Machine Head – Bloodstone & Diamonds

Americká brúska MACHINE HEAD pred nedávnom vypustila do sveta v poradí už ôsmy štúdiový počin s názvom „Bloodstone & Diamonds“. Ten je logickým pokračovaním predchádzajúcich albumov „The Blackening“ a „Unto the Locust“, ktoré sa niesli v znamení rozsiahlych a prepracovaných kompozícií plných thrashovej nespútanosti, heavy metalovej melodiky, spevných refrénov, a to všetko obohatené akýmsi bombastickým nádychom.
Na novinke však idú chalani dokonca ešte ďalej. Nechýba priam až megalomanská produkcia, krištáľovo čistý zvuk, ba po novom aj nejaké tie husličky na dotvorenie atmosféry. MACHINE HEAD teda nenechávajú nič na náhodu a aj napriek malým rošádam vo svojej zostave (neodmysliteľného Adama Ducea za basgitarou nahradil istý Jared MacEachern) zhmotňujú svoje neskromné vízie do ďalšieho impozantného celku.

Spomínaný predchodca „Unto the Locust“ ma v dobe svojho vydania očaril a bez okolkov som vyťahoval tie najvyššie známky, no žiaľ dnes sa má vec trochu inak a album v priebehu rokov pomerne zovšednel. K novinke som preto pristupoval s obavami a bez akýchkoľvek očakávaní. Výsledok? Vcelku príjemné prekvapenie, hoci aj tentokrát bez „jaba-daba-dú“ a oslavných výskokov do vzduchu. V prvom rade si je dobré uvedomiť fakt, že MACHINE HEAD už asi nikdy nebudú znieť tak masívne a autenticky ako na debute „Burn My Eyes“, ani odvážne, ako na mnohými nepochopenom „The Burning Red“. Kapela sa totiž už dobrých pár rokov pohybuje v o čosi odlišnom teritóriu. Ak si toto všetko fanúšik zoberie k srdcu a nakoniec pristúpi na pravidla hry, ešte stále však nemá zďaleka vyhraté!



Novinka je totiž opäť neuveriteľne natiahnutá a stopáž sedemdesiatich minút je vskutku výdatná porcia. Skladby sa preto pohybujú okolo dĺžky šiestich minút, no  hudobné nápady sú mierne nariedené a jednoducho už nemajú tú silu strhnúť davy tak, ako v minulosti. Najhoršia je paradoxne dvojica suverénne najkratších vecí, a to absolútne zbytočná inštrumentálka „Imaginal Cells“ a presladená balada „Damage Inside“ s iritujúcim spevom Roba Flynna. Tu sa pomaly dostávame k ďalšiemu bolestivému miestu. Preafektovaný spev spomínaného Flynna je totiž častokrát priam neznesiteľný, najmä ak sa pokúša o melodický, resp. veľmi „precítený“ spev. V podobných polohách sme ho mohli počuť hlavne v nu-metalovom období okolo albumu „Supercharger“, no tam mi ale jeho prejav vôbec nevadil, skôr naopak.

Aj napriek mnohým kritikám však novinka rozhodne stojí za počutie a prináša viacero výborných vecí, ktoré by sa mohli spoľahlivo zavŕtať do mozgových závitov a ostať tam čo najdlhšie. Športovou terminológiou – prvé miesto si vybojovala dramatická suita „In Comes the Flood“ s neustálymi zvratmi, množstvom dramatických motívov a s perfektnou gitarovou prácou. Ako druhú najzaujímavejšiu položku by som označil úvodnú pecku „Now We Die“. Videoklipom zvečnená skladba má ambície stať sa koncertnou tutovkou. Vynikajúce riffy, veľmi chytľavý rytmus a keď sa k tomu pridá aj sláčikový orchester, tak je jednoducho vymaľované. Bronzová priečka je trochu ťažším orieškom, ale pred údernou „Beneath the Silt“ iba o chlp víťazí záverečná hymna „Take Me Through the Fire“. Celých šesť minút sa poslucháč musí cítiť ako na húsenkovej dráhe, silné nápady sa striedajú ako na bežiacom páse a všetko graduje vo výbornom refréne, pripomínajúcom pochod rozvášneného vojska na vojnové  pole.

Žáner: thrash/groove metal
Krajina pôvodu: USA
Vydavateľstvo: Nuclear Blast Records
Dátum vydania: 7.11.2014
Web: www.machinehead1.com
Zostava:
Robb Flynn – vokál, gitara
Phil Demmel – gitara
Jared MacEachern – basgitara
Dave McClain – bicie
Diskografia:
Burn My Eyes – 1994
The More Things Change… – 1997
The Burning Red – 1999
Supercharger – 2001
Through the Ashes of Empires – 2003
The Blackening  – 2007
Unto the Locust – 2011
Bloodstone & Diamonds – 2014
Tracklist:
Now We Die (7:10)
Killers & Kings (4:31)
Ghost Will Haunt My Bones (6:06)
Night of Long Knives (6:47)
Sail Into the Black (8:29)
Eyes of the Dead (6:24)
Beneath the Silt (4:41)
In Comes the Flood (7:22)
Damage Inside (3:24)
Game Over (6:37)
Imaginal Cells (3:35)
Take Me Through the Fire (5:48)
Definitíva:
Po troch rokoch sú MACHINE HEAD
 naspäť s novinkou, ktorá je logickým
 nasledovníkom minulého albumu.
Nechýbajú bombastické aranžmány, dlhé
 a prepracované skladby, ale aj trochu prepálená
 stopáž a mierne afektovaný vokál.
Vyhodiť zopár nepodarkov, tu a tam zoštíhliť
 piesne a mali by sme tu jeden z vrcholov tohto roka.
Aj napriek tomu však ide o dobrú nahrávku,
ktorá si svojich fanúšikov určite nájde.

Autor: Demonick

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla