Rotting Christ – Aealo

Uznávaná kapela z Grécka Rotting Christ vydala vo februári už desiaty štúdiový album. Skupina funguje už od roku 1987 a je naozaj stálicou nielen gréckej a európskej, ale aj svetovej metalovej scény. V začiatkoch sa pohybovali vo vodách grindcoru a death metalu, z ktorého prirodzenou cestou preplávali k black metalu. Ich posledné nahrávky však okrem blacku nesú aj prvky gothic metalu a posledná aj folk metalu.
Nový materiál Aealo prirodzene pokračuje v odkazoch albumov predošlých. Teda najmä Sanctus Diavolos a úspešnej Theogonie. Kapela už na Theogonii zamiešala do svojej hudby grécky folklór. Pokiaľ to bol na tri roky starom albume iba pokus, tak na novinke hrá folklór hlavnú úlohu. „Krvácajúcemu kristovi“ k tomu dopomohol tradičný zbor Pliades, ktorý pochádza z Gréckej časti Ipiros. Hudobné prvky zo starobylého grécka sa na Aealo okrem Pliades snaží vniesť aj zbor Daemonia Nymphe. Hneď od úvodnej skladby, ktorá má názov ako celý album, bude poslucháčovi jasné v akom duchu sa bude Aealo uberať. Skladbu odštartuje zbor Pliades svojimi „ľudovými“ spevmi, do ktorého sa postupne pridá kapela. Vznikne z toho naozaj zaujímavé prepojenie. V takomto duchu sa nesie celá nahrávka. Ľudové chorály sú prakticky v každej skladbe a tvoria ich základ. Albumu nechýbajú tradičné postupy Rotting Christ, kde dominuje Sakisov vokál a bicie, ktoré sú v popredí. Celý album je ozdobenými výraznými gitarovými sólami, ktoré do koncepcie materiálu vhodne zapadajú. Mne však na Aealo chýba viac priamočiarosti, viac rýchlych skladieb. Nahrávka je až príliš zložitá a nie je na prvé počutie. Nič proti gréckej ľudovej kultúre, ktorá je naozaj bohatá, ale počuť ju v každej piesni je naozaj veľa. Niekedy mi pripadá, ako keby bola tlačená do každej skladby nasilu. Čo už, kapela stavila iba na jednu kartu. A tá sa vám buď bude páčiť, alebo nie. V skladbe Thou Art Lord počujeme speváka Magusa z Necromantie, ale najmä vokalistu Primordial Alana, ktorý pieseň oživuje svojimi čistými temnými vokálmi. Jednou z najzaujímavejších skladieb je Demonos Vrosis. Dovolím si napísať, že má nádych hitovky v hábite Rotting Christ. Piesni nechýba agresia, ktorá sa strieda so zvláštnym kľudom. Vhodne sú tu použité aj ľudové chorály. Úplný vrchol albumu však príde až v jeho závere. Predposledná Santa Muerte sa po chvíli rozbehne v zbesilú jazdu, na akú sme u týchto Grékov zvyknutí. V jej strede vynikne démonický smiech, po ktorom sa skladba prehupne do druhej polovici, ktorá je opäť v zbesilom tempe. Ľudové prvky sú tu použité iba minimálne a zbor Pliades pôsobí v skladbe nenásilne. Škoda, že takýchto skladieb nie je na novinke viacej. Záver obstará cover verzia Diamandy Galas – Orders From the Death. Kapela nechala pieseň zaspievať samotnú Diamandu. Skladba je pomalá, ťažká a Diamandin hlas vás cez repráky pomaly pohlcuje. Valí sa na vás obrovská psychedélia. Svojou atmosférou mi Orders From the Death pripomína tvorbu Lover of Sin a spevom Diamanda zasa ich speváčku Maitri. Túto pieseň si nikde inde ako na konci nahrávky predstaviť neviem. Mne osobne ponúkla doslova oddýchnutie od všetkých možných ľudových prvkov a tradíc, ktoré nám Rotting Christ ponúkajú na svojej novinke Aealo. Nemôžem tvrdiť, že novému albumu chýba agresia, popretkávaná skvelými melódiami – teda to, prečo máme túto kapelu radi. Nie je to však prvok, ktorý vás uchváti hneď na začiatku, pretože všade prítomné ľudové zbory upútajú na seba všetku pozornosť a myslím si, že zbytočne.

Je vidieť, že líder kapely Sakis Tolis chce hudbu Rotting Christ stále posúvať do nových, neprebádaných sfér a stále sa s ňou vyvíjať. Aealo je až príliš zložité a až príliš ľudové. Ako keby sa snažil všetky tradície krajiny „napchať“ do 11 skladieb. To sa predsa nedá. Posun a progres je evidentný, Sakis vyšperkoval svoj spev do dokonalosti, jeho spoluhráči sú naozaj zruční. Po tejto stránke by bolo hriechom albumu niečo vytýkať. Ale ako celok ma neupútal vôbec. Chýba mi priamočiarosť, viac jednoduchosti. Rotting Christ sa vydal týmto albumom na zaujímavú cestu, či je však správna, nech radšej posúdi každí sám. Aealo je naozaj zaujímavé a nevšedné. Jedným z najhlavnejších merítok sú fanúšikovia a preto bude zaujímavé sledovať ako ho príjmu. Ak vás Aealo neupútalo, tak ako mňa, tak si spríjemnite ďalšie dlhé čakanie na nový album napríklad aj mojimi obľúbenými nahrávkami Non Serviam, Genesis, Sanctus Diavolos alebo Thegonia. U mňa Aealo veru nezabodovalo. Nebyť inštrumentálnych schopností členov kapely a neustále snaženie vyvíjať sa (aj keď nie vždy je to podarené), tak bodov dám zrejme ešte menej…   

Žáner: Etno/Black/Gothic
Krajina pôvodu: Grécko
Vydavateľstvo: Season of Mist, 2010
Web: www.rotting-christ.com
Zostava:
Sakis Tolis – vokály, gitara, klávesy
George Bokos – gitara
Andreas Lagios – basgitara
Themis Tolis – bicie
Hostia:
Magus (Necromantia) – vokály
Alan A. Nemtheanga (Primordial) – vokály
Diamanda Galas – vokály (Orders From the Death)
Pliades – chorály, ľudové spevy
Daemonia Nymphe – zbory
Diskografia:
The Mighty Contract – 1993
Non Serviam – 1994
Triachry of the Lost Lovers – 1996
A Dead Poem – 1997
Sleep of the Angels – 1999
Khronos – 2000
Genesis – 2002
Sanctus Diavolos – 2004
Theogonia – 2007
Aealo – 2010

Tracklist:
Aealo (3:40)
Eon Aenaos (3:57)
Demonos Vrosis (4:56)
Noctis Era (4:49)
dub-sag-ta-ke (2:57)
Fire Death and Fear (4:34)
Nekron Iahes (1:08)
…Pir Threontai (4:48)
Thou Art Lord (4:51)
Santa Muerte (5:28)
Orders From the Death /Diamanda Galas cover/ (8:57)

Definitíva:
Skoro každá skupina,
ktorá sa na scéne už pohybuje niekoľko rokov
 vydá jeden album, ktorý rozdelí
fanúšikov na dva tábory.
 Jedna časť ho nedá za nič
a druhej sa páčiť nebude.
Myslím, že Aealo je takýmto
albumom v príprade Rotting Christ.


Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk