V skladbách sa objavujú aj hymnické refrény, snáď najvýraznejší je v „Angel of Light“ a „Tears of Pain“, ktorá sa miestami dostane do uší rýchlejším tempom. V tejto skladbe sa strieda rýchle tempo s pomalým. Paradoxne rýchle tempo je počuť v slohách a sólach, refrén je opäť pomalší. Druhá polovica albumu je rýchlejšia, dokazuje to aj skladba „Silver Lake of Tears“. Našliapnuté tempo však muzikantom nevydrží. Akoby im vždy po pár riffoch došiel plyn a tempo sa opäť vráti do pomalších obrátok.

Album „Dark Wings of Steel“ bohužiaľ nevybočuje zo šedého priemeru až podpriemeru. To sa žiaľ týka aj vokálu speváka Fabia Lioneho, ktorý na albume predvádza len jednu polohu hlasu bez sebamenšej dávky entuziazmu a bojovnosti a rovnako aj akustickej časti. Riffy a sóla mi pripomínajú tvorbu tak spred minimálne piatich rokov a neprinášajú nič nové. To si ale na druhej strane určite nájde svojich fanúšikov, ktorí majú radi klasickú symfonickú tvorbu. Mne však na celej nahrávke chýbala iskra a nápad.

To je bohužiaľ základná diagnóza celého nového albumu RHAPSODY OF FIRE. Z nahrávky nesrší energia a cit. Áno, je to klasický symfonický metal, ktorému však chýba akási pridaná hodnota, ktorá bola cítiť z predošlých albumov. Kto čaká našlapaný a rýchly album, bude sklamaný.