ORKRIST hviezdami večera v Košiciach, zážitkom aj koncerty GLOOM a BLOODY REDEMPTION

Rôznorodosť troch vystupujúcich kapiel priniesla kvalitu.

KOŠICE. Koncertami nabitý marec odštartoval metalový večer plný rôznorodosti. V košickom klube Collosseum sa predstavili 3 slovenské skupiny hrajúce tri rozličné žánre. BLOODY REDEMPTION prezentovali old school death metal, melancholicko-gothickú atmosféru priniesli pionieri týchto subžánrov GLOOM a úlohy headlinera sa zhostili Bratislavčania ORKRIST.

BLOODY REDEMPTION. Foto: Simon Kluvanec

Kapely svoje umenie predstavovali od najmladšej, až po tú najstaršiu. Košický metalový večer otvorili death metalisti z Revúcej. BLOODY REDEMPTION sú na scéne už 10 rokov a za tú dobu sa vyšplhali medzi špičku slovenského kovu smrti. Dôkazom bol výkon každého z členov.

Prechod tónov intra „No Lives Left To Live“ na úvod prvej skladby „Unknow Evil“ začal death metalovú smršť pre milovníkov starej školy tohto žánru. Výber úvodnej skladby, zároveň jednej z najsilnejších, mal zabezpečiť príchod ľudí pod pódium. To sa však na pár výnimiek, prevažne mladej generácie, neudialo.

Aj napriek slabej účasti kapela išla naplno a do fanúšikov sypala energiu, ktorá sa im vracala. Vokál frontmana Jozefa Kováča, známeho pod pseudonymom Falusoid, sa vtieral pod kožu. Svoje umenie najviac ukázal v skladbe „Ancient Knowledge“, počas ktorej sa to predsa len pod pódiom zaplnilo viac.

Okrem vokalistu, ktorý sa prejavom podobá na Olu Lindgrena z GRAVE, sa oči upierali aj na najväčšieho šoumana kapely. Tí, ktorí už na koncerte BLOODY REDEMPTION boli, vedia že je reč o basákovi Maňovi. Nejde opomenúť jeho kolegu za bicími, Matúša (ktorého môžeme s Maňom vidieť aj v MARTUROS), ktorý svojim príchodom dodal kapele správnu „šťavu“. Ku koncu setu tejto skupiny sa medzi fanúšikmi objavil pokus o moshpit, ktorý vyvrcholil pri záverečnej skladbe – hitovke „Help Me Find the Nails for Christ“ uzatvárala koncert. Spokojní boli fanúšikovia vpredu, ale aj na druhej strane klubu.

GLOOM. Foto: Simon Kluvanec

Death metalovú búrku nahradili prehánky v podobe melancholických GLOOM. Kapela to skúsená, ktorá už 22 rokov prináša na Slovensko gotiku s fínskym nádychom. Studená láska a melanchólia. To sú GLOOM. Zoskupenie pár mesiacov pred košickým koncertom oznámilo odchod gitaristu Igora Tináka, ktorého nahradil mladík Tomáš Petrík. Ten však v deň podujatia ochorel a tak Východniari vystúpili ešte Igorom Tinákom.

Hneď od tónov úvodnej „No One Ever“ sa ku pódiu hrnulo viac fanúšikov a ich odozva vola už od začiatku hodná výborného výkonu kapely. Netrvalo dlho preniesť sa z drvivého death metalu na „sladký“ rock/metal a pri nástupe vokalistky Marcelky a hitu „Everything Ends“, sa celé Collosseum naladilo na gotickú vlnu. Nejdem však viac písať o hitoch, lebo každá zo skladieb GLOOM má potenciál sa ním stať. A ním je aj verzia známeho songu „Wicked Game“, ktorá do setlistu GLOOM zapadla ako ich vlastná.

Po tomto výkone si spevák Martin Pazdera zaslúži nálepku „slovenský Ville Valo“. Martin však bez akéhokoľvek problému zvládol aj skladbu „Kiss To Goodbye“ po predchádzajúcom spevákovi Mariánovi Dráčovi, ktorý má položený hlas o niečo nižšie. Svojim imidžom nesklamal ani basgitarista Miris, na ktorom je vidno jeho záľubu v rock n‘ rolle. Veľký obdiv patrí už spomínanému Igorovi za pomoc spoluzakladateľovi Jussymu, ktorý spoza bicích stráži kapelu. Energia z koncertu GLOOM bola neuveriteľná, chémia medzi jednotlivými členmi skupiny fungovala na výbornú.

Od atmosféry, ktorú vytvorili GLOOM, sme sa nevzdialili ani pri hlavnej hviezde večera. Na pódium pribudol nasvietený peň, za ktorým sa skrýval tympan, no počet mikrofónov a aj vokalistov ostal rovnaký.

ORKRIST. Foto: Simon Kluvanec

ORKRIST už zo začiatku stavili na klasiku. „When The Autumn Comes“ rozhýbala fanúšikov a najmä pamätníkov, ktorí zaspomínali na rok 2003 a album „Grond“. Za sprievodu jedného z členov rytmickej sekcie, bubeníka Roba, na nás ORKRIST liali svoj jedinečný spôsob black metalu. Medzi fanúšikmi sa niesla vlna atmosféry, nadšenia, ale aj otázok.

Viacerí boli zvedaví, prečo kapele chýba basák a ďalší zas – prečo nie je soľ viac ako zlato. Odpoveď na tú druhú nám dala spevácka dvojica Crom s Lýdiou v nasledujúcej piesni. Dôvodom absencie basáka bola choroba.

Pokračovalo sa v novej tvorbe z posledných dvoch albumov. Vyzdvihnúť musím skladbu „The One Who Rides the Dragon“, v ktorej sa nachádza aj časť so slovenským textom. Následne prišlo príjemné prekvapenie. Crom si zavolal na pódium kamaráta Mareka, ktorý kapele veľmi pomohol, aby pokrstil nový album. Ten sa po nemom úžase zmohol na pár slov, s ktorými musia súhlasiť všetci fanúšikovia kapely.

Po Marekovi sa mikrofónu zhostil Crom a vyslovil vetu: „Nebudem cd hádzať do ľudí, ale venujem ho nášmu najmladšiemu fanúšikovi, a budeme sa tváriť že ho chytil.“ A cd mi podal do ruky. Nebol som jediný, koho tento moment prekvapil. A mimochodom, ďakujem.

ORKRIST potom pokračovali opäť v duchu ranej tvorby. Akonáhle sa rozozneli známe tóny z dielne zoskupenia TEAM, tak sa rozoskákala väčšia časť fanúšikov. Po snáď najznámejšom slovenskom metalovom coveri „Dreams of Life Beyond My Shire Beloved“ , prišiel najväčší hit z dielne Bratislavčanov.

Začiatkom klávesového intra fanúšikovia vedeli čo nasleduje. Pri ikonickej „Nocturnal Rite“ bolo počuť spievať/kričať text aj niekoľko fanúšikov, čo pri kapelách tohto žánru nevidím často. Príchod princa melanchólie zabezpečil aj odchod kapely z pódia. Nie však nadlho, keďže to viacerým nestačilo. Lýdia, Crom, Mišo a Robo, sa vrátili na pódium, aby nám povedali o svojej túžbe milosti v noci. „Desire in the Grace of the Night“ bola vydarená bodka za úžasným koncertom, ktorý potešil množstvo fanúšikov.

Verím, že by sa istotne niekto našiel, kto s prvou marcovou sobotou v košickom Collosseu nebol spokojný, no aj napriek slabej návštevnosti (76 platiacich, 90 ľudí celkovo), bola energia a odozva zo strany fanúšikov hodná vystúpení všetkých troch skupín.

Kvalita je viac ako kvantita, čo nezabudol podotknúť ani líder ORKRIST. Zvuk, priestor, osvetlenie v Collosseu nesklame nikdy a inak tomu nebolo ani teraz. Radosť a spokojnosť zo strany návštevníkov a kapiel bola viditeľná.

A na záver rozhodne za zmienku stoja reakcie niektorých fanúšikov: „Aj keď sme mali cestu cez pol Slovenska, ale kvôli ORKRIST sa to oplatilo a aj ostatné kapely boli výborné.“ – „ORKRIST boli jednoznačne hviezdou večera“ – „Zaujal pestrý výber, aj keď prvá kapela bola na mňa tvrdá, GLOOM bol výborný.“

PLUSY:

Výkony všetkých kapiel, rôznorodosť, veľký zástup mladej generácie, odozva fanúšikov, príjemné stretnutia, široký výber z distra, setlist všetkých kapiel, zvuk, osvetlenie, priestor

MÍNUSY:

Slabá návštevnosť