MARTIN. V novembri vydali martinskí pagan metalisti RAMCHAT združení okolo hlavného mozgu kapely – Pavla „Hiraxa“ Baričáka už svoj štvrtý album „Znelo lesom“ (recenzia TU). Novinka sa teší hojnému záujmu fanúšikov, ale aj kritikov.

Kapela na sebe neustále maká a rastie, čo sa prejavilo aj na aktuálnej novinke. Rozobrali sme ju s lídrom skupiny, gitaristom Hiraxom. V rozhovore sa dozviete ako prebiehalo samotné skladanie piesní, ktorú skladbu z novinky považuje za najväčší hit. Ako vznikla spolupráca s Irinou z ruskej kapely GRAI. Hirax priznal, že tvorenie obalu nového cd bol veruže pôrod. Ktoré albumy v roku 2020 považuje za naj a mierne sme sa dotkli aj o aktuálnu situáciu s pandémiou koronavírusu.

Pavel „Hirax“ Baričák počas vstúpenia RAMCHAT na Gothoome 2019. Foto: Alena Červeňanská

Vaša albumová novinka „Znelo lesom“ sa teší kvalitnej kritike z pier odbornej verejnosti, ale aj fanúšikov. Zmenili ste niečo pri nahrávaní? Cítiš progres a rast kapely oproti minulosti?
Cítim dozretie. Kapela teraz dýcha ako jeden organizmus. Pri tvorení ide všetko ľahko, nápad sa skúša v rôznych kombináciách a hlavne tak, aby zapadal do celého konceptu skladby. V štúdiu zanikol strach o to „ako to dopadne“, „aký bude zvuk gitár“, a tak ďalej. Proste si nakrútime náš sound, a tak aj skončí na albume. Nepoužívame žiadne sample, gitarové elektronické aplikácie, chémiu – RAMCHAT znejú na CD rovnako ako naživo. A čo sa týka skladania, napriek tomu, že sme práve vydali „Znelo lesom“, máme už zložený celý nový album. Je to šialenstvo, teraz nám proste púšťa…

V čom je pre teba novinka iná ako albumy „Nepočaria“ alebo „Atrana“?
Žiaľ, my ako kapela to nevieme posúdiť. To vyhodnotia fanúšikovia a čas. Ale všetci vravia o kompaktnosti a sile „Znelo lesom“ a dozretí kapely. Vidíš, keď sme zakladali kapelu, boli sme už všetci ostrieľaní muzikanti s veľa skúsenosťami. Od prvých skladieb sme vedeli, že píšeme dobré piesne, ale napriek tomu tam stále niečo chýbalo. Teda podľa kritikov. To niečo už na albume „Znelo lesom“ vraj nechýba, všetci sú spokojní. My sme boli spokojní aj s „Atrana“, aj s „Nepočaria!“.

Mne sa osobne pozdáva pestrosť a inakosť skladieb. Bolo cieľom pri och skladaní, aby sa líšili?
Našou výhodou je, že sa neobmedzujeme. Keď nám príde doom alebo dobrý heavy metalový riff, nič sa nedeje, zakomponujeme ho. Nevravíme: „Nie, my sme predsa pagan black/death metal, to nemôžeme použiť!“ Môžeme použiť všetko, čo vyhodnotíme ako slušný nápad. Aj keby to bolo psycho, stone rock či dark metalový riff. Dôležitá je atmosféra výsledku. Nadelili sme si slobodu a tou dýcha aj album „Znelo lesom“.

