate – je tu teda možné vidieť významný solárny aspekt. Zároveň sa v názve nesie odkaz na duchovnú podstatu každého jedinca, tichého pozorovateľa v každom z nás. K názvu albumu – ide o prepis starogréckeho slova Οὖτις, doslovne ho môžeme preložiť ako „nikto“. Viaže sa na lyrický koncept albumu, kde sa v istej chvíli pojednáva o pútnikovi prechádzajúceho skúškou, pri ktorej pretrháva putá so všetkým, s čím sa dovtedy identifikoval, odovzdáva svoje ego do vôd nekonečného mora, a podobne ako to znovuzrodené slnko povstáva z vlastného popola, aby dokonal svoju vôľu.

Skladby na debute majú pestrú a komplikovanú štruktúru. Ako máte podelené úlohy pri písaní materiálu a ako prebiehal proces skladania?
Vilozof: Skladáme v podstate dvoma metódami. Ako som už v prvej otázke naznačil, urobili sme pomerne dost spontánnych riffov, ktoré slúžili ako nosné motívy do množstva skladieb. Pochopiteľne, niektoré z nich chceli ešte dodatočnú úpravu a samozrejme museli byť vhodne doplnené a poprepájané, čím sa dostávam k metóde druhej. Tá je tvorená v pokoji, doma, kde máme nad celou štruktúrou skladby väčší nadhľad. Ja nahrávam preprodukcie gitár, tie posielam Svjatogorovi, k čomu si on následne dotvára bicie party. Basu vymyslím až keď je celá skladba hotová. Sóla na album som vymyslel a nahral až keď sme mali hotovú nejakú beta verziu hrubého mixu zo štúdia.

CEREMONY OF SILENCE v skúšobni

Ako dlho vznikal materiál pre debutový album?
Vilozof: Adekvátne dlho tomu, že CEREMONY OF SILENCE bol do určitej miery u nás v pozícii bočného projektu. Neviem, odkedy to presne rátať…, ale tak povedzme, že dva roky?

Páči sa mi ako vaša prvotina znie. Kde ste nahrávali a ako dlho ste materiál zvukovo ošetrovali a hľadali finálny sound?
Vilozof: Nahrávali sme v SPK Audio v Badíne u Mira Speváka. Pôvodne mal album mixovať niekto iný, ale naše zvukové predstavy sa rozchádzali a viedlo to celé do slepej uličky. Nakoniec sme album nechali zmixovať Mira a to je vec, ktorú sme mali urobiť hneď na začiatku. S výsledkom sme veľmi spokojní a na Mira a SPK Audio dávame jednu veľkú pozitívnu referenciu, ale samozrejme, vždy je čo zlepšovať, alebo vhodne experimentovať s ďalšou paletou zvukov, voľbou nástrojov, zosilňovačov, atď. Nechceli by sme, aby ďalší album znel do bodky rovnako.

Vedeli ste presne, čo chcete dosiahnuť pri výslednom zvuku alebo sa to vykryštalizovalo prirodzeným vývojom?
Vilozof: Ako kapela máme náš živý zvuk, z ktorého sme vychádzali, k tomu samozrejme nejaké tie referenčné nahrávky, lebo vždy je lepšie raz počuť, ako kvetnato opisovať farbu zvuku v milión vetách. V štúdiu sa potom naskytne veľa možností, ale je aj kopec vecí, ktoré je vo výslednom mixe potrebné prispôsobiť.

Použili ste nejaké nápady pre CEREMONY OF SILENCE, ktoré boli pôvodne určené ešte pre NEVALOTH?
Vilozof: Vobec žiadne. Toto bolo absolútne od seba oddelené.

Tipujem správne, že tematické smerovanie kapely závisí od Svjatogora, ktorý stojí za artworkom a textami?
Svjatogor: Vizuálna aj textová stránka bola kompletne v mojich rukách, avšak jadro všetkého bolo pre mňa vždy ukryté v hudbe samotnej – všetky obrazy, ktoré sú premietnuté v textoch či grafike z hudby priamo vychádzajú a sú veľmi úzko naviazané na pocity, ktoré vo mne evokuje. Už bolo len potrebné všetko vhodne uchopiť a dať tomu konkrétnejšiu formu.

Pri počúvaní nového albumu som texty k dispozícii nemal. O čom na debute pojednávajú? Podľa názvov skladieb a samotnej hudby by som to tipoval na abstraktnejšie texty možno až s filozofickým presahom…
Svjatogor: Áno, texty majú pomerne abstraktnú povahu a sú veľmi obrazné. Hlavná významová línia sa dotýka mystickej cesty človeka a jeho konfrontáciou so svojím najskrytejším vnútrom a absolútnom.

Je album koncepčný?
Svjatogor: Skladby na albume voľne spája lyrický koncept, no samotná hudba vznikala nezávisle na akomkoľvek myšlienkovom koncepte, takže koncepčným by som ho úplne nenazýval. Album však stále vnímam ako jeden uzavretý celok, skladby na seba navzájom naväzujú, a tým ako sú usporiadané tvoria istý príbeh.

Z vášho pôsobenia v iných projektoch je jasné, že atmosférická hudba je vám veľmi blízka a takisto okultné témy a mystérium. Čo presne vás na tom priťahuje? A odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
Svjatogor: Je istý druh hudobných diel so silnou autentickou atmosférou, ktorý ma vždy priťahoval svojou schopnosťou preniknúť do hlbokých zákutí ľudskej mysle, vykresľujúc v nej živé obrazy a intenzívne pocity. Takéto spojenie človeka priam nabáda zostúpiť hlbšie do seba, začína vnímať skutočnosť z iných pohľadov, a objavovať dovtedy skryté súvislosti – prirodzene sa to potom premieta aj do textovej stránky. Mnoho podnetov a myšlienok taktiež pochádza z rôznych literárnych a filozofických diel, nemali sme tu však nejakú ústrednú inšpiráciu, z ktorej by sme priamo vychádzali.

Pripravujete niečo extra aj pre živé vystúpenia? Aby ste tú zvukovú temnotu prepojili aj do vizuálnej podoby? Imidž, kulisy, pódiové prevedenie…
Vilozof: Mali sme doposiaľ jeden koncert. Použili sme vlastné osvetlenie, dymostroj a pár sviečok. Žiadne extra kulisy, žiadne príhovory medzi piesňami, len štyri postavy v čiernych tričkách. Hudba je absolútna priorita.

Figurujete ako dvojica. Je tento koncept pevne daný a zostane zachovaný aj pri tvorbe ďalšieho materiálu s tým, že pri živých vystúpeniach si budete najímať koncertných hráčov?
Vilozof: Pre nový album už máme nejaké piesne hotové a z doterajších metód skladania sme nijak nevybočili. Jadro kapely, ktoré komponuje hudbu, sme ja a Svjatogor, a naživo nám vypomáhajú Neplex a Michal. Nevylučujeme však, že by sme ich schopnosti využili aj pri nahrávaní. Nahrávanie druhého albumu je ešte ďaleko a toto sú veci, ktoré sa ukážu časom a nechávame ich otvorené.

Muzikanti, ktorí budú s vami hrať naživo budú stále tí istí alebo počítate aj s možnými obmenami?
Vilozof: Určite každý, kto to už riešil, mi dá za pravdu, že zohnať do kapely tých správnych ľudí, s ktorými si sadnete po ľudskej stránke a majú aj patričné hráčske schopnosti je naozaj veľmi náročné. Dnes je bežné, že členovia kapely bývajú od seba stovky kilometrov, lebo vo svojom okolí nenájdu tých správnych ľudí. Sme radi, že sa nám podarilo dať dokopy takúto živú zostavu, v ktorej si rozumieme aj ľudsky, aj hudobne a bývame od seba 20 minút cesty autom. Jasné, môže sa stať, že s tým niekto zo dňa na deň sekne z rozličných dôvodov. To je normálna vec.

Na nahrávke stojí za vokálom Vilozof, ale počas koncertov sa venuje „len“ doprovodnému vokálu. Prišlo toto rozhodnutie kvôli tomu ako máte gitarové partie náročne vystavané a tak bolo rozumnejšie za mikrofón postaviť Neplexa?
Vilozof: Úprimne, necítim sa byť spevákom. Viem síce ako na to, mám vychytané nejaké techniky, ale aby zo mňa bol spevák s konštantnou výkonnosťou chcelo by to ešte veľmi veľa systematického tréningu. Priznám sa, že extrémny spev bežne necvičím a venoval som sa mu len pri nahrávaní preprodukcií a potom asi dva týždne pred samotným nahrávaním albumu. Pri náročnosti gitarových liniek v našej hudbe si nedokážem predstaviť, že by som do toho naživo ešte aj spieval. Určite by bolo jedno na úkor druhého.

CEREMONY OF SILENCE počas koncertu v banskobystrickom Tartarose.

Teraz otázka pre Svjatogora. Si grafický dizajnér a tak ma zaujíma, v akej sfére sa umelecky vyjadruješ radšej? Je to hudba alebo grafická práca?
Svjatogor: Ak porovnám konkrétne hru na bicie nástroje a grafickú tvorbu, vnímam ich veľmi odlišne. Dá sa povedať, že pri grafike, a celkovo výtvarnom umení, mám väčšiu slobodu, priestor pre vyjadrenie a kontrolu nad výsledkom či samotným pocitom, ktorý má dielo evokovať – v tomto smere je mi grafická tvorba rozhodne bližšia. V hudbe považujem bicie za nesmierne dôležitý prvok, nosný pocit a atmosféru skladby však udávajú najmä melodické nástroje. S týmto pocitom však ďalej pracujem, vediem ho a ďalej rozvíjam. Pri hre na bicie nástroje ma od začiatku fascinovala živelná až primitívna priamosť vyjadrenia, a zvlášť pri takejto intenzívnej hudbe. Taktiež je tu fyzický a možno tiež akýsi rituálny aspekt hrania, priame spojenie medzi hudobníkmi navzájom a potom s obecenstvom. Človek pri živom hraní prestáva myslieť a vníma len energiu, ktorá vyviera z hudby. To človek v ateliéri nezažije. Tvorivá grafická práca má zas ale svoje vlastné osobité čaro.

Ostali vám z nahrávacej session nejaké nepoužité skladby? Či ste mali viac materiálu a na album ste vybrali len to najlepšie.
Vilozof: Áno, ostala nám jedna nepoužitá skladba. Bola to jedna z prvých vecí, ktorú sme spravili. Nasratá, priamočiara brúsenica na štýl ORIGIN, to by si isto netipoval. Raz bola taká nálada… a priamo na skúšobni vznikla táto skladba. Mala hotový aj text aj vymyslenú preprodukciu spevov. Na album sa však medzi ostatné vôbec nehodila. Je odložená „v šuflíku“.

Aké ohlasy na debutovú nahrávku máte? Boli aj nejaké negatívne? Lebo ja som také nepostrehol…
Vilozof: Je to tak, odozvy sú veľmi pozitívne a aj sme sami prekvapení na koľkých portáloch po celom svete sa recenzia na „Oútis“ objavila. Mali sme tuším dve vlažnejšie. V jednej asi päť riadkovej napísali, že hráme thrash metal (?) a druhá bola na webe powermetal.de, čo samo o sebe vystihuje aj dôvod (smiech). Inak čítaním všetkých tých recenzií som objavil pár nových výborných blogov/webov, kde si teraz sem-tam zájdem niečo prečítať.

Aké ciele s projektom máte a čo by ste chceli dosiahnuť? Predsa len, začali ste sľubne. Debut vydaný u amerického vydavateľstva…
Vilozof: V prvom rade chceme robiť hudbu a to maximálne úprimne, nahrať ďalšie kvalitné albumy a stále sa posúvať ako hudobníci.

Nakoľko je vo vašom prípade dôležité, aby bola vaša hudba spojená s vami ako osobami? Do akej miery zohráva úlohu ego a to, že za danou muzikou stojíte práve vy? Nájdu sa kapely, ktoré razia tvrdenie, že najdôležitejšia je hudba samotná a nieto,  kto za ňou stojí.
Vilozof: Stotožňujeme sa s tvrdením spomínaných kapiel. Nezaujíma ma človek, ale výsledok jeho činnosti. My sami používame pseudonymy, čím sa čiastočne anonymizujeme.

Myslíte si, že je možné, aby kapela zo Slovenska mohla niekedy preraziť a byť známa a úspešná aspoň v rámci Európy?
Vilozof: Samozrejme. Nevidím dôvod na to, aby krajina pôvodu mala byť v dnešnom globalizovanom svete nejakou výraznou prekážkou. Alebo som v tomto idealista?

Oficiálny facebook kapely – https://www.facebook.com/ceremonyofsilence/

Redaktor Valhalla.sk