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Na čo kladiete dôraz pri skladaní a kto je samotným mozgom textov a harmónií? Máte to nejako podelené?
„Znelo lesom“ som z hojnej časti hudobne priniesol ja, ale každý člen vždy prispieva vlastným doladením si individuálnej linky. Texty sú výhradne mojou záležitosťou, ale aj tu, kde-tu, dá dobrú pripomienku Walki. Rovnako práve on neraz trefne nazve skladbu, aj názov albumu „Znelo lesom“ navrhol on. Veľa materiálu, ktorý teraz dopiľujeme v skúšobni, priniesol zasa Viktor. Zobudil sa, chalanisko. Ja osobne však teraz dávam veľký dôraz na aranžmán piesní. V súčasnosti hrá každý druhý muzikant ako boh, ale spraviť umne najlepšiu vhodnú kompozíciu, kde riff, melódia či refrén, vyznie v plnej sile, to je kumšt. Heslo teda znie – „Umne, striedmo a radšej menej“. Pozliepať song z deviatich riffov je najmenej. Všetci potom uznanlivo pokyvkávajú hlavou „sú to špičkoví muzikanti, zložité veci tvoria,“ ale za pár rokov z toho nezostáva nič. Chcem, aby naše piesne zneli ľuďom v ušiach, ale nechcem to robiť komerčne. Preto milujem OPETH, GOJIRA, BEHEMOTH (mimo posledného albumu), či KATATONIA – melódie sú temné, atmosféra brutálna a pritom to nie je „na prvú“.

Na novinke sú tak silne melodické skladby, ktoré majú doslova hitový potenciál. Napríklad „Jastrab“, alebo „Lož a žlč“. Bol to zámer?
Ako som už povedal, nebránime sa heavy metalových riffom. Na album sme mali pripravenú ešte jednu takúto melodickú vec. Zložil som ju ja, ale dal som ju aj sám preč. Už sa mi to zdalo cez čiaru. Vieš, skladanie je hra. A my sa stále učíme. V jednoduchosti je krása. Len to nechceme spraviť tak, aby to vyznievalo prvoplánovo. Pamätám sa, ako vznikol nosný refrén v „Jastrabovi“. Akosi sme si s Viťom čosi v skúšobni vyhrávali, keď tu sa zrazu zjavila melódia z „Jastraba“. A ja mu vravím: „To je vynikajúce!!! Atmosférou mi to pripomína PYOGENESIS, jeden takýto šláger na albume môžeme mať!“

RAMCHAT

Veľmi sa mi pozdávajú časti s hovoreným slovom, je to také zvláštne temné, ako k tomu došlo?
Keď sa rozhodnem napísať príbehový text, napríklad ako je na albume „Znelo lesom“ pieseň „Bogyňa“, neraz sa musím oprieť o rozprávanie, lebo tak veľa povieš. Keď sa spieva, mnoho toho nevyslovíš. Preto sa v kompozíciách „V ríši vlkov“ (o neposlušnom vlkovi Čubarsovi), „Sila ducha“ (zhudobnená povesť o kapitánovi drégeľského hradu Jurajovi Šuchovi, rodákovi z Turca, ktorý s 250 mužmi bránil hrad proti tisíckam Turkov), „Zlatoroh“ či „Veles“ (zhudobnené slovanské báje) rozpráva. Tromi slobodne poskladanými vetami povieš viac, ako dvanástimi rýmami, kde ťa zväzuje forma básne…

V geniálnej piesni „Cesta“ je tvoj šialený smiech? Príde mi ako absolútny hit…
Osobne túto pieseň považujem za veľmi zvláštnu, originálnu, melodickú, aj uletenú zároveň. A áno, tiež ju považujem za jednu z najlepších z albumu. Je to aj tým, že Walki tam dal veľmi osobitý spev, ktorý predtým nikdy nepoužil. Refrén znie neskutočne dobre, teda aspoň pre mňa (úsmev). Ale aj riff v strede piesne je parádny! ABBATH by z neho vystaval celý song. A môj smiech? Klasika, v štúdiu sa za mikrofónom uvoľníš a dáš tam poriadne psycho (úsmev).

Ako ste upiekli spoluprácu s Irinou s GRAI?
Neraz sme s GRAI hrali. Sú to neskutoční ľudia, milí a priateľskí. A Irina nie je iba absolútna šoumenka, ale aj perfektná speváčka. Ja takéto ženské slovanské vokály zbožňujem. Zo slovenských kapiel takéto spevy využívali ETHEREAL PANDEMONIUM a mne sa to vždy páčilo. Irine som proste napísal. Ona bola nadšená, že môže pre RAMCHAT naspievať vokály. Pre nás to bola rovnako tak nesmierna pocta, veď Irina spievala aj jednu pieseň pre ROTIING CHRIST, čo tam nejaký RAMCHAT…

Kto sa postaral o veľmi pekný cover albumu?
Ufff, obal, to bol pôrod. Nemáme dvorného grafika, a tak to aj u RAMCHAT občas vyzerá. Priznávam, sme muzikanti, na grafickú stránku neraz zabúdame, aj keď vieme, že v metale je nesmierne dôležitá. Obal platne, motívy tričiek a mikín na poslednú chvíľku zachránil Nosferatu merch. Aj touto cestou im neskutočne ďakujeme.

Si sám metalový fanúšik, čo ťa v tomto roku potešilo? A naopak? Čo ťa v metalovej hudbe obecne sklamalo?
Vyšlo kopec dobrej muziky. NAPALM DEATH, ANAAL NATHRAKH či SEPULTURA vydali parádne albumy. Ale aj kopec menej známych blackových smečiek opäť posiali čierne nebo slušnými zásekmi. A čo ma sklamalo? Tie večné hádky na facebooku. Zatracovania, škatuľkovania, zosmiešňovania – výkriky zakomplexovaných bojovníkov za veľké hovno…

RAMCHAT. Foto: Vortex Photo

Čo hovoríš na bloknuté a stopnuté koncerty? Cítiš sa ako metalový umelec tlačený k múru alebo nejako inak obmedzovaný?
Niektoré absolútne diletantské, nelogické a hlavne nesystematické nariadenia vlády sú až neuveriteľné. Ja viem, že to chcú dobre, ale absencia sedliackeho rozumu, ľudské ego a priveľká emocionalita nedovoľuje uvidieť samotný problém s odstupom a nadhľadom. Korona sa stala politickou záležitosťou. Vírus podvýživy zabíja denne 8500 ľudí, na hlad umrie jeden človek za desať sekúnd… Tento „vírus“, ktorý sa dokáže vyliečiť jedlom, však nedostal rovnaký mediálny priestor ako Covid.

Ako vidíš blízku budúcnosť metalových festivalov a koncertov?
Celá kultúrna a hudobná oblasť dostala poriadne do držky. Nie som odborník a nemôžem tu sebecky brániť to svoje, „lebo mám kapelu“. Aj my sme museli zrušiť KrutoFest 2020, nepodarilo sa nám realizovať ani náhradný jesenný termín. Svet sa koronou zmenil, fesťáky a koncerty sa vrátia späť, no kedy a v akej sile, to ukáže čas.

Nebojíš sa, že metalová muzika môže vďaka koronavírusu veľmi oslabnúť?
Nie, nebojím sa. CD lisovne a tlačiarne kníh sa nevedia teraz pred Vianocami zastaviť. Majú oveľa viac zákazok ako po minulé roky. Ľudia proste počas prvej vlny korony začali viac tvoriť. Otázne je, či ich výtvory bude mať za nejaký čas kto kupovať…

Čo by si odkázal našim čitateľom?
Máte vlastný rozum, zostaňte samými sebou, nedajte si od druhých kecať do životov. O radu proste len vtedy, keď vyčerpáte vlastné možnosti. Preberme zodpovednosť za naše životy, v čom môžeme, v tom prestaňme byť závislí. Vďaka za podporu RAMCHAT alebo inej slovenskej metalovej kapely. Scéna a hlavne skupiny teraz potrebujú cítiť, že „to má význam“.

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